UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne M.. C. P., bývajúcej v C., J. XX, proti žalovanému TELESERVIS, spol. s r. o., so sídlom v Bratislave, Lachova 37, IČO: 17 329 299, o povolenie obnovy konania, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 24 C 36/2017, o námietke zaujatosti proti sudcom Krajského súdu v Košiciach, takto
rozhodol:
Sudkyne JUDr. Gizela Majerčák, JUDr. Dana Popovičová a JUDr. Táňa Veščičiková n i e s ú v y l ú č e n é z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 9 NcC 20/2020.
Odôvodnenie
1. V spore strán prebieha konanie o povolenie obnovy. Žalobkyňa podaním z 30. júla 2020 a z 20. augusta 2020 vzniesla opätovne námietku zaujatosti proti všetkým sudcom Okresného súdu Košice I, Okresného Košice II, Okresného súdu Košice - okolie a Krajského súdu v Košiciach z dôvodu vzťahu k veci a kolegiality so všetkými zúčastnenými, ktorí doviedli konanie a súdny spis sp. zn. 17 C 329/2009 do stavu, ktorý vyhodnotil a potvrdil predseda Okresného súdu Košice I ako porušenie zákona pri evidencii súdneho spisu sp. zn. 17 C 329/2009, s tým, že žiadala, aby bola vec pridelená inému súdu, ktorý nemá sídlo v obvode Krajského súdu v Košiciach. Dôvodom vznesenej námietky je pomer k prejednávanej veci v súvislosti s kolegami, zamestnancami súdu a vedením Okresného súdu Košice I, Okresného súdu Košice II, Okresného súdu Košice - okolie a Krajského súdu v Košiciach.
2. Zákonná sudkyňa Mgr. Zuzana Čisovská vo vyjadrení k námietke zaujatosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 2. septembra 2019, sp. zn. 5 NcC 16/2019, ktorý zákonnú sudkyňu (JUDr. Mgr. Moniku Dubjel) nevylúčil z prejednávania sporu. Žalobkyňa následne podala ďalšie námietky zaujatosti a to podaním z 23. januára 2020 (č.l. 151-153), z 27. februára 2020 (č.l. 159-160) a z 2. marca 2020 (č.l. 167-168). O týchto námietkach bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach uznesením z 29. mája 2020 sp. zn. 9 NcC 11/2020, tak, že zákonnú sudkyňu (Mgr. Zuzanu Čisovskú) nevylúčil z prejednávania a rozhodovania sporu. Podaním z 24. júla 2020 (č.l. 243 a nasl. spisu) žalobkyňa vzniesla ďalšiu námietku zaujatosti, v ktorej v podstate zopakovala dôvody uvedené v predchádzajúcich námietkach, avšak poukázala na novú skutočnosť a to rozhodnutie predseduOkresného súdu Košice I SprI/30/2020 z 8. júla 2020, ktoré bolo žalobkyni doručené 17. júla 2020. Zákonná sudkyňa prehlásila, že nemá žiaden pomer k veci, k stranám sporu, ani k ich zástupcom, ani k osobám zúčastneným na konaní. Vo veci sa necíti byť zaujatá.
3. Na Krajskom súde v Košiciach vec napadla do senátu 9 NcC a bola pridelená na rozhodnutie JUDr. Gizele Majerčák, predsedníčke senátu, ako aj sudcovi spravodajcovi v senáte zloženom z JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táni Veščičikovej.
4. Vo vyjadrení k vznesenej námietke zaujatosti predsedníčka senátu a sudca spravodajca JUDr. Gizela Majerčák uviedla, že je bez pomeru k veci, stranám sporu a nepozná žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné pochybovať o jej zaujatosti a schopnosti vec posudzovať objektívne a podľa zákona. Sudkyňa JUDr. Dana Popovičová uviedla, že strany sporu, ani ich zástupcov osobne nepozná a nie je jej známy žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné pochybovať o jej nezaujatosti. Sudkyňa JUDr. Táňa Veščičiková uviedla, že v predmetnej veci nie sú dôvody pre jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Žalobkyňu nepozná a nemá ani vzťah k prejednávanej veci.
5. Podľa § 49 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
6. Podľa čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. z 1. septembra 1992 v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavy“) nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „nadriadený súd“) ako nadriadený súd Krajskému súdu v Košiciach (§ 54 ods. 2 CSP) posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti z hľadiska existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu v zmysle § 49 ods. 1 CSP. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu súdu k stranám alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu so zreteľom na jeho pomer k sporu, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu a rozhodnutia o spore, alebo k stranám sporu, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom pomere (tak pozitívnom alebo negatívnom) k nim, alebo k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní.
8. Súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Ústavnoprávna úprava práva na spravodlivý proces zakotvená v čl. 46 ústavy zároveň na druhej strane zaručuje aj právo na to, aby právna vec strany sporu nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48 ods. 1 ústavy.) Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Jeho obsahom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia sporu pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (napr. rozhodnutia Ústavného súdu slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 73/97, sp. zn. I. ÚS 27/98, sp. zn. II. ÚS 121/03). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu ako tzv. zákonný sudca, ktorý by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania.
9. Európsky súd pre ľudské práva pri posudzovaní nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru (napr. rozhodnutie vo veci Piersack c. Belgicko). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ichzástupcom. Vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva dôkaz o skutočnej zaujatosti (napr. rozhodnutie vo veci Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych príznakov. Uplatňuje sa tzv. teória zdania nezaujatosti podľa ktorej platí, že „spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná“. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (napr. rozhodnutie vo veci Delcourt proti Belgicku). Rozhodujúcim prvkom pri posudzovaní námietky zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava strany je objektívne oprávnená a relevantná. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych dostatočne závažných skutočnostiach.
10. Zo vznesených námietok zaujatosti žalobkyňou (na č. l. 243 a č. l. 257 spisu), nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti sudcov nadriadeného súdu rozhodovať o vznesenej námietke zaujatosti proti zákonnej sudkyni Mgr. Zuzane Čisovskej. Z obsahu pripojeného rozhodnutia vydaného predsedom Okresného súdu Košice I z 8. júla 2020 1 Spr I/30/2020 (č.l. 247 spisu) vyplýva, že žalobkyni nebolo vyhovené žiadosti o zaslanie kópie odvolania plnomocenstva právnemu zástupcovi dňa 21. septembra 2010 žalobcami vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 329/2009. Žalobkyňa bola zároveň poučená o možnosti nahliadnutia do spisu sp. zn. 17 C 329/2009, ako aj o možnosti požiadania o vyhotovenie kópií listín zo spisu za úhradu vecných nákladov. Uvedené rozhodnutie nevzbudzuje žiadne pochybnosti o nezaujatosti sudcov senátu nadriadeného súdu rozhodovať o vznesenej námietke zaujatosti zákonnej sudkyne na súde prvej inštancie.
11. Z týchto dôvodov nadriadený súd Krajskému súdu v Košiciach rozhodol o nevylúčení namietaných sudkýň z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 9 NcC 20/2020.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.