Najvyšší súd
4 Nc 15/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. M. D., bývajúceho v M., proti žalovaným 1/ Slovenskej republike – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, 2/ Slovenskej republike – Okresný súd Martin, so sídlom v Martine, E.B. Lukáča č. 2A, o náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch z dôvodu odmeňovania, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn.
9 C 165/2009 a na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 8 NcC 8/2010, o vylúčení sudcov
Krajského súdu v Žiline z prejednávania a rozhodovania veci, takto
r o z h o d o l :
Sudcovia Krajského súdu v Žiline JUDr. Martin Bargel, JUDr. Ján Burik,
JUDr. Ladislav Mejstrík, JUDr. Ivana Nemčeková, JUDr. Katarína Potocká, JUDr. František
Potocký, Mgr. Zuzana Štolcová, JUDr. Dana Wänkeová s ú v y l ú č e n í z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 8 NcC 8/2010.
Sudcovia Krajského súdu v Žiline JUDr. Oľga Belková, Mgr. Katarína Beniačová,
JUDr. Dagmar Cabadajová, JUDr. Milan Cíbik, JUDr. Erika Čanádyová, JUDr. Mária
Dubcová, Mgr. František Dulačka, JUDr. Yvetta Dzugasová, JUDr. Adriana Gallová,
Mgr. Kazimíra Hallová, JUDr. Miroslav Jamrich, JUDr. Zuzana Jančárová, JUDr. Jana
Kotrčová, Juraj Krupa, JUDr. Eva Kyselová, JUDr. Eva Malíková, JUDr. Jana Martinčeková,
JUDr. Martina Nemravová, JUDr. Amália Paulerová, JUDr. Pavol Polka, JUDr. Táňa
Rapčanová, JUDr. Milan Repáň, JUDr. Vladimír Sučik, Mgr. Miroslav Šepták, JUDr. Erika
Šobichová, Mgr. Nora Tomková, JUDr. Jana Urbanová, JUDr. Mária Urbanová, JUDr. Erik
Varga, JUDr. Gabriela Veselová n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania
veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 8 NcC 8/2010.
O d ô v o d n e n i e
Predseda Krajského súdu v Žiline predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
vec vedenú pod sp. zn. 8 NcC 8/2010 na rozhodnutie o vylúčení sudcov tohto súdu
z prejednávania a rozhodovania veci podľa § 16 ods. 1 O.s.p. Urobil tak na základe
oznámenia sudcov tohto súdu (s výnimkou dvoch z nich) o tom, že sú u nich dané dôvody, pre
ktoré by mali byť z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci vylúčení (§ 14 ods. 1
O.s.p. a § 15 O.s.p.) s tým, že vo veci nie je možné postupovať podľa § 15 ods. 1 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Žiline (§ 16
ods. 1 O.s.p.), posudzoval obsah vyjadrenia sudcov z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je
sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak
so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd zahŕňa okrem iného i právo každého na to, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom. Ústava Slovenskej republiky ide ešte ďalej a v rámci práva na súdnu
ochranu garantuje nielen právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ale i právo
nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
V súvislosti s týmito právami možno hovoriť o dvoch právnych zásadách, ktorými sú
nezávislosť a nestrannosť orgánu právnej ochrany a neodňateľnosť zákonnému sudcovi, ktoré
dochádzajú do stretu tam, kde v záujme zabezpečenia nestrannosti súdu je potrebné vylúčiť
z prejednávania a rozhodovania veci tých zákonných sudcov, u ktorých možno objektívne
predpokladať ich zaujatosť.
Nestrannosť súdu možno definovať ako absenciu predsudku, zaujatosti a straníckosti
pri prejednávaní a rozhodovaní konkrétnej veci. Obsahom práva na nestranný súd je, aby
rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd
musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato
a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre
rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ má
právomoc o takomto práve rozhodnúť (II. ÚS 71/97).
Súd ako orgán právnej ochrany je nestranný vtedy, ak sú nestranní jednotliví jeho
sudcovia. Nestrannosť sudcu možno posudzovať jednak z hľadiska jeho vnútorného
psychického vzťahu k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, t.j. z hľadiska toho, čo si
sudca myslí pro foro interno (ide o tzv. subjektívny prístup), a na druhej strane z hľadiska
vonkajších záruk nestrannosti (vonkajších prejavov), ktoré sudca poskytuje (tzv. objektívny
prístup). Pri posudzovaní subjektívnej stránky nestrannosti sa vychádza z prezumpcie
nestrannosti, kým nie je preukázaný opak, k čomu môže dôjsť len na základe objektívnych
skutočností, objektívnych symptómov spozorovateľných navonok. V tejto súvislosti možno
hovoriť o tzv. teórii zdania zaujatosti, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,
ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku), a to nielen účastníkom, ale
i verejnosti.
Inštitút vylúčenia sudcov z prejednávania a rozhodovania veci je jedným
z prostriedkov zabezpečenia ústavnej požiadavky nestrannosti sudcov v konaní, ktorý je
možné aplikovať len pri naplnení zákonom predpokladaných dôvodov a zákonom
predpísaným postupom. Sudcu z prejednávania a rozhodovania veci možno vylúčiť buď
na základe námietky zaujatosti uplatnenej účastníkom konania (§ 15a O.s.p.) alebo na základe
oznámenia samotného sudcu o skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený (§ 15 O.s.p.).
Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci však nemožno len preto, že takáto
námietka zaujatosti alebo oznámenie sudcu boli (pre pochybnosti o nezaujatosti) podané.
Do obsahu základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom totiž nepatrí
povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb na vylúčenie sudcu alebo súdnych osôb
z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre pochybnosti o ich nezaujatosti. Obsahu
základného práva na prejednanie veci nestranným súdom zodpovedá len povinnosť
nadriadeného súdu rozhodnúť za zákonných podmienok o každom návrhu oprávnenej osoby
na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre pochybnosti o jeho
nezaujatosti (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Opačný postup by neprimeraným
spôsobom zasahoval do práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (ústavná zásada
nezmeniteľnosti zákonného sudcu), ktoré predpokladá prejednávanie a rozhodovanie veci
sudcom vecne a miestne príslušného súdu určeného rozvrhom práce tohto súdu bez toho, aby
sa v priebehu súdneho konania menil. Preto k vylúčeniu sudcu z prerokúvania a rozhodovania veci môže dôjsť iba v prípade, že je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci, účastníkom
alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej
povinnosti nebude môcť rozhodovať "sine ira et studio", teda nezávisle a nestranne
(I. ÚS 332/08). Tieto skutočnosti je potrebné vždy posudzovať prísne individuálne s ohľadom
na konkrétne okolnosti daného prípadu, pričom je potrebné postupovať tak, aby relevantné
okolnosti boli posúdené objektívne.
Z predložených vyjadrení sudcov krajského súdu k ich možnej zaujatosti
v prejednávanej veci vyplýva, že všetci sudcovia Krajského súdu v Žiline okrem dvoch
(JUDr. Pavol Polka, JUDr. Mária Urbanová) sa cítia byť zaujatí. Svoju zaujatosť namietajú
jednak pre ich pomer k účastníkom konania, predovšetkým k osobe žalobcu, jednak pre ich
pomer k veci.
Po preskúmaní namietaných dôvodov zaujatosti u jednotlivých sudcov postupom
a s použitím zásad vyššie uvedených dovolací súd dospel k záveru, že vylúčiť z prejednávania
a rozhodovania predmetnej veci je možné len sudcov JUDr. Martina Bargela, JUDr. Jána
Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Ivanu Nemčekovú, JUDr. Katarínu Potockú,
JUDr. Františka Potockého, Mgr. Zuzanu Štolcovú, JUDr. Danu Wänkeovú, pretože len títo
sudcovia svoju zaujatosť dostatočne odôvodnili, keď svoj pomer k žalobcovi bližšie
špecifikovali ako dlhodobo priateľský (blízky), majúci takú intenzitu, že presahuje rámec
bežnej kolegiality pri plnení pracovných povinností a zasahuje aj do ich súkromného života
(pravidelné stretnutia plánované i mimo pracovných záležitostí za účasti ostatných rodinných
príslušníkov, spoločné trávenie víkendov, rôznych pobytov a dovoleniek), prípadne taký, kde
sa ujma tohto účastníka negatívne dotýka aj rozhodujúceho sudcu. Iba uvedené okolnosti totiž
zakladajú pochybnosť o nezaujatosti sudcov pre ich pomer k účastníkovi konania tak
zo subjektívneho hľadiska, ako i z hľadiska objektívneho, a len tieto sú spôsobilé naplniť
zákonné predpoklady pre vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania veci.
Z uvedených dôvodov dovolací súd nemohol uznať ako opodstatnenú námietku zaujatosti
tých sudcov, ktorí svoj pomer k účastníkom konania charakterizovali len ako výlučne
kolegiálny (JUDr. Oľga Belková, JUDr. Dagmar Cabadajová, JUDr. Yvetta Dzugasová,
Mgr. Kazimíra Hallová, JUDr. Zuzana Jančárová, Mgr. Miroslav Šepták, Mgr. Nora
Tomková, JUDr. Jana Urbanová), prípadne priateľský (kamarátsky) bez jeho detailnejšieho
popisu, z ktorého by vyplývalo, že tento vzťah sa realizuje aj mimo pracovného prostredia
sudcov (JUDr. Milan Cíbik, JUDr. Erika Čanádyová, JUDr. Mária Dubcová, Mgr. František Dulačka, JUDr. Adriana Gallová, JUDr. Miroslav Jamrich, Juraj Krupa, JUDr. Eva Kyselová,
JUDr. Jana Martinčeková, JUDr. Martina Nemravová, JUDr. Amália Paulerová).
Najvyšší súd Slovenskej republiky nevylúčil ani sudcov Krajského súdu v Žiline, ktorí
svoju zaujatosť vyvodzovali z ich pomeru k veci, spočívajúcom v podaní obdobnej (rovnakej)
žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (JUDr. Oľga Belková, Mgr. Katarína
Beniačová, JUDr. Dagmar Cabadajová, JUDr. Erika Čanádyová, JUDr. Mária Dubcová,
JUDr. Yvetta Dzugasová, Mgr. Kazimíra Hallová, JUDr. Eva Malíková, JUDr. Jana
Martinčeková, JUDr. Amália Paulerová, JUDr. Táňa Rapčanová, Mgr. Miroslav Šepták,
JUDr. Erika Šobichová, Mgr. Nora Tomková, JUDr. Erik Varga, JUDr. Gabriela Veselová),
alebo svoj pomer k veci vyvodili zo skutočnosti, že predmetná vec sa ich ako sudcov týka
(JUDr. Jana Martinčeková, JUDr. Milan Repáň, JUDr. Vladimír Sučik, JUDr. Jana
Urbanová). Sudkyňa JUDr. Jana Kotrčová uviedla, že ako sudca je zainteresovaná na
výsledku predmetného konania, pričom navyše zvažuje podanie obdobnej žaloby. Sudca
JUDr. Miroslav Jamrich uviedol, že sa rozhodol podať obdobnú žalobu.
Zaujatosť sudcu vo vzťahu k veci sa dá označiť ako stav, keď je sudca osobne
zainteresovaný na výsledku konania, keď má na výsledku konania osobný záujem alebo
vopred také poznatky o veci, ktoré by mal získať až v priebehu konania a ktoré môžu
ovplyvniť jeho nestrannosť v rozhodovaní. Prípadom takejto osobnej zainteresovanosti, resp.
osobného záujmu je, ak je sudca sám účastníkom konania, či už na strane žalobcu alebo
žalovaného, prípadne ak by sudca rozhodnutím súdu mohol byť priamo dotknutý na svojich
právach (ako vedľajší účastník). Pokiaľ ide o mimoprocesné získavanie poznatkov
spôsobilých ovplyvniť sudcu v jeho nestrannosti k veci, to možno pripísať postaveniu osoby
svedka v konaní. Osobitným prípadom existencie pomeru sudcov k prejednávanej veci je, ak
sudca rozhoduje na súde vyššieho stupňa vec, ktorú rozhodoval už na súde nižšieho stupňa,
a naopak (§ 14 ods. 2 O.s.p.).
Skutočnosť, že sudcovia podali obdobné alebo rovnaké žaloby ako žalobca v tomto
konaní, nie je z hľadiska uvedeného výkladu relevantná, nakoľko tu absentuje práve osobná
zložka vzťahu, ktorá je pre vylúčenie sudcu pre pomer k veci rozhodujúca. Sudca ako
súkromná osoba, ktorá si uplatňuje svoje súkromnoprávne nároky žalobou v inom konaní,
nemôže byť považovaný za osobu zainteresovanú na konkrétnom výsledku prejednávanej
veci, keďže vo vzťahu k nej dominuje len všeobecná rovina tejto relácie. Pokiaľ ide o tvrdenie, že dôvod pre vylúčenie sudcov je daný tým, že predmetný spor sa týka všetkých
sudcov ako takých, je potrebné zdôrazniť, že rozhodovanie o jeho predmete spadá do výlučnej
právomoci súdov Slovenskej republiky a pokiaľ by súd ako právne významnú uznal túto
okolnosť, musel by de facto z prejednávania a rozhodovania veci vylúčiť každého sudcu
v Slovenskej republike, čo by navodilo stav denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti),
ktorý je neprípustný.
Vzhľadom na to, že u týchto sudcov nie sú dané objektívne dôvody, pre ktoré by
mohla vzniknúť pochybnosť o ich nestrannosti pri prejednávaní a rozhodovaní predmetnej
veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky ich z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil,
a o celej veci rozhodol podľa § 16 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. júna 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová