4 MObdo 1/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., k. s., správca konkurznej podstaty úpadcu K. S., s. r. o. v konkurze, K.,   IČO: X., zastúpený advokátom

JUDr. P. K., H., proti žalovanému: D. C., s. r. o., S., IČO: X.,

o   zaplatenie 371,84 Eur s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Bratislava I.

pod sp. zn. 29 Rob 20/2010, na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob 169/2010-55 z 31. 05. 2010, takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č. k. 3 Cob 169/2010-55 z 31. 05. 2010   z r u š u j e   a   vec mu v r a c i a   na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I. uznesením č. k. 29 Rob 20/2010-46 z 11. 03. 2010 uložil

žalobcovi povinnosť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatiť súdny poplatok

za vyhotovenie rovnopisu podaní a príloh, ktoré vytvoria súdny spis a bolo urobené

elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom vo výške

6,50 Eur,   podľa   položky 20a   sadzobníka   súdnych   poplatkov v   zákone   č. 71/92 Zb.

Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie. V jeho dôvodoch   poukázal na znenie

ustanovenia § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ( ďalej ZoSP ), v zmysle

ktorého je poplatkovým úkonom každý úkon uvedený v bode II. Sadzobníka súdnych

poplatkov označenom ako POPLATKY ZA ÚKONY SÚDOV. Ďalej uviedol, že zákon

v § 4 ods. 2 taxatívne vymedzuje subjekty, ktoré sú ex lege oslobodené od platenia súdneho

poplatku. Je toho názoru, že úmysel zákonodarcu pri tvorbe zákona smeroval k osobnému

oslobodeniu od povinnosti platenia akýchkoľvek súdnych poplatkov bez ohľadu

na ich charakter. Podľa § 4 ods. 2 písm. m/ ZoSP od poplatku je oslobodený správca podľa

osobitného predpisu. Zatiaľ čo na ostatné subjekty osobného oslobodenia sa vzťahuje

oslobodenie len pre konkrétny typ konania, správca podľa osobitného predpisu je v zmysle

dikcie zákona oslobodený od platenia poplatku bez výnimky. Poukázal na rozhodnutie súdu v inej veci, z ktorého vyplýva, že predchádzajúci správca je oslobodený od platenia poplatku

za úkony súdu. Navrhol aby odvolací súd uznesenie zrušil.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3 Cob 169/2010-55 z 31. 05. 2010 potvrdil

napadnuté uznesenie s odôvodnením, že osobné, resp. vecné oslobodenie od súdnych

poplatkov nie je oslobodením od súdnych poplatkov, ktoré priznáva súd podľa § 138

ods. 1 O. s. p. Oslobodenie od súdnych poplatkov podľa uvedeného ustanovenia má širší

dopad než oslobodenie poskytnuté priamo právnym predpisom. Pri rozhodnutí súdu

o oslobodení od platenia súdnych poplatkov oslobodenému účastníkovi nie je možné uložiť

ani povinnosť nahradiť trovy štátu. Zákonné oslobodenie sa vzťahuje iba na súdne poplatky

a nie aj na poplatky za náhradu trov štátu. Žalobca podal viaceré návrhy na začatie konania

na nosiči dát CD, a preto súd za účelom vytvorenia súdneho spisu vyhotovil rovnopis podaní

a ich príloh, a tieto vyhotovil aj pre účely doručenia účastníkom. Napadnutým uznesením

uložil žalobcovi zaplatiť podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, súdny poplatok

za vyhotovenie rovnopisov a ich príloh z titulu náhrady trov štátu, na ktoré trovy

sa nevzťahuje osobné oslobodenie od súdnych poplatkov. Právo štátu na náhradu trov

konania, ktoré platil, je zásadne dané a výnimka z tejto zásady je len vtedy, ak účastník

bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 O. s. p.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 18. 06. 2010.

Na základe podnetu žalobcu podal včas mimoriadne dovolanie generálny prokurátor.

V jeho dôvodoch poukázal na porušenie zákona rozhodnutím odvolacieho súdu,

ktorý sa neriadil vo veci dostatočne ustanoveniami zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ( ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“ ).

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca – správca konkurznej podstaty úpadcu K. S., s. r. o.

v konkurze, S., podal žalobu na vydanie platobného rozkazu elektronickými prostriedkami,

ktorý si vyžadoval vykonanie úkonov súdu, a to vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh,

ktoré vytvoria súdny spis a rovnopisu podaní a príloh doručovaných účastníkom, ktoré sú

podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov spoplatnené. Nesúhlasí s názorom

odvolacieho súdu, že osobné oslobodenie od súdnych poplatkov nie je oslobodením

od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O. s. p. V zmysle § 1 ods. 1 zákona o súdnych

poplatkoch je spoplatneným úkonom každý úkon uvedený v časti II. sadzobníka poplatkov

za úkony súdov. Zákon nerozlišuje súdne poplatky samé o sebe a poplatky uhrádzajúce

náklady spojené s úkonmi súdu, ktoré by sa mali odlišovať od súdnych poplatkov ako takých.

Takéto rozdelenie súdnych poplatkov nemá oporu v zákone, pretože tento výslovne delí poplatky na súdny poplatky a na poplatok za výpis registra trestov. Sadzobník súdnych

poplatkov jednotlivé položky súdnych poplatkov rozdeľuje na dve časti, a to na súdne

poplatky za konanie a poplatky za úkony súdov. Aj z tohto členenia súdnych poplatkov

vplýva účel a cieľ zákonodarcu upravený v § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch,

definujúci predmet súdnych poplatkov. Nie je možné preto súhlasiť s názorom odvolacieho

súdu, že správca je osobne oslobodený od platenia súdneho poplatku, avšak od platenia

poplatku podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov je oslobodený len v prípade,

že bol oslobodený podľa § 138 O. s. p. Tomuto právnemu názoru nesvedčí ani právna úprava

v   § 4 ods. 4 zákona o   súdnych poplatkoch, ktorý upresňuje rozsah oslobodenia

od spoplatnenia úkonov vykonávaných v oslobodených konaniach ( § 4 ods. 1 ) alebo

oslobodenými osobami § 4 ods. 2 ) aj na ďalšie štádia konania. Oslobodenie od platenia

poplatku podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov pritom nezávisí od toho, či došlo

k oslobodeniu od súdnych poplatkov na základe rozhodnutia súdu alebo či nastalo priamo

zo zákona.

Podľa názoru dovolateľa v prípade oslobodenia od poplatkovej povinnosti sa neplatí

súdny poplatok za žiaden právny úkon. Je nepochybné, že žalobca ako správca konkurznej

podstaty bol podľa § 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od súdneho poplatku

a ako taký bol oslobodený od akéhokoľvek poplatku upraveného v § 4 ods. 1 tohto zákona.

Iný výklad zákon o súdnych poplatkoch nepripúšťa.  

V danej veci rozhodnutia konajúcich súdov spočívajú v nesprávnom právnom

posúdení veci, ktoré je dané tým, že súd právnu normu, síce správne určenú, nesprávne

vyložil, čím je daný dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. Z uvedených

dôvodov   navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podanie mimoriadneho dovolania je dôležité aj z hľadiska vyriešenia zásadnej otázky výkladu

zákona o   súdnych poplatkoch a   odstránenia problémov pri jeho aplikácii, pretože

rozhodovacia činnosť súdov nie je jednotná.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol napadnuté uznesenie zrušiť z dôvodov

uvedených v mimoriadnom dovolaní. Poukázal ďalej na znenie čl. 13 ods. 1 a čl. 59 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorých možno poplatky ukladať zákonom alebo

na základe zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 3 O. s. p. / po zistení,

že boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e O. s. p. vec prejednal bez nariadenia pojednávania v napadnutom rozsahu podľa § 243i ods. 2 O. s. p.

v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie otázky, či správca konkurznej podstaty

oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb.  

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien

a doplnkov ( ďalej len zákon o súdnych poplatkoch ) je povinný zaplatiť súdny poplatok

podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych

poplatkoch ( ďalej len sadzobník ).

Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, súdne poplatky ( ďalej len poplatky )

sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony

orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry ( ďalej len poplatkový úkon ) uvedené

v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov ( ďalej len sadzobník ),

ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 4 ods. 2 písm. m/ o súdnych poplatkoch, od poplatku je oslobodený správca

podľa osobitného   predpisu. Osobitným predpisom, na ktorý zákon odkazuje je zákon

č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

  Sadzobník rozdeľuje súdne poplatky na štyri časti, a to na poplatky vyberané

v občianskom súdnom konaní, poplatky za úkony súdov, poplatky za úkony orgánov štátnej

správy súdov a poplatky za úkony prokuratúry. Do druhej časti sadzobníka, označenej  

„poplatky za úkony súdov“, je zaradená položka 20a, podľa ktorej súdny poplatok

za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis a rovnopisu podaní

a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými  

prostriedkami   podpísané   zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona,

je za každú stranu 0,06 eura najmenej 6,50 eura za podanie, ktoré je   návrhom   na začatie

konania s prílohami, najmenej 1,50 eura za ostatné podania s prílohami.

Z uvedených ustanovení je nepochybné, že poplatky uvedené vo všetkých

častiach sadzobníka, vrátane poplatku za úkon súdu uvedený v jeho druhej časti pod položkou

20a, sú súdnymi poplatkami podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch a vzťahuje

sa na ne osobné oslobodenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. m/ zákona o súdnych poplatkoch.

Právny názor odvolacieho súdu, že osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov

podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zákona o súdnych poplatkoch sa nevzťahuje na poplatok uvedený v položke 20a sadzobníka, je nesprávny a nemá oporu v zákone. Súdny poplatok podľa

položky 20a sadzobníka je poplatkom za úkon súdu a nie poplatkom za náhradu trov štátu

resp. náhradou vecných nákladov, ako sa mylne domnieva odvolací súd.

Rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci  

( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ), a preto ho dovolací súd zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie ( § 243b ods. 2 a § 243i ods. 2 O. s. p. ).

Právny názor súdu, ktorý rozhodol v dovolaní je záväzný. V novom rozhodnutí

rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( § 243d

ods. 1 O. s. p. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011

  JUDr. Viera Pepelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková