Najvyšší súd

4 MOboer/4/2013

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská republika – Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: J., nar. X., trvale bytom Š., X. M., zastúpený

opatrovníčkou A. Ch., pracovníčkou Okresného súdu Malacky,   o vymoženie

uloženej povinnosti a trov exekúcie, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2010 č. k.

18CoE 458/2010-22 a uzneseniu Okresného súdu Malacky z 27. januára 2010 č. k. 23Er

1867/2008-13, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2010 č. k. 18CoE 458/2010-22 a uznesenie Okresného súdu Malacky

z 27. januára 2010 č. k. 23Er 1867/2008-13 v časti výroku o trovách exekúcie   z r u š u j e  

a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a Okresnému súdu Malacky na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnená podala 23. decembra 2005 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora

Bc. V. (ďalej len „súdny exekútor“) návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 3. augusta 2006 vydal

Okresný súd Bratislava IV poverenie č. 5104*011681 pre tohto súdneho exekútora  

na vymoženie sumy 265,55 eur (8 000,- Sk), predstavujúcej pokutu uloženú povinnému  

za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky rozhodnutím o   priestupku  

z 27. januára 2003, sp. zn. ORP-P-436/Di-2002-Ma-V, právoplatným dňa 18. marca 2003

a vykonateľným dňa 2. apríla 2003.

Súdny exekútor doručil 17. januára 2008 Okresnému súdu Malacky podnet na zastavenie exekúcie ex offo z dôvodu preklúzie pohľadávky.

Okresný súd Malacky uznesením z 27. januára 2010 č. k. 23Er 1867/2008-13 exekúciu

zastavil podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia trojročnej

prekluzívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších predpisov. Zároveň v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku

oprávnenú zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 52,14 eur.

Na odvolanie oprávnenej proti výroku o trovách exekúcie Krajský súd v Bratislave

uznesením z 30. novembra 2010 č. k. 18CoE 458/2010-22 uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uznesenia

odvolací súd konštatoval, že k zastaveniu predmetnej exekúcie nedošlo zavinením povinného,

ale márnym uplynutím času, ako objektívnej kategórie, nebolo preto možné zaviazať na ich

zaplatenie povinného. Dodal, že zodpovednosť za výsledok exekučného konania má

oprávnená, keďže ide o jej procesný neúspech (jej pohľadávka nebola uspokojená).

Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď zaviazal na zaplatenie náhrady trov

vzniknutých exekútorovi, oprávnenú.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 6. decembra 2012.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet oprávnenej podal mimoriadne

dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu ako i prvostupňového súdu podľa § 243e ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ a písm. c/

O. s. p. Navrhol obe rozhodnutia v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Uviedol, že súd môže uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy

exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde

k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Predmetné zákonné ustanovenie upravuje

výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 Exekučného poriadku. Podľa dovolateľa

však v tejto veci nebol splnený žiadny zákonný predpoklad, a preto nebol dôvod na použitie

výnimky. Dovolateľ ďalej namietal, že súd prvého stupňa bližšie nezdôvodnil aplikáciu

predmetného ustanovenia zákona, zaoberal sa predovšetkým výškou náhrady trov exekúcie. V predmetnej veci nebol splnený žiaden zákonom stanovený predpoklad, a preto nebol dôvod

na použitie výnimky. Súd prvého stupňa vôbec nezdôvodnil aplikáciu predmetného

ustanovenia a bližšie sa zaoberal výškou náhrady trov exekúcie. Odvolací súd sa

v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa.

Dovolateľ tiež poukázal na skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas,

preto neprichádza do úvahy procesné zavinenie oprávnenej na zastavení exekúcie z dôvodu

straty účinnosti exekučného titulu. Oprávnená nemohla postup súdu vo vykonávacom konaní,

resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ani dĺžku exekučného konania v jeho

priebehu ovplyvniť. Poukázal tiež na to, že súd prvého stupňa bol v zmysle § 44 ods. 2

Exekučného poriadku povinný žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietnuť z dôvodu preklúzie pohľadávky a následne bol povinný exekúciu zastaviť. Doplnil,

že pozornosti súdu prvého stupňa uniklo, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť

dňa 2. apríla 2003, pričom súd udelil poverenie na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi až

dňa 3. augusta 2006, teda po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty.

Ďalej konštatoval, že náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie exekúcie možno

uložiť oprávnenej podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku vtedy, ak dôjde k zastaveniu

exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nedostatok

majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí byť v exekučnom konaní preukázaný. V uvedenej exekučnej veci súd ani súdny exekútor existenciu majetku na strane povinného

na uhradenie trov exekúcie neskúmali.

Ak márne uplynie prekluzívna lehota na nútený výkon rozhodnutia, povinnému

nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávnenej

nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len preto, že podala

návrh na vykonanie exekúcie. Vždy treba skúmať, či oprávnená procesne zavinila zastavenie

exekúcie, a tak zavinila aj mieru jej zastavenia. Procesné zavinenie oprávnenej nemožno

bez ďalšieho založiť iba na dispozičnom úkone - podaní návrhu na vykonanie exekúcie.

Riziko neúspechu exekúcie musí znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť

trovy exekúcie nemožno uložiť povinnému ani oprávnenej.

Dovolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že konanie pred odvolacím súdom bolo

postihnuté inou vadou, spočívajúcou v tom, že odvolací súd považoval za oprávneného

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, ktoré sa oprávneným procesne nikdy nestalo, keď v konaní vystupovalo ako orgán konajúci v mene oprávnenej Slovenskej

republiky.

K podanému mimoriadnemu dovolaniu sa písomne vyjadrila oprávnená, ktorá nezistila

dôvody na jeho doplnenie alebo zmenu.

Povinný ani súdny exekútor sa k podanému mimoriadnemu dovolaniu písomne

nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní  

(§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny

prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O. s. p.) na základe podnetu účastníka konania,

proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnuté

uznesenia bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a

ods. 3 O. s. p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel

k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba

z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté

inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania,  

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté uznesenia súdov

nižšieho stupňa o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f

ods. 1 písm. c/ O. s. p.).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto

zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora,

náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy

exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie

zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa

exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša

ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky

na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov

exekúcie, ktoré platil.

Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu

súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov

a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,

môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy

potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti

predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203

Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť

zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne

povinný, a oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.

Predpokladom takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného

(oprávnenej).

Dovolací súd zo spisu zistil, že povinný svojím konaním 24. augusta 2002  

na Bezručovej ulici v Stupave naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h/ a i/ zákona č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Okresný dopravný inšpektorát v Malackách rozhodnutím o priestupku č. k. ORP-P-436/DI-2002-Ma-V z 27. januára 2003 uznal

povinného vinným a uložil mu pokutu 8 000,- Sk (265,55 eur) a zákaz činnosti viesť

motorové vozidlo na dobu 24 mesiacov. Zároveň mu uložil povinnosť nahradiť trovy konania

vo výške 150,- Sk (4,97 eur). Pretože povinný v zákonom stanovenej lehote nepodal

odvolanie a pokutu ani nezaplatil, rozhodnutie sa 18. marca 2003 stalo právoplatným  

a 2. apríla 2003 vykonateľným. Oprávnená potom, ako sa povinnému nepodarilo doručiť

výzvu na zaplatenie uloženej pokuty, podala návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom

úrade Bratislava II, V. dňa 23. decembra 2005, t. j. pred dňom straty účinnosti exekučného

titulu. Dňa 3. augusta 2006 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie.

Pod zavinením oprávnenej v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť

také porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenej, ktoré má za následok buď

neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo

zastavenie exekúcie. V predmetnej veci nebol splnený žiadny z vyššie uvedených zákonných

predpokladov na prelomenie zásady zakotvenej v ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného

poriadku.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ

oprávnená podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie,

neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti

exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie.

Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní, resp.

postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani

prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Navyše

súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania zistil stratu

účinnosti exekučného titulu.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia krajského ako

aj okresného súdu o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci

a navyše súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o trovách konania nedostatočne odôvodnil.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky, preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie

podľa § 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ a c/ O. s. p., keďže to vyžadovala

ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu

problematiku (porovnaj napr. sp. zn. 3MCdo 11/2009, 4MCdo 11/2008, 5MCdo 20/2011,

6MCdo 4/2010, 7MCdo 13/2011).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a rovnakou

vadou postihnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243b

ods. 3 O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia krajského a aj okresného súdu pre opodstatnenosť

dôvodu podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., dovolací súd neposudzoval existenciu inej vady

konania v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa však

vyplýva, že účastníkom konania je S..

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní,

záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. decembra 2013

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová