4 Nc 32/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. S., bývajúceho v B., proti žalovaným 1/ K. M., bývajúcej v C., 2/ PhDr. S. M., bývajúcemu v C., o zaplatenie 311 136,-- Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 9 C 114/2000, o návrhu žalovaných na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Bratislave z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 5 Co 180/2008, takto r o z h o d o l :
Sudcovia Krajského súdu v Bratislave Elena Talapková, JUDr. Juraj Považan a JUDr. Elena Ďuranová n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod sp.zn. 5 Co 180/2008 (pôvodne 5 Co 296/2006).
O d ô v o d n e n i e
Žalovaní uplatnili písomným podaním z 22. júla 2008 námietku zaujatosti voči senátu 5 Co zloženom z predsedníčky senátu Eleny Talapkovej a sudcov JUDr. Juraja Považana a JUDr. Eleny Ďuranovej. Ako dôvod uviedli, že u týchto sudcov, ktorí podľa právoplatného a právne záväzného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len Nález) porušili základné ľudské právo žalovaných na súdnu ochranu, je možné mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Nález možno považovať za vysvedčenie o kvalite práce dotknutých sudcov v konkrétnej veci a voči konkrétnemu účastníkovi. Je konštatovaním určitého závažného zlyhania uvedených sudcov. Keďže Nález konštatuje, že napadnutý rozsudok je arbitrárny a nemá oporu v právnom poriadku, môže to v konečnom dôsledku viesť aj k disciplinárnemu stíhaniu dotknutých sudcov podľa § 116 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich. Nie je možné preto vylúčiť, že závery Nálezu môžu mať vplyv na vnútorný postoj sudcov uvedeného senátu k veci a k jej účastníkom, najmä žalovaným a k ich právnemu zástupcovi, ktorí boli iniciátormi Nálezu. Rovnako, je možné pochybovať o tom, či by tí istí sudcovia, v snahe istým spôsobom kompenzovať svoje predchádzajúce pochybenia, nevystupovali pri opätovnom prejednaní veci zaujato voči žalobcovi. Vyslovili presvedčenie, že kritérium nezávislého a nestranného súdu môže spĺňať iba iný senát Krajského súdu v Bratislave. Okrem iného uviedli, že táto námietka sa netýka okolností, ktoré spočívali v postupe uvedených sudcov v konaní pred vydaním samotného rozsudku z 26. júna 2007.
Sudcovia senátu 5 Co Elena Talapková, JUDr. Juraj Považan a JUDr. Elena Ďuranová sa k vznesenej námietke vyjadrili zhodne v tom smere, že sa necítia byť vo veci zaujatí. Uviedli, že sú bez pomeru k prejednávanej veci, k účastníkom konania a k ich právnym zástupcom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave (§ 16 ods. 1 O.s.p.), posudzoval opodstatnenosť uplatnenej námietky zaujatosti sudcov z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Súdna prax už viackrát judikovala, že nestrannosť sudcu v konaní sa prejavuje v dvoch aspektoch. Ide o subjektívne kritérium, ktoré sa zakladá na osobnom presvedčení jednotlivého sudcu v danej veci, a o kritérium objektívne, ktoré spočíva v ubezpečení sa, či sudca poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek oprávnenej pochybnosti v tomto smere. Z hľadiska subjektívneho, musí byť osobná nestrannosť sudcu predpokladaná, až kým sa nepreukáže opak. Naproti tomu, z hľadiska objektívneho, musí byť úplne oddelene od osobného správania sa sudcu zistené, že tu existujú skutočnosti, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti.
Pri rozhodovaní, či v danom prípade existuje oprávnený dôvod obávať sa, že konkrétny sudca nie je nestranný, je stanovisko dotknutého účastníka konania dôležité, ale nie rozhodujúce. Rozhodujúce je, či tento dôvod, resp. obava môže byť považovaná za objektívne oprávnenú (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Wettstein proti Švajčiarsku, č. 33958/96, ods. 42, ECHR 2000-XII).
V preskúmavanej veci, pokiaľ ide o subjektívne, ale aj objektívne kritérium nestrannosti, nič nenasvedčuje existencii pochybnosti o nezaujatosti sudcov Eleny Talapkovej, JUDr. Juraja Považana a JUDr. Eleny Ďuranovej k účastníkom konania, k ich právnym zástupcom, či v pomere k prejednávanej veci.
Je síce pravdou, že Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom z 25. júna 2008 sp.zn. II. ÚS 178/08 rozhodol, že Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp.zn. 5 Co 296/2006 porušil základné právo žalovaných na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a rozsudok krajského súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Táto skutočnosť, však sama osebe nezakladá dôvod pochybovať o nestrannosti sudcov, ktorých rozhodnutie bolo zrušené. Len samotný subjektívny pocit účastníka konania (v tomto prípade žalovaných) spočívajúci v tom, že Nález môže mať vplyv na zmenu vnútorného postoja sudcov k veci, k jej účastníkom, prípadne právnym zástupcom, nie je postačujúci na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu totiž nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania. Pochybnosti o nestrannosti sudcu je potrebné oprieť len o také skutočnosti, ktorých konkrétny obsah a charakter vo vzťahu k veci a účastníkom konania umožňuje vyvodiť, že podmienky na vylúčenie sudcu predpokladané ustanovením § 14 ods. 1 O.s.p. sú splnené, čo sa v danom prípade nestalo.
Keďže ani z vyjadrenia namietaných sudcov krajského súdu nevyplývajú zákonné dôvody pre ich vylúčenie, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia § 16 ods. 1 druhá veta O.s.p. tak, že sudcov Elenu Talapkovú, JUDr. Juraja Považana a JUDr. Elenu Ďuranovú z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci nevylúčil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. novembra 2008
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová