UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Alibaba 2000 s. r. o., so sídlom vo Vlčanoch 798, IČO: 51 206 871, proti žalovanej F. V., bývajúcej v O. N., S. XXXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou HAÁR & Partners, s. r. o., so sídlom v Dunajskej Strede, Hlavná 5931/80, IČO: 50 950 690, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 21 C 82/2019, o námietke zaujatosti proti sudcov Krajského súdu v Trnave, takto
rozhodol:
Sudkyne Krajského súdu v Trnave JUDr. Gabriela Brišková, JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Terézia Mecelová n i e s ú v y l ú č e n é z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 10 NcC 2/2020.
Odôvodnenie
1. V konaní vedenom Okresným súdom Dunajská Streda (ďalej len „súd prvej inštancie“) pod sp. zn. 21 C 82/2019 žalobkyňa podaním z 10. februára 2020 vzniesla námietku zaujatosti proti sudcom Okresného súdu Dunajská Streda a Krajského súdu v Trnave z dôvodu, že žalovaná sa dňa 5. februára 2020 vyjadrila, že na tomto súde pozná skoro všetkých sudcov a zamestnancov. Z tohto dôvodu má dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti sudcov Okresného súdu Dunajská Streda, ako aj Krajského súdu v Trnave.
2. Zákonná sudkyňa na súde prvej inštancie Mgr. Helena Marcinkechová vo vyjadrení k vznesenej námietke uviedla, že strany sporu nepozná, nemá k nim žiaden vzťah, ako aj nemá vzťah k právnemu zástupcovi žalovanej, ani k sporu. Vec predložila na rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému súdu.
3. Dňa 18. februára 2020 napadla vec na Krajský súd v Trnave do senátu 10 NcC v zložení JUDr. Gabriela Brišková, predsedníčka senátu a JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Terézia Mecelová, členky senátu. Z obsahu ich vyjadrení k vznesenej námietky zaujatosti žalobkyňou vyplýva, že nemajú žiadny vzťah k sporu, k stranám sporu ani k ich zástupcom.
4. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016 (ďalej len „C.s.p.“) sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jehopomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Podľa čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. z 1. septembra 1992 v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavy“) nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „nadriadený súd“) ako nadriadený súd Krajskému súdu v Trnave (§ 54 ods. 2 C.s.p ) posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti z hľadiska existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu v zmysle § 49 ods. 1 C.s.p. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu súdu k stranám alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu so zreteľom na jeho pomer k sporu, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu a rozhodnutia o spore, alebo k stranám sporu, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom pomere (tak pozitívnom alebo negatívnom) k nim, alebo k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní.
6. Súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces zakotvená v čl. 46 ústavy zároveň na druhej strane zaručuje aj právo na to, aby právna vec strany sporu nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48 ods. 1 ústavy.) Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Jeho obsahom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia sporu pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (napr. rozhodnutia Ústavného súdu slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 73/97, sp. zn. I. ÚS 27/98, sp. zn. II. ÚS 121/03). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu ako tzv. zákonný sudca, ktorý by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania.
7. Európsky súd pre ľudské práva pri posudzovaní nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru (napr. rozhodnutie vo veci Piersack c. Belgicko). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva dôkaz o skutočnej zaujatosti (napr. rozhodnutie vo veci Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych príznakov. Uplatňuje sa tzv. teória zdania nezaujatosti podľa ktorej platí, že „spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná“. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (napr. rozhodnutie vo veci Delcourt proti Belgicku). Rozhodujúcim prvkom pri posudzovaní námietky zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava strany je objektívne oprávnená a relevantná. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych dostatočne závažných skutočnostiach.
8. Z obsahu vznesenej námietky zaujatosti žalobkyňou (č. l. 51 spisu) nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej, ani členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej nadriadeného súdu, ktorý bude rozhodovať o vznesenej námietke zaujatosti proti zákonnej sudkyni Okresnému súduDunajská Streda. Z týchto dôvodov nadriadený súd Krajskému súdu v Trnave rozhodol o nevylúčení namietaných sudkýň z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 10 NcC 2/2020.
9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.