UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnom spore žalobkyne JUDr. N., bývajúcej v L., proti žalovanej Slovenskej republike - Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v Bratislave, Štúrova 2, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a iné, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 40 C 7/2014, o vylúčení sudkyne Krajského súdu v Košiciach z prejednávania a rozhodovania sporu vedenom na tomto súde pod sp. zn. 9 Co 506/2015, takto
rozhodol:
Sudkyňa Krajského súdu v Košiciach JUDr. N. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 9 Co 506/2015.
Odôvodnenie
1. JUDr. N. ako predsedníčka senátu určená na prejednanie a rozhodnutie sporu v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 9 Co 506/2015 predložila Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti, ktorú voči nej vzniesla 12. júla 2016 žalobkyňa, a to s jej písomným vyjadrením k tejto námietke.
2. Žalobkyňa námietku vznesenú proti sudkyni JUDr. N. (pôvodne W.) odôvodnila tým, že 11. júla 2016 získala informáciu, že táto sudkyňa je v priateľskom vzťahu, resp. že žije v spoločnej domácnosti so sudcom Krajského súdu v Košiciach JUDr. D., ktorý je dlhoročným priateľom s jej bývalým manželom Ing. G., s ktorým sa aj navštevuje a s ktorým je ona v súčasnosti v súdnom spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň uviedla, že bývalý manžel chodil na pojednávania na súde prvej inštancie v tomto spore, a to aj napriek tomu, že na pojednávanie nebol ani predvolaný, z čoho vyplýva, že mu niekto z prostredia súdu musel podávať informácie o termíne pojednávania a tiež o stave sporu. Tieto skutočnosti podľa jej názoru nedávajú záruku na spravodlivé a nezávislé posúdenie sporu v odvolacom konaní zo strany JUDr. N., keďže môže byť ovplyvňovaná JUDr. D. pri rozhodovaní v odvolacom konaní.
3. Sudkyňa Krajského súdu v Košiciach senátu 9 Co JUDr. N., ktorej bol podľa rozvrhu práce spor pridelený na prejednanie, sa k obsahu vznesenej námietky vyjadrila a uviedla, že z prejednávania a rozhodovania sporu nie je vylúčená, pretože je bez pomeru k sporu, k stranám, k ich zástupcom aosobám zúčastneným na konaní, žiadnym z kolegov ovplyvňovaná nebola a ide o dôkazmi nepodložené tvrdenie žalobkyne.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach (§ 54 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) preskúmal a posúdil opodstatnenosť námietky zaujatosti z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu v zmysle § 49 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu súdu k stranám sporu, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.
5. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:
a) k sporu (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je stranou sporu, alebo intervenientom, keď má osobný záujem na určitom výsledku sporu, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na spor, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť, alebo má inak konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu), b) k stranám alebo osobám zúčastneným na konaní [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)], c) k zástupcom strán (viď predchádzajúci bod b/).
6. Pri posudzovaní dôvodnosti námietky zaujatosti označenej sudkyne o skutočnostiach vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania sporu (len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď ustanovenie § 49 ods. 1 C.s.p.).
7. Súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby spor rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky) zároveň na druhej strane zaručuje aj právo na to, aby spor strany nebol odňatý zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). V zásade teda platí, že v určitom právnom spore by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by spor mohol rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca. Nestrannosť sa spravidla chápe ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane).
8. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania buď na návrh strany (§ 52 ods. 1 C.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 50 ods. 1 C.s.p.). Obsahom práva na prerokovanie sporu pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie sporu nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia sporu pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). 9. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho aobjektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu sporu a k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, alebo presvedčenie subjektu uplatňujúceho námietku zaujatosti, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, či subjektu (spravidla strany) uplatňujúceho námietku zaujatosti, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanému sporu, k stranám sporu alebo ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je teda to, či obava strany je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je však len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.
10. Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú.
11. Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k sporu disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.
12. Pokiaľ ide o subjektívne aspekty nestrannosti namietanej sudkyne, je potrebné konštatovať, že sudkyňa sa necíti byť zaujatá, pretože podľa jej tvrdenia tu neexistuje žiaden pomer (k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní), pre ktorý by bolo možné pochybovať o jej nezaujatosti. Žalobkyňa v námietke tvrdí, že namietaná sudkyňa je v priateľskom vzťahu, resp. že žije v spoločnej domácnosti so sudcom Krajského súdu v Košiciach JUDr. D., ktorý je dlhoročným priateľom s jej bývalým manželom Ing. G., s ktorým sa aj navštevuje a s ktorým je ona v súčasnosti v súdnom spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá skutočnosť by mohla ovplyvniť sudkyňu pri prejednávaní a rozhodovaní predmetného sporu. Vyjadrenia namietanej sudkyne neindikujú v tejto rovine odôvodnené pochybnosti, nepotvrdzujú tvrdenia žalobkyne (ktorá svoje tvrdenia ničím nepreukázala) a tieto eliminuje vysvetlením, že je bez pomeru k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní.
13. Pri rozhodovaní, či uvádzané okolnosti prezrádzajú nedostatok nestrannosti sudkyne (z objektívnych aspektov), a teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyššie citovanej judikatúry ESĽP, ktorá vyžaduje, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Tzv. objektívna nestrannosť sa teda posudzuje nie podľa subjektívneho postoja strany, ale podľa objektívnych symptómov - rozhodujúca je existencia objektívnych skutočností, ktoré sa ale musia preukázať.
14. Vychádzajúc z oboch uvedených hľadísk (objektívnej a subjektívnej stránky sudcovskej nezávislosti), Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil naplnenie predpokladov v zmysle § 49 ods. 1 C.s.p. zakladajúcich pochybnosti o nezaujatosti JUDr. N., a preto rozhodol, že ju nevylučuje z prerokovania a rozhodovania sporu vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 9 Co 506/2015, o ktorom spore rozhodne trojčlenný senát Krajského súdu v Košiciach 9 Co väčšinou hlasov.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.