4Nc/5/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu P.. R. K., bývajúceho v E., C. XX, zastúpeného JUDr. Marekom Radačovským, advokátom v Košiciach, Žriedlová 3, proti žalovaným 1/ E. K., bývajúcej v K. H. R., T. XX, 2/ E. D., bývajúcej v K. H. R., T. XX, 3/ T. A., bývajúcej v K. H. R., T. XX, žalovaní 1/ až 3/ zastúpení JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom v Košiciach, Kuzmányho 29, 4/ K. N., bývajúcemu v Ď.G. XXX, a 5/ P.. F. S., bývajúcemu v E., Š. XX, o určenie neplatnosti právnych úkonov a o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 16 C 264/2006, o vylúčení sudcu Krajského súdu v Košiciach, takto

rozhodol:

Sudca Krajského súdu v Košiciach JUDr. Ján Slebodník j e v y l ú č e n ý z prejednania a rozhodnutia veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 5 NcC 18/2020.

Odôvodnenie

1. Žalovaný 5/ písomným podaním, ktoré došlo okresnému súdu 8. júla 2020, t. j. dva dni pred nariadeným pojednávaním, v rámci opätovnej námietky zaujatosti voči konajúcej sudkyni okresného súdu JUDr. Zuzane Sinčákovej, vzniesol námietku zaujatosti aj voči členovi odvolacieho senátu 5 NcC 18/2020 JUDr. Jánovi Slebodníkovi s odôvodnením, že tento sudca voči nemu inicioval sporové konanie, čo zakladá dôvodnú pochybnosť o jeho nezaujatosti rozhodovať vo veci.

2. Namietaný sudca JUDr. Ján Slebodník vo vyjadrení z 22. júla 2020 uviedol, že sa necíti byť zaujatý v predmetnej veci a že jeho spor so žalovaným 5/ bol skončený zastavením konania po tom, čo zobral žalobu späť; stalo sa tak uznesením Okresného súdu Košice-okolie z 20. júla 2020, č. k. 16 C 59/2020- 281.

3. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na základe oznámenia sudcu (§ 50 C.s.p.), alebo na návrh strany (§ 52 C.s.p.).

4. Pri posudzovaní dôvodov namietanej nezaujatosti treba mať na zreteli nielen právnu úpravu danú ustanoveniami Civilného sporového poriadku (§ 50 až § 58 C.s.p.), ale tiež judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky, a naostatok aj závery Najvyššieho súduSlovenskej republiky v obdobných veciach (porov. Morice v. Francúzsko z 23. apríla 2015, sťažnosť č. 29369/10, či Micaleff v. Malta z 15. októbra 2009, sťažnosť č. 17056/06, alebo III. ÚS 306/2014, či II. ÚS 62/2017, alebo Ľalík, M. - Ľalík, T.: Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer s. r. o., 2019, s. 164 a nasl., alebo 7 Nc 3/2020).

5. Vychádzajúc z uvedených zásad, modifikovaných citovanou judikatúrou, najvyšší súd dospel k záveru, že namietaný sudca vzbudzuje oprávnenú pochybnosť o svojej nezaujatosti z objektívneho hľadiska, ktoré napĺňalo vedenie sporu tohto sudcu voči žalovanému 5/ o ochranu osobnosti, hoci skončil zastavením konania po späťvzatí žaloby (bod 2).

6. Z týchto dôvodov najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia (§ 54 ods. 2 C.s.p.).

7. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.