4 MObdo 3/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: O. P. spol. s. r. o., J., IČO: X.
proti žalovanému: R., M., IČO: X., zastúpenému Š. & P., s. r. o., advokátska kancelária, D., o
zaplatenie 2 826 584,88 eur ( 85 153 696 Sk ) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 10 Cb 162/2002, na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10 Cb 162/2002-374
zo dňa 27. júna 2007 a proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 365/2009-558
zo dňa 22. júna 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
2 Cob 365/2009-558 z 22. júna 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č. k. 10 Cb 162/2002-374 z 27. 06. 2007
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 85 153 696 Sk s 12% úrokom z omeškania od 25. 07. 2002 do zaplatenia a trovy konania 4 741 771 Sk. Konanie v časti o zaplatenie 12%
ročného úroku z omeškania zo sumy 85 153 696 Sk od 25. 04. 2002 do 24. 07. 2002 zastavil.
Z odôvodenia rozhodnutia vyplýva, že zmluvné strany uzavreli 15. 12. 1997 zmluvu,
na základe ktorej sa žalobca ako dodávateľ zaviazal vyrábať pre žalovaného reláciu „P.“
a žalovaný sa zaviazal reláciu denne v dohodnutých počtoch odvysielať spolu so
sponzorským odkazom minimálne 1x na programe S. a S. v čase od 19.15
do 20.15 hodiny a 1 krát po spravodajskej relácii A. v príslušný deň. Zmluva
bola uzavretá na dobu určitú od 01. 01. 1998 do 31. 12. 2005. V zmysle čl. 5 bod 5.4 zmluvy
bolo účastníkmi dohodnuté, že ak niektorá zo zmluvných strán napriek písomnému
upozorneniu druhej zmluvnej strany poruší svoje záväzky prevzaté touto zmluvou, dotýkajúce
sa podstatných náležitostí, dotknutá strana má právo od tejto zmluvy odstúpiť. Doručením
písomného oznámenia druhej strane, zmluvná strana, ktorá z tohto dôvodu zmluvu zrušila,
je oprávnená na náhradu vzniknutej škody. Žalovaný odvysielal reláciu poslednýkrát
05. 10. 1999, následne žalobcovi oznámil, že zmluvu považuje za neplatnú a vo vysielaní
relácie vyrobenej žalobcom nebude pokračovať. Žalobca s účinnosťou k 26. 10. 1999
od zmluvy odstúpil a žalobou si uplatnil nárok na náhradu škody zodpovedajúcu ušlému zisku
z propagácie tretích osôb prostredníctvom sponzorského odkazu. Žalobca si uplatnil ušlý zisk
za obdobie od 27. 10. 1999 do 31. 12. 2005, to znamená za 2 258 dní, za čas od odstúpenia
od zmluvy do dňa, do ktorého bola zmluva uzavretá. Žalovaná suma predstavuje násobok
počtu týchto dní a denného priemerného ušlého zisku, ktorý žalobca vyčíslil na sumu
37 712 Sk, čo predstavuje spolu sumu 85 153 696 Sk. Súd dospel k záveru, že zmluva
uzavretá medzi účastníkmi je platná, základ nároku na náhradu škody z dôvodu odstúpenia
od zmluvy za dôvodný a stotožnil sa aj so spôsobom výpočtu výšky ušlého zisku žalobcom.
Zamietol návrhy žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania znaleckým posudkom
znalca PhDr. J. K., Inštitútom ekonomického znalectva expertíz, Expertízneho a edukačného
inštitútu BVŠP ďalej vykonanie dokazovania odborným vyjadrením, Rady
pre vysielanie a retransmisiu, všetkými zmluvami uzavretými žalobcom a tretími osobami
za účelom realizácie zmluvy z 15. 12. 1997, daňovými dokladmi žalobcu a všetkými
vyrobenými reláciami, ktoré boli navrhnuté v písomnom vyjadrení žalovaného z 27. 06. 2007,
nakoľko ich považoval pre svoje rozhodnutie za nadbytočné. Súd mal za to, že skutkový
stav je dostatočne preukázaný doplneným dokazovaním a umožňuje vydať rozhodnutie
aj bez vykonania týchto dôkazov. Prihliadal pritom na hospodárnosť konania, keďže
vykonaním uvedených dôkazov by sa konanie neúmerne predĺžilo a predražilo.
Súd nevykonal ani znalecké dokazovanie v rámci ktorého sa malo určiť pri ktorých reláciách bol vysielaný sponzorský odkaz a pri ktorých reklama, nakoľko mal za to, že nejde o otázku
odbornú ale právnu a po oboznámení sa s prezentáciou vybraných sponzorských odkazov
zaznamenaných na nosiči DVD a VHS prostredníctvom prostriedkov výpočtovej techniky
si sám urobil záver o tejto spornej otázke. Nevykonal ani znalecké dokazovanie znaleckými
ústavmi, cieľom ktorého malo byť predloženie dôkazu, že žalovaná suma nie je oprávnená
a že ušlý zisk uplatňovaný v konaní je neprimeraný, nakoľko súd považoval výšku
uplatneného ušlého zisku ako aj spôsob a metodiku jeho výpočtu za dostatočne preukázanú
vykonanými listinnými dôkazmi. Žalovaný navrhnuté dokazovanie predložením všetkých
zmlúv uzavretých medzi žalobcom a tretími osobami za účelom realizácie zmluvy
z 15. 12. 1997 nezdôvodnil a neuviedol aké skutočnosti majú byť uvedeným dôkazom
preukázané. Zamietol aj návrh na vykonanie dokazovania predložením daňových dokladov
žalobcu, z ktorých malo byť zrejmé kedy a v akej výške dosiahol žalobca tržby z propagácie
predaja a nákupov výrobkov alebo služieb sponzora alebo tretej osoby alebo daňových
dokladov, z ktorým malo byť zrejmé v akej výške mal žalobca oprávnené náklady na výrobu
relácie „P.“, nakoľko žalobca ich v konaní predložil. Súd nevykonal ani dokazovanie predložením všetkých vyrobených relácií od 15. 12. 1997 za účelom
preukázania skutočnosti, že žalobca svojím konaním opakovane porušoval zmluvu,
keď vyrábal a dodával relácie v rozpore so zmluvou, pretože žalobca nebol schopný
ich predložiť z dôvodu, že kazety BETACAM, na ktorých boli relácie zaznamenané,
boli podľa vyjadrenia žalobcu archivované po dobu 30 dní od vysielania a následne
boli vyraďované. Z marketingových dôvodov zostali zachované len tie sponzorské odkazy,
ktoré predložil ako ukážku. Žalovaný ich tiež nemal k dispozícii. Súd pri určení výšky ušlého
zisku vychádzal z prehľadu tržieb za obdobie 01. 01. 1998 do 05. 10. 1999 ako aj z faktúr
a účtovných dokladov preukazujúcich úhradu jednotlivých faktúr v počte 71 ks, z ktorých
zistil, že celková tržba žalobcu za vysielanie sponzorských odkazov pre svojich klientov
v počte 71 na televíznych programových službách S. a S. v období plnenia zmluvy
od 01. 01. 1998 do 05. 10. 1999, teda po dobu 643 dní predstavovala sumu 31 881 042,40 Sk,
z čoho priemerná denná tržba bola vo výške 49 581 Sk. Ďalej zistil, že priemerné
denné náklady na výrobu a dodanie relácie ( vysielanie S. ) predstavovali 11 869 Sk.
Po odpočítaní priemerných denných nákladov od priemernej dennej tržby zistil výšku
priemerného denného zisku 37 712 Sk. Na preukázanie priemerných denných nákladov
na výrobu a dodanie relácie žalobca predložil listinné dôkazy.
Vychádzajúc z názoru vysloveného odvolacím súdom v predchádzajúcom zrušujúcom
uznesení, že zmluva je platná a na záväzkový vzťah je potrebné aplikovať Obchodný
zákonník, súd posúdil nárok na náhradu škody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka ako aj podľa zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania
platného v čase uzavretia zmluvy a dospel k záveru, že po doplnení dokazovania žalobca
preukázal nárok na náhradu škody vo výške ušlého zisku ako aj spôsob a metodiku
jeho výpočtu. Navyše žalovaný nemal konkrétne námietky proti spôsobu výpočtu ušlého
zisku zvoleného žalobcom. Súd preto považoval výpočet za hodnoverný, dostačujúci
aj vzhľadom na skutočnosť, že hlavne v počiatočnom období zmluvy si mnoho úsilia
vyžadovalo vybudovanie stálej a perspektívnej klientely, ktoré by sa začalo zúročovať
až po určitom čase. Žalobca pri výpočte abstraktného úšlého zisku nezohľadnil
ani predpokladaný nárast zisku, ktorý by bol dosiahol zvyšovaním cien, za ktoré by mohol
žalobca postupom času sponzorskú časť predávať ako aj pravdepodobným rozširovaním
klientely vzhľadom na atraktívnosť poskytovaného sponzorského času na S. a S.. Nestotožnil
sa s tvrdením žalovaného, že pri veľkej časti tzv. sponzorských odkazov nešlo o sponzoring
ale o reklamu a poukázal aj na ustanovenie zmluvy podľa ktorého v prípade,
že relácia nebola v súlade so zákonom, žalovaný mal možnosť ju do vysielania nezaradiť
a žalobca by bol povinný uhradiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Súd neprihliadol na námietky žalovaného, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s poctivým obchodným
stykom, keď vysielací čas určený pre sponzorské odkazy predával tretím osobám ako čas
určený na propagáciu predaj, nákup výrobkov alebo služieb sponzora alebo tretej osoby.
O nároku na zaplatenie úroku z omeškania rozhodol podľa § 369 ods. 1, § 502 ods. 2
Obchodného zákonníka.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného po vrátení veci dovolacím súdom
rozsudkom č. k. 2 Cob 365/2009-558 z 22. 06. 2010 rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že mal za dostatočne preukázanú
výšku ušlého zisku uplatneného žalobcom za obdobie 2 258 dní. Aj keď vzájomné plnenia
zmluvných strán v peňažnom vyjadrení predstavovali v podstate rovnakú hodnotu, žalobca
jednoznačne preukázal, že po odpočítaní nákladov na výrobu relácie mu v rámci celkovej
hodnoty zadávaného plnenia vznikol priemerný denný zisk vo výške 37 712 Sk
( 1 251,80 eur ). Pri porovnaní cien uvedených v cenníkoch S. za vysielanie sponzorských
odkazov v roku 1998, 2001 a 2004 mal súd za preukázané, že odmena ktorú žalobca získal
z titulu zmlúv uzatvorených zo sponzormi relácie bola porovnateľná s odmenou, ktorú
by žalovaný inkasoval v prípade, ak by sponzorský čas obsadzoval na vlastné náklady a zodpovednosť a žalobcovi by za jeho plnenie poskytoval finančnú a nie vecnú protihodnotu.
Preskúmanie spôsobu určenia výšky ušlého zisku uplatneného žalobcom, t. j. rozdiel
celkových výnosov z podnikania a nákladov potrebných na ich dosiahnutie po dobu realizácie
zmluvy nie je metodicky či aritmeticky tak náročným postupom, že vyžaduje ustanovenie
znalca. V tomto smere súd prvého stupňa vykonal rozsiahle a dostatočné dokazovanie
na ustálenie priemernej výšky denného zisku dosahovaného žalobcom v období od 01. 01.
1998 do 05. 10. 1999, ktorý vzhľadom na špecifickosť dodávaného produktu ( televízna
relácia ) a rozsah trhu ( prevádzkovateľ televízneho vysielania ) správne použil ako základ
pre priznanie ušlého zisku za obdobie od 28. 10. 1999 do 31. 12. 2005, s čím sa v rozsudku
aj riadne vysporiadal. Z uznesenia dovolacieho súdu nevyplynula pre odvolací súd povinnosť
vykonať znalecké dokazovanie a odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením súdu prvého
stupňa a znalecké dokazovanie navrhované žalovaným nebolo vykonané ani odvolacím
súdom.
Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 31. 08. 2010.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal proti obom rozsudkom na základe podnetu žalovaného mimoriadne dovolanie podľa § 243 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243f ods.
1 písm. o/ O. s. p. a § 237 písm. f/ O. s. p. a § 237 písm. g/ O. s. p. Navrhol napadnuté
rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava IV. na ďalšie konanie.
V dôvodoch dovolania konštatoval, že napadnutými rozhodnutiami bol porušený
zákon, pretože predseda senátu odvolacieho súdu bol vylúčený sudca a okrem toho súdy
odňali svojím postupom žalovanému možnosť pred súdom konať.
Dovolateľ uviedol, že po tom čo bolo odvolanie žalovaného doručené odvolaciemu
súdu a pridelené príslušnému odvolaciemu senátu sudkyňa JUDr. Zita Ilčíková oznámila
predsedovi Krajského súdu v Bratislave, že jej dcéra je substitútom advokáta žalobcu.
Predseda súdu opatrením zo 04. 10. 2007 ( č. l. 427 ) prikázal určiť iného člena senátu
náhodným výberom pomocou technických prostriedkov. Odvolací súd následne rozhodol
o odvolaní žalovaného v zložení senátu Bahniková, Kosorínová, Trandžíková ( rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 179/2007-455 z 24. 06. 2008 ). Tento rozsudok
bol na základe dovolania žalobcu zrušený a po vrátení veci odvolaciemu súdu predseda
Krajského súdu v Bratislave predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky opätovné
oznámenie JUDr. Zity Ilčíkovej o jej vylúčení ( č. l. 520 ), v ktorom sa konštatuje, že dôvod
vylúčenia odpadol. Najvyšší súd Slovenskej republiky toto oznámenie vrátil predsedovi
Krajského súdu v Bratislave bez rozhodnutia, majúc za to, že na vydanie rozhodnutia o vylúčení sudkyne JUDr. Zity Ilčíkovej nie sú splnené procesné podmienky. Odvolanie
žalovaného bola následne prejednané a rozhodnuté v zložení senátu Ilčíková, Bahniková a Kosorínová.
Podľa názoru dovolateľa nie je možné aby sudca, ktorý je v určitom štádiu konania
vylúčený v neskoršom štádiu konania vylúčený nebol. Dôvod vylúčenia je daný vždy pre celé
konanie. Konanie o odvolaní je jediným konaním aj vtedy ak je skoršie rozhodnutie
odvolacieho súdu zrušené a vec dovolacím súdom vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.
Po vrátení veci z dovolacieho súdu bolo z procesného hľadiska už ustálené, že sudkyňa
JUDr. Zita Ilčíková je vylúčená. O odvolaní žalovaného mali rozhodnúť zákonní sudcovia,
teda tí istí, ktorí vydali zrušené rozhodnutie. Zákonnou sudkyňou sa z dôvodu vylúčenia
JUDr. Zity Ilčíkovej stala pre celé odvolacie konanie JUDr. Beáta Trandžíková. Z uvedeného
vyplýva, že sudkyňa JUDr. Zita Ilčíková rozhodovala o odvolaní žalovaného, hoci bola
z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená. Keďže vo veci rozhodoval vylúčený sudca
ide o závažnú procesnú vadu, ktorá je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Zároveň došlo
k odňatiu veci zákonnej sudkyni JUDr. Beáte Trandžíkovej.
Dovolateľ ďalej uviedol, že postupom súdu prvého stupňa ako aj postupom
odvolacieho súdu bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle
§ 237 písm. f/ O. s. p. a to tým, že súdy odmietli vykonať žalovaným navrhované dôkazy
na preukázanie skutočnej výšky ušlého zisku žalobcu. Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa
27. 06. 2007 odmietol návrh žalovaného na vykonanie dôkazov znaleckými posudkami
s odôvodnením, že skutkový stav je dostatočne preukázaný a že rozhodnutie možno vydať
aj bez dôkazov navrhnutých žalovaným. Dovolateľ uviedol, že postup pri dokazovaní
výšky nákladových položiek, ktorý súd zvolil znamená, že súd bezvýhradne akceptoval
jednostranné tvrdenia žalobcu o správnosti a úplnosti jeho nákladov. Vykonanie dôkazu
znaleckým posudkom znalcom z odboru ekonomika a podnikové hospodárstvo malo v danom
prípade zásadný právny význam. Akceptovanie názoru súdu prvého stupňa, že znalecké
dokazovanie nie je potrebné, by znamenalo, že žalovaný nemá žiadnu možnosť spochybniť,
že tvrdenia žalobcu o dosiahnutých nákladoch sú úplné. Znalecký posudok z odboru
podnikového hospodárstva mal zároveň možnosť porovnať tvrdené výnosy žalobcu s jeho
ročnými účtovnými závierkami. Súd má možnosť rozhodnúť, že určité dôkazy navrhnuté stranami, ktoré považuje za nadbytočné nevykoná. Je však zásahom do práva na spravodlivý
proces, ak súd pre posúdenie spornej skutkovej otázky vykoná výlučne dôkazy navrhnuté jednou stranou a odmietne všetky dôkazy navrhnuté protistranou, hoci dôkazy navrhnuté
protistranou môžu byť prínosom pre zistenie sporných skutočností. V danom prípade
pre zistenie spornej otázky výšky ušlého zisku súd akceptoval návrhy na vykonanie dôkazov
predložené žalobcom ale nevyhovel žiadnemu návrhu na vykonanie dôkazov preloženému
žalovaným. Takýto postup súdu je porušením práva na spravodlivý proces a odňatie možnosti
konať pred súdom. Uvedená vada konania nebola odstránená ani v odvolacom konaní,
hoci žalovaný v odvolaní namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov súdom prvého stupňa.
Dovolateľ poukázal na to, že dovolací súd, ktorý zrušil skoršie rozhodnutie
odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v odôvodnení uznesenia konštatoval,
že je povinnosťou súdu nielen o dôkazných návrhoch účastníkov rozhodnúť ale tiež, pokiaľ
im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí vyložiť z akých dôvodov tieto dôvody neakceptoval.
Dovolací súd uložil odvolaciemu súdu aby preskúmal či nie je žiaduce zistiť výšku
skutočného ušlého zisku znaleckým dokazovaním, ktoré by tak bolo podkladom pre vecne
správne rozhodnutie veci. Odvolací súd nepostupoval v intenciách odôvodnenia dovolacieho
súdu, pretože pre zistenie spornej skutkovej otázky vychádzal iba z dôkazov navrhnutých
žalobcom a nevykonal žiadne dôkazy navrhnuté žalovaným, hoci dôkazy navrhnuté žalobcom neboli sami o sebe objektívne schopné ani potvrdiť ani vyvrátiť pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu.
Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že z dovolania podaného
s poukazom na ustanovenie § 237 g/ O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p.
nevyplýva, ktoré ustanovenia právneho poriadku mali byť postupom odvolacieho súdu a jeho
predsedu porušené. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu na základe mimoriadneho
opravného prostriedku bola vec v súlade s platnou právnou úpravou pridelená príslušnému
senátu na nové konania a rozhodnutie. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku, či iného právneho predpisu nevyplýva, že v takomto prípade nemôže predseda súdu
posúdiť existenciu prekážok na strane sudcov príslušného senátu, ktoré by bránili ich účasti
na prejednaní a rozhodnutí veci. K dovolaciemu dôvodu podľa § 237 písm. f/ O. s. p. uviedol,
že je na úvahe súdu, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Žalovaný síce navrhol znalecké
dokazovanie, nevedel však konkretizovať svoje výhrady k výške ušlého zisku, resp. v čom
spočíva jeho neprimeranosť, či navrhnúť konkrétne otázky, na ktoré by mali odpovedať
žalovaným navrhnuté znalecké ústavy. Nesúhlasil s názorom, že v predmetnom spore
sa bez znaleckého posudku nedalo rozhodnúť. Súd prvého stupňa svoj postup pri dokazovaní
a vyhodnotení jeho výsledkov v rozsudku podrobne a logicky vysvetlil. Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom uznesení ponechal na zvážení odvolacieho súdu,
či nie je žiaduce zistiť výšku skutočného ušlého zisku znaleckým dokazovaním. Odvolací súd
posúdil účelnosť a potrebu znaleckého dokazovania a svoj záver dostatočne odôvodnil.
Žalobca preto navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť v celom rozsahu.
Žalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že v súlade s dôvodmi
v ňom uvedenými navrhuje rozhodnutie prvostupňového aj odvolacieho súdu zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa § 10a ods. 3 O. s. p.
po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky
( § 243g O. s. p. ) na základe podnetu účastníka konania ( § 243e ods. 1, 2 O. s. p. ) preskúmal
vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) v rozsahu podľa
§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie
je dôvodné.
Podľa § 237 písm. g/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľ v predmetnej veci namietal, že JUDr. Zita Ilčíková, ktorá v odvolacom
konaní vec rozhodovala bola z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená.
Podľa § 14 ods. 1 sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci
ak so zreteľom na ich pomer k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vylúčenie sudcu sa vzťahuje na vec
v ktoromkoľvek štádiu jej prejednávania a rozhodovania. Vylúčenie sa vzťahuje na vec
do jej právoplatného skončenia aj keď dôvod vylúčenia v priebehu konania odpadol.
V prípade, že rozsudok vo veci, v ktorej bol sudca vylúčený, bol zrušený súdom vyššieho
stupňa a vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie, nejedná sa o inú alebo o novú vec, na ktorú
sa dôvody vylúčenia sudcu nevzťahujú. V predmetnej veci sudkyňa JUDr. Ilčíková bola
vylúčená z prejednávania veci v odvolacom konaní z dôvodu, že jej dcéra bola substitútom
právneho zástupcu účastníka konania, a to žalobcu. Podľa názoru dovolacieho súdu pokiaľ
v niektorej časti konania o predmetnej veci poskytovala právnu pomoc účastníkovi osoba
blízka sudcovi, nie je možné vylúčiť pochybnosť o jeho nezaujatosti z hľadiska pomeru k veci
aj v etape uplatňovania nároku, keď právnu pomoc účastníkovi konania už neposkytuje.
Z dôvodu, že v odvolacom konaní rozhodoval vylúčený sudca, konanie odvolacieho súdu
je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. g/ O. s. p. v spojení s § 243 ods. 1 písm. a/ O. s. p., a preto dovolanie je opodstatnené.
Dovolateľ namietal aj existenciu vady odvolacieho konania podľa § 237
písm. f/ O. s. p., to znamená, že účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť
konať pred súdom.
Naplnením ďalšieho dovolacieho dôvodu v zmysle citovaného ustanovenia sa dovolací
súd nezaoberal vzhľadom na to, že odvolacie konanie trpí vadou v zmysle § 237
písm. g/ O. s. p., to znamená, že došlo ku skutočnostiam, v dôsledku ktorých vzniknutá vada
sa zásadným spôsobom prejavila v rozhodnutí odvolacieho súdu a mala za následok jeho
zmätočnosť.
Vzhľadom na existenciu namietaného dovolacieho dôvodu podľa § 243f ods. 1
písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. g/ O. s. p., dovolací súd podľa § 243b ods. 2
a 4 O. s. p. dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 v spojení
s § 243i ods. 2 O. s. p. ).
Právny názor dovolacieho súdu je pre ďalšie konanie záväzný (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 30. marca 2012
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková