Najvyšší súd  

4 Nc 15/2010

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. M. D., bývajúceho v M., proti žalovaným 1/ Slovenskej republike – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, 2/ Slovenskej republike – Okresný súd Martin, so sídlom v Martine, E.B. Lukáča č. 2A, o náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch z dôvodu odmeňovania, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn.  

9 C 165/2009 a na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 8 NcC 8/2010, o vylúčení sudcov

Krajského súdu v Žiline z prejednávania a rozhodovania veci, takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   Krajského   súdu   v   Žiline   JUDr.   Martin   Bargel,   JUDr.   Ján   Burik,  

JUDr. Ladislav Mejstrík, JUDr. Ivana Nemčeková, JUDr. Katarína Potocká, JUDr. František

Potocký, Mgr. Zuzana Štolcová, JUDr. Dana Wänkeová s ú v y l ú č e n í z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 8 NcC 8/2010.

Sudcovia Krajského súdu v Žiline JUDr. Oľga Belková, Mgr. Katarína Beniačová,

JUDr. Dagmar Cabadajová, JUDr. Milan Cíbik, JUDr. Erika Čanádyová, JUDr. Mária

Dubcová, Mgr. František Dulačka, JUDr. Yvetta Dzugasová, JUDr. Adriana Gallová,  

Mgr. Kazimíra Hallová, JUDr. Miroslav Jamrich, JUDr. Zuzana Jančárová, JUDr. Jana

Kotrčová, Juraj Krupa, JUDr. Eva Kyselová, JUDr. Eva Malíková, JUDr. Jana Martinčeková,

JUDr. Martina Nemravová, JUDr. Amália Paulerová, JUDr. Pavol Polka, JUDr. Táňa

Rapčanová, JUDr. Milan Repáň, JUDr. Vladimír Sučik, Mgr. Miroslav Šepták, JUDr. Erika

Šobichová, Mgr. Nora Tomková, JUDr. Jana Urbanová, JUDr. Mária Urbanová, JUDr. Erik

Varga, JUDr. Gabriela Veselová   n i e   s ú v y l ú č e n í   z prejednávania a rozhodovania

veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 8 NcC 8/2010.

O d ô v o d n e n i e

Predseda Krajského súdu v Žiline predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

vec vedenú pod sp. zn. 8 NcC 8/2010 na rozhodnutie o vylúčení sudcov tohto súdu  

z prejednávania a rozhodovania veci podľa § 16 ods. 1 O.s.p. Urobil tak na základe

oznámenia sudcov tohto súdu (s výnimkou dvoch z nich) o tom, že sú u nich dané dôvody, pre

ktoré by mali byť z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci vylúčení (§ 14 ods. 1

O.s.p. a § 15 O.s.p.) s tým, že vo veci nie je možné postupovať podľa § 15 ods. 1 O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Žiline (§ 16

ods. 1 O.s.p.), posudzoval obsah vyjadrenia sudcov z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je

sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14

ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak  

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd zahŕňa okrem iného i právo každého na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom. Ústava Slovenskej republiky ide ešte ďalej a v rámci práva na súdnu

ochranu garantuje nielen právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva  

na nezávislom a nestrannom súde (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ale i právo

nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

V súvislosti s týmito právami možno hovoriť o dvoch právnych zásadách, ktorými sú

nezávislosť a nestrannosť orgánu právnej ochrany a neodňateľnosť zákonnému sudcovi, ktoré

dochádzajú do stretu tam, kde v záujme zabezpečenia nestrannosti súdu je potrebné vylúčiť

z prejednávania a rozhodovania veci tých zákonných sudcov, u ktorých možno objektívne

predpokladať ich zaujatosť.

Nestrannosť súdu možno definovať ako absenciu predsudku, zaujatosti a straníckosti

pri prejednávaní a rozhodovaní konkrétnej veci. Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd

musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato  

a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre

rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ má

právomoc o takomto práve rozhodnúť (II. ÚS 71/97).

Súd ako orgán právnej ochrany je nestranný vtedy, ak sú nestranní jednotliví jeho

sudcovia.   Nestrannosť   sudcu   možno   posudzovať   jednak   z   hľadiska   jeho   vnútorného

psychického vzťahu k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, t.j. z hľadiska toho, čo si

sudca myslí pro foro interno (ide o tzv. subjektívny prístup), a na druhej strane z hľadiska

vonkajších záruk nestrannosti (vonkajších prejavov), ktoré sudca poskytuje (tzv. objektívny

prístup). Pri posudzovaní subjektívnej stránky nestrannosti sa vychádza z prezumpcie

nestrannosti, kým nie je preukázaný opak, k čomu môže dôjsť len na základe objektívnych

skutočností, objektívnych symptómov spozorovateľných navonok. V tejto súvislosti možno

hovoriť o tzv. teórii zdania zaujatosti, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,

ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku), a to nielen účastníkom, ale

i verejnosti.

Inštitút   vylúčenia   sudcov   z   prejednávania   a   rozhodovania   veci   je   jedným

z prostriedkov zabezpečenia ústavnej požiadavky nestrannosti sudcov v konaní, ktorý je

možné   aplikovať   len   pri   naplnení   zákonom   predpokladaných   dôvodov   a   zákonom

predpísaným postupom. Sudcu z prejednávania a rozhodovania veci možno vylúčiť buď  

na základe námietky zaujatosti uplatnenej účastníkom konania (§ 15a O.s.p.) alebo na základe

oznámenia samotného sudcu o skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený (§ 15 O.s.p.).

Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci však nemožno len preto, že takáto

námietka zaujatosti alebo oznámenie sudcu boli (pre pochybnosti o nezaujatosti) podané.  

Do obsahu základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom totiž nepatrí

povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb na vylúčenie sudcu alebo súdnych osôb  

z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre pochybnosti o ich nezaujatosti. Obsahu

základného práva na prejednanie veci nestranným súdom zodpovedá len povinnosť

nadriadeného súdu rozhodnúť za zákonných podmienok o každom návrhu oprávnenej osoby

na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre pochybnosti o jeho

nezaujatosti (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Opačný postup by neprimeraným

spôsobom zasahoval do práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (ústavná zásada

nezmeniteľnosti zákonného sudcu), ktoré predpokladá prejednávanie a rozhodovanie veci

sudcom vecne a miestne príslušného súdu určeného rozvrhom práce tohto súdu bez toho, aby

sa v priebehu súdneho konania menil. Preto k vylúčeniu sudcu z prerokúvania a rozhodovania veci môže dôjsť iba v prípade, že je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci, účastníkom

alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej

povinnosti nebude môcť rozhodovať "sine ira et studio", teda nezávisle a nestranne  

(I. ÚS 332/08). Tieto skutočnosti je potrebné vždy posudzovať prísne individuálne s ohľadom

na konkrétne okolnosti daného prípadu, pričom je potrebné postupovať tak, aby relevantné

okolnosti boli posúdené objektívne.  

Z   predložených   vyjadrení   sudcov   krajského   súdu   k   ich   možnej   zaujatosti

v prejednávanej veci vyplýva, že všetci sudcovia Krajského súdu v Žiline okrem dvoch

(JUDr. Pavol Polka, JUDr. Mária Urbanová) sa cítia byť zaujatí. Svoju zaujatosť namietajú

jednak pre ich pomer k účastníkom konania, predovšetkým k osobe žalobcu, jednak pre ich

pomer k veci.

Po preskúmaní namietaných dôvodov zaujatosti u jednotlivých sudcov postupom

a s použitím zásad vyššie uvedených dovolací súd dospel k záveru, že vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania predmetnej veci je možné len sudcov JUDr. Martina Bargela, JUDr. Jána

Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Ivanu Nemčekovú, JUDr. Katarínu Potockú,  

JUDr. Františka Potockého, Mgr. Zuzanu Štolcovú, JUDr. Danu Wänkeovú, pretože len títo

sudcovia svoju zaujatosť dostatočne odôvodnili, keď svoj pomer k žalobcovi bližšie

špecifikovali ako dlhodobo priateľský (blízky), majúci takú intenzitu, že presahuje rámec

bežnej kolegiality pri plnení pracovných povinností a zasahuje aj do ich súkromného života

(pravidelné stretnutia plánované i mimo pracovných záležitostí za účasti ostatných rodinných

príslušníkov, spoločné trávenie víkendov, rôznych pobytov a dovoleniek), prípadne taký, kde

sa ujma tohto účastníka negatívne dotýka aj rozhodujúceho sudcu. Iba uvedené okolnosti totiž

zakladajú pochybnosť o nezaujatosti sudcov pre ich pomer k účastníkovi konania tak  

zo subjektívneho hľadiska, ako i z hľadiska objektívneho, a len tieto sú spôsobilé naplniť

zákonné   predpoklady   pre   vylúčenie   sudcov   z   prejednávania   a rozhodovania   veci.

Z uvedených dôvodov dovolací súd nemohol uznať ako opodstatnenú námietku zaujatosti

tých sudcov, ktorí svoj pomer k účastníkom konania charakterizovali len ako výlučne

kolegiálny (JUDr. Oľga Belková, JUDr. Dagmar Cabadajová, JUDr. Yvetta Dzugasová,  

Mgr. Kazimíra Hallová, JUDr. Zuzana Jančárová, Mgr. Miroslav Šepták, Mgr. Nora

Tomková, JUDr. Jana Urbanová), prípadne priateľský (kamarátsky) bez jeho detailnejšieho

popisu, z ktorého by vyplývalo, že tento vzťah sa realizuje aj mimo pracovného prostredia

sudcov (JUDr. Milan Cíbik, JUDr. Erika Čanádyová, JUDr. Mária Dubcová, Mgr. František Dulačka, JUDr. Adriana Gallová, JUDr. Miroslav Jamrich, Juraj Krupa, JUDr. Eva Kyselová,

JUDr. Jana Martinčeková, JUDr. Martina Nemravová, JUDr. Amália Paulerová).

Najvyšší súd Slovenskej republiky nevylúčil ani sudcov Krajského súdu v Žiline, ktorí

svoju zaujatosť vyvodzovali z ich pomeru k veci, spočívajúcom v podaní obdobnej (rovnakej)

žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (JUDr. Oľga Belková, Mgr. Katarína

Beniačová, JUDr. Dagmar Cabadajová, JUDr. Erika Čanádyová, JUDr. Mária Dubcová,

JUDr. Yvetta Dzugasová, Mgr. Kazimíra Hallová, JUDr. Eva Malíková, JUDr. Jana

Martinčeková, JUDr. Amália Paulerová, JUDr. Táňa Rapčanová, Mgr. Miroslav Šepták,

JUDr. Erika Šobichová, Mgr. Nora Tomková, JUDr. Erik Varga, JUDr. Gabriela Veselová),

alebo svoj pomer k veci vyvodili zo skutočnosti, že predmetná vec sa ich ako sudcov týka

(JUDr. Jana Martinčeková, JUDr. Milan Repáň, JUDr. Vladimír Sučik, JUDr. Jana

Urbanová). Sudkyňa JUDr. Jana Kotrčová uviedla, že ako sudca je zainteresovaná na

výsledku predmetného konania, pričom navyše zvažuje podanie obdobnej žaloby. Sudca

JUDr. Miroslav Jamrich uviedol, že sa rozhodol podať obdobnú žalobu.  

Zaujatosť sudcu vo vzťahu k veci sa dá označiť ako stav, keď je sudca osobne

zainteresovaný na výsledku konania, keď má na výsledku konania osobný záujem alebo

vopred také poznatky o veci, ktoré by mal získať až v priebehu konania a ktoré môžu

ovplyvniť jeho nestrannosť v rozhodovaní. Prípadom takejto osobnej zainteresovanosti, resp.

osobného záujmu je, ak je sudca sám účastníkom konania, či už na strane žalobcu alebo

žalovaného, prípadne ak by sudca rozhodnutím súdu mohol byť priamo dotknutý na svojich

právach   (ako   vedľajší   účastník).   Pokiaľ   ide   o   mimoprocesné   získavanie   poznatkov

spôsobilých ovplyvniť sudcu v jeho nestrannosti k veci, to možno pripísať postaveniu osoby

svedka v konaní. Osobitným prípadom existencie pomeru sudcov k prejednávanej veci je, ak

sudca rozhoduje na súde vyššieho stupňa vec, ktorú rozhodoval už na súde nižšieho stupňa,

a naopak (§ 14 ods. 2 O.s.p.).  

Skutočnosť, že sudcovia podali obdobné alebo rovnaké žaloby ako žalobca v tomto

konaní, nie je z hľadiska uvedeného výkladu relevantná, nakoľko tu absentuje práve osobná

zložka vzťahu, ktorá je pre vylúčenie sudcu pre pomer k veci rozhodujúca. Sudca ako

súkromná osoba, ktorá si uplatňuje svoje súkromnoprávne nároky žalobou v inom konaní,

nemôže byť považovaný za osobu zainteresovanú na konkrétnom výsledku prejednávanej

veci, keďže vo vzťahu k nej dominuje len všeobecná rovina tejto relácie. Pokiaľ ide o tvrdenie, že dôvod pre vylúčenie sudcov je daný tým, že predmetný spor sa týka všetkých

sudcov ako takých, je potrebné zdôrazniť, že rozhodovanie o jeho predmete spadá do výlučnej

právomoci súdov Slovenskej republiky a pokiaľ by súd ako právne významnú uznal túto

okolnosť, musel by de facto z prejednávania a rozhodovania veci vylúčiť každého sudcu

v Slovenskej republike, čo by navodilo stav denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti),

ktorý je neprípustný.

Vzhľadom na to, že u týchto sudcov nie sú dané objektívne dôvody, pre ktoré by

mohla vzniknúť pochybnosť o ich nestrannosti pri prejednávaní a rozhodovaní predmetnej

veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky ich z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil,

a o celej veci rozhodol podľa § 16 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júna 2010  

JUDr. Eva Sakálová, v.r.  

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová