UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu HomePro Správcovská, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Račianska 153, IČO: 44 934 556, zastúpeného CEE Attorneys Lišiak Martinák s. r. o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova 41, IČO: 50 989 014, proti žalovanému J.. Z.. J. G., s trvalým pobytom v Y., R. XXX/XX, prechodne bytom v Č. N., U. XXX/XX, R. X - U., o zaplatenie 1.859,08 eur s prísl., vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 11Csp/25/2022, o námietke zaujatosti proti sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Ľubomír Šabla, JUDr. Zita Nagypálová a JUDr. Dušan Ďurian nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17NcC/19/2022.
Odôvodnenie
1. Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“) bola dňa 9. decembra 2022 doručená námietka zaujatosti podaná žalovaným, týkajúca sa prvoinštančného konania vedeného na tomto súde pod sp. zn. 11Csp/25/2022, a to „proti všetkým sudcom všetkých súdov v obvode Krajského súdu v Banskej Bystrici“. Dôvod pre ktorý majú byť uvedení sudcovia vylúčení je bezprostredný rodinný pomer žalovaného k osobe predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Jána Auxta (dieťa a rodič).
2. Vec prejednávajúca zákonná sudkyňa Mgr. Stanislava Salajová sa k vznesenej námietke zaujatosti vyjadrila tak, že sa necíti byť zaujatá vo vzťahu k predmetu sporu, ani vo vzťahu k sporovým stranám a k právnemu zástupcovi žalobcu; sporové strany ani právneho zástupcu nepozná, nie je k nim v žiadnom pomere, ani k predmetu sporu. Uviedla, že sa rovnako necíti byť zaujatá ani pokiaľ ide o rodinný vzťah žalovaného a predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici. Spis v zmysle § 54 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) predložila na rozhodnutie o námietke zaujatosti Krajskému súdu v Banskej Bystrici s tým, že podľa § 55 ods. 1 veta prvá CSP ak strana namieta zaujatosť aj ďalších sudcov toho istého súdu, k námietke zaujatosti sa vyjadria títo sudcovia, iba ak o to požiada nadriadený súd rozhodujúci o námietke zaujatosti.
3. Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici: JUDr. Ľubomír Šabla, predseda senátu 17NcC (sudcaspravodajca) a JUDr. Zita Nagypálová a JUDr. Dušan Ďurian, členovia senátu 17NcC, ktorému podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Banskej Bystrici na rok 2022 pripadla vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej žalovaným voči zákonnej sudkyni Mgr. Stanislave Salajovej, sa k námietke uplatnenej žalovaným vyjadrili tak, že k prejednávanej veci, k stranám sporu a zástupcovi žalobcu nemajú žiaden vzťah. S predsedom Krajského súdu v Banskej Bystrici majú iba pracovný vzťah, ktorý ich pri prejednávaní a rozhodovaní veci neovplyvňuje.
4. Podľa § 49 ods.1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
5. Podľa § 55 CSP ak strana namieta zaujatosť aj ďalších sudcov toho istého súdu, k námietke zaujatosti sa vyjadria títo sudcovia, iba ak o to požiada nadriadený súd rozhodujúci o námietke zaujatosti. Nadriadený súd rozhoduje o vylúčení ďalších sudcov iba v tom prípade, ak zároveň rozhodne o vylúčení toho sudcu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
6. Podľa čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. z 1. septembra 1992 v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavy“) nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „nadriadený súd“, alebo „najvyšší súd“) ako súd nadriadený Krajskému súdu v Banskej Bystrici [§ 54 ods. 2 CSP v spojení s čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.] preskúmal vec a posúdil opodstatnenosť námietky zaujatosti z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 CSP. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu súdu k stranám alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď: a/ k sporu, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu a rozhodnutia o spore, alebo b/ k stranám sporu, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom pomere (tak pozitívnom alebo negatívnom) k nim, alebo c/ k zástupcom strán sporu (viď vyššie b/).
8. Nezávislosť s nestrannosťou s odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti. Nezávislosť a nestrannosť úzko spolu súvisia, často sa prekrývajú a nie je vždy ľahké ich od seba odlíšiť. Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.
9. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým stranám konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).
10. Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť (§ 49 až § 51 CSP) sa v civilnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie a rozhodnutie sporu nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane).
11. Súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Ústavnoprávna úprava práva na spravodlivý proces zakotvená v čl. 46 ústavy zároveň na druhej strane zaručuje aj právo na to, aby právna vec strany sporu nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48 ods. 1 ústavy). Obsahom práva naprerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Jeho obsahom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia sporu pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 73/97, sp. zn. I. ÚS 27/98, sp. zn. II. ÚS 121/03). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu ako tzv. zákonný sudca, ktorý by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania.
12. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) pri posudzovaní nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru (napr. rozhodnutie vo veci Piersack c. Belgicko). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Vychádza z prezumpcie nestrannosti, pokiaľ nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva dôkaz o skutočnej zaujatosti(napr. rozhodnutie vo veci Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych príznakov. Uplatňuje sa tzv. teória zdania nezaujatosti podľa ktorej platí, že „spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná“. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (napr. rozhodnutie vo veci Delcourt proti Belgicku). Rozhodujúcim prvkom pri posudzovaní námietky zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava strany je objektívne oprávnená a relevantná. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych dostatočne závažných skutočnostiach.
13. Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (viď tiež Fey c. Rakúsko). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú. Z uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k sporu disponuje.
14. Pokiaľ ide o subjektívne aspekty nestrannosti namietaných sudcov, je potrebné konštatovať, že členovia odvolacieho senátu sa necítia byť zaujatí, pretože podľa ich tvrdenia tu neexistuje žiaden vzťah, pre ktorý by bolo možné pochybovať o ich zaujatosti. S predsedom Krajského súdu v Banskej Bystrici majú iba pracovný vzťah, ktorý ich pri prejednávaní a rozhodovaní veci neovplyvňuje. Keďže nepoznajú žiadnu zo strán sporu, je vylúčený ich akéhokoľvek pomer tak k žalobcovi ako aj žalovanému.
15. Pri rozhodovaní, či uvádzané okolnosti v podanej námietke zaujatosti (bezprostredný rodinný pomer žalovaného k osobe predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Jána Auxta, čo môže narúšať zdanie nezaujatosti na strane jednotlivých sudcov v obvode Krajského súdu v Banskej Bystrici) prezrádzajú nedostatok nestrannosti sudcu z objektívnych aspektov, a teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti, vychádzal nadriadený súd z vyššie citovanej judikatúry ESĽP, ktorá vyžaduje, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach.
15.1. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Tzv. objektívna nestrannosť sa teda posudzuje nie podľa subjektívneho postoja strany, ale podľa objektívnych symptómov - rozhodujúca je existencia objektívnych skutočností, ktoré sa ale musia preukázať.
15.2. Z obsahu vznesenej námietky zaujatosti žalovaným (č. l. 94 spisu) nevyplývajú také konkrétne skutočnosti z hľadiska týchto kritérií, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti predsedu a členov senátu 17NcC. Sudca je predstaviteľom súdnej moci. Pri výkone svojej funkcie je nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia (čl. 144 ústavy, § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu. Preto samotné subjektívne pochybnosti a domnienky žalovaného o zaujatosti sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici iba z titulu, že predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici je jeho otcom, nemôžu bez uvedenia ďalších relevantných skutočností zakladať dôvod pre legitímne obavy z nestranného a nezaujatého rozhodovania JUDr. Ľubomíra Šablu, JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana; najvyšší súd ďalej o vylúčení ďalších sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici v zmysle § 55 CSP nerozhodoval.
16. Vychádzajúc z oboch uvedených hľadísk (objektívnej a subjektívnej stránky sudcovskej nezávislosti), vec prejednávajúci senát najvyššieho súdu nezistil také okolnosti, ktoré by mali alebo mohli byť vnímané ako porušujúce právo na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a negarantujúce rozhodovanie nezávislým a nestranným sudcom. Z týchto dôvodov nezistil naplnenie predpokladov v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 CSP zakladajúcich pochybnosti o nezaujatosti JUDr. Ľubomíra Šablu, JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana a rozhodol, že ich nevylučuje z prejednávania a rozhodovania o námietke zaujatosti vznesenej žalovaným voči zákonnej sudkyni Mgr. Stanislave Salajovej vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 17NcC/19/2022.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.