4 MObdo 1/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., k. s., správca konkurznej podstaty úpadcu K. S., s. r. o. v konkurze, K., IČO: X., zastúpený advokátom
JUDr. P. K., H., proti žalovanému: D. C., s. r. o., S., IČO: X.,
o zaplatenie 371,84 Eur s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Bratislava I.
pod sp. zn. 29 Rob 20/2010, na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob 169/2010-55 z 31. 05. 2010, takto
r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 3 Cob 169/2010-55 z 31. 05. 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I. uznesením č. k. 29 Rob 20/2010-46 z 11. 03. 2010 uložil
žalobcovi povinnosť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatiť súdny poplatok
za vyhotovenie rovnopisu podaní a príloh, ktoré vytvoria súdny spis a bolo urobené
elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom vo výške
6,50 Eur, podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov v zákone č. 71/92 Zb.
Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie. V jeho dôvodoch poukázal na znenie
ustanovenia § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ( ďalej ZoSP ), v zmysle
ktorého je poplatkovým úkonom každý úkon uvedený v bode II. Sadzobníka súdnych
poplatkov označenom ako POPLATKY ZA ÚKONY SÚDOV. Ďalej uviedol, že zákon
v § 4 ods. 2 taxatívne vymedzuje subjekty, ktoré sú ex lege oslobodené od platenia súdneho
poplatku. Je toho názoru, že úmysel zákonodarcu pri tvorbe zákona smeroval k osobnému
oslobodeniu od povinnosti platenia akýchkoľvek súdnych poplatkov bez ohľadu
na ich charakter. Podľa § 4 ods. 2 písm. m/ ZoSP od poplatku je oslobodený správca podľa
osobitného predpisu. Zatiaľ čo na ostatné subjekty osobného oslobodenia sa vzťahuje
oslobodenie len pre konkrétny typ konania, správca podľa osobitného predpisu je v zmysle
dikcie zákona oslobodený od platenia poplatku bez výnimky. Poukázal na rozhodnutie súdu v inej veci, z ktorého vyplýva, že predchádzajúci správca je oslobodený od platenia poplatku
za úkony súdu. Navrhol aby odvolací súd uznesenie zrušil.
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3 Cob 169/2010-55 z 31. 05. 2010 potvrdil
napadnuté uznesenie s odôvodnením, že osobné, resp. vecné oslobodenie od súdnych
poplatkov nie je oslobodením od súdnych poplatkov, ktoré priznáva súd podľa § 138
ods. 1 O. s. p. Oslobodenie od súdnych poplatkov podľa uvedeného ustanovenia má širší
dopad než oslobodenie poskytnuté priamo právnym predpisom. Pri rozhodnutí súdu
o oslobodení od platenia súdnych poplatkov oslobodenému účastníkovi nie je možné uložiť
ani povinnosť nahradiť trovy štátu. Zákonné oslobodenie sa vzťahuje iba na súdne poplatky
a nie aj na poplatky za náhradu trov štátu. Žalobca podal viaceré návrhy na začatie konania
na nosiči dát CD, a preto súd za účelom vytvorenia súdneho spisu vyhotovil rovnopis podaní
a ich príloh, a tieto vyhotovil aj pre účely doručenia účastníkom. Napadnutým uznesením
uložil žalobcovi zaplatiť podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, súdny poplatok
za vyhotovenie rovnopisov a ich príloh z titulu náhrady trov štátu, na ktoré trovy
sa nevzťahuje osobné oslobodenie od súdnych poplatkov. Právo štátu na náhradu trov
konania, ktoré platil, je zásadne dané a výnimka z tejto zásady je len vtedy, ak účastník
bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 O. s. p.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 18. 06. 2010.
Na základe podnetu žalobcu podal včas mimoriadne dovolanie generálny prokurátor.
V jeho dôvodoch poukázal na porušenie zákona rozhodnutím odvolacieho súdu,
ktorý sa neriadil vo veci dostatočne ustanoveniami zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ( ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“ ).
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca – správca konkurznej podstaty úpadcu K. S., s. r. o.
v konkurze, S., podal žalobu na vydanie platobného rozkazu elektronickými prostriedkami,
ktorý si vyžadoval vykonanie úkonov súdu, a to vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh,
ktoré vytvoria súdny spis a rovnopisu podaní a príloh doručovaných účastníkom, ktoré sú
podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov spoplatnené. Nesúhlasí s názorom
odvolacieho súdu, že osobné oslobodenie od súdnych poplatkov nie je oslobodením
od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O. s. p. V zmysle § 1 ods. 1 zákona o súdnych
poplatkoch je spoplatneným úkonom každý úkon uvedený v časti II. sadzobníka poplatkov
za úkony súdov. Zákon nerozlišuje súdne poplatky samé o sebe a poplatky uhrádzajúce
náklady spojené s úkonmi súdu, ktoré by sa mali odlišovať od súdnych poplatkov ako takých.
Takéto rozdelenie súdnych poplatkov nemá oporu v zákone, pretože tento výslovne delí poplatky na súdny poplatky a na poplatok za výpis registra trestov. Sadzobník súdnych
poplatkov jednotlivé položky súdnych poplatkov rozdeľuje na dve časti, a to na súdne
poplatky za konanie a poplatky za úkony súdov. Aj z tohto členenia súdnych poplatkov
vplýva účel a cieľ zákonodarcu upravený v § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch,
definujúci predmet súdnych poplatkov. Nie je možné preto súhlasiť s názorom odvolacieho
súdu, že správca je osobne oslobodený od platenia súdneho poplatku, avšak od platenia
poplatku podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov je oslobodený len v prípade,
že bol oslobodený podľa § 138 O. s. p. Tomuto právnemu názoru nesvedčí ani právna úprava
v § 4 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, ktorý upresňuje rozsah oslobodenia
od spoplatnenia úkonov vykonávaných v oslobodených konaniach ( § 4 ods. 1 ) alebo
oslobodenými osobami § 4 ods. 2 ) aj na ďalšie štádia konania. Oslobodenie od platenia
poplatku podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov pritom nezávisí od toho, či došlo
k oslobodeniu od súdnych poplatkov na základe rozhodnutia súdu alebo či nastalo priamo
zo zákona.
Podľa názoru dovolateľa v prípade oslobodenia od poplatkovej povinnosti sa neplatí
súdny poplatok za žiaden právny úkon. Je nepochybné, že žalobca ako správca konkurznej
podstaty bol podľa § 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od súdneho poplatku
a ako taký bol oslobodený od akéhokoľvek poplatku upraveného v § 4 ods. 1 tohto zákona.
Iný výklad zákon o súdnych poplatkoch nepripúšťa.
V danej veci rozhodnutia konajúcich súdov spočívajú v nesprávnom právnom
posúdení veci, ktoré je dané tým, že súd právnu normu, síce správne určenú, nesprávne
vyložil, čím je daný dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. Z uvedených
dôvodov navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Podanie mimoriadneho dovolania je dôležité aj z hľadiska vyriešenia zásadnej otázky výkladu
zákona o súdnych poplatkoch a odstránenia problémov pri jeho aplikácii, pretože
rozhodovacia činnosť súdov nie je jednotná.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol napadnuté uznesenie zrušiť z dôvodov
uvedených v mimoriadnom dovolaní. Poukázal ďalej na znenie čl. 13 ods. 1 a čl. 59 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorých možno poplatky ukladať zákonom alebo
na základe zákona.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 3 O. s. p. / po zistení,
že boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e O. s. p. vec prejednal bez nariadenia pojednávania v napadnutom rozsahu podľa § 243i ods. 2 O. s. p.
v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie otázky, či správca konkurznej podstaty
oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien
a doplnkov ( ďalej len zákon o súdnych poplatkoch ) je povinný zaplatiť súdny poplatok
podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych
poplatkoch ( ďalej len sadzobník ).
Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, súdne poplatky ( ďalej len poplatky )
sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony
orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry ( ďalej len poplatkový úkon ) uvedené
v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov ( ďalej len sadzobník ),
ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa § 4 ods. 2 písm. m/ o súdnych poplatkoch, od poplatku je oslobodený správca
podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom, na ktorý zákon odkazuje je zákon
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Sadzobník rozdeľuje súdne poplatky na štyri časti, a to na poplatky vyberané
v občianskom súdnom konaní, poplatky za úkony súdov, poplatky za úkony orgánov štátnej
správy súdov a poplatky za úkony prokuratúry. Do druhej časti sadzobníka, označenej
„poplatky za úkony súdov“, je zaradená položka 20a, podľa ktorej súdny poplatok
za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis a rovnopisu podaní
a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými
prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona,
je za každú stranu 0,06 eura najmenej 6,50 eura za podanie, ktoré je návrhom na začatie
konania s prílohami, najmenej 1,50 eura za ostatné podania s prílohami.
Z uvedených ustanovení je nepochybné, že poplatky uvedené vo všetkých
častiach sadzobníka, vrátane poplatku za úkon súdu uvedený v jeho druhej časti pod položkou
20a, sú súdnymi poplatkami podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch a vzťahuje
sa na ne osobné oslobodenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. m/ zákona o súdnych poplatkoch.
Právny názor odvolacieho súdu, že osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov
podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zákona o súdnych poplatkoch sa nevzťahuje na poplatok uvedený v položke 20a sadzobníka, je nesprávny a nemá oporu v zákone. Súdny poplatok podľa
položky 20a sadzobníka je poplatkom za úkon súdu a nie poplatkom za náhradu trov štátu
resp. náhradou vecných nákladov, ako sa mylne domnieva odvolací súd.
Rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ), a preto ho dovolací súd zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie ( § 243b ods. 2 a § 243i ods. 2 O. s. p. ).
Právny názor súdu, ktorý rozhodol v dovolaní je záväzný. V novom rozhodnutí
rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( § 243d
ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2011
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková