4MCdo/9/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne K. T., bytom I., proti žalovanému S. W., bytom I., zastúpenému JUDr. I. Q., advokátom v X., o zaplatenie 14 960,93 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 C 100/2011, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 10. decembra 2012 sp. zn. 18 Co 127/2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 10. decembra 2012 sp. zn. 18 Co 127/2012 v časti výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 9. októbra 2012 č.k. 2 C 100/2011-113 vo výroku, ktorým nebolo žalovanému priznané právo na náhradu trov konania z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom z 9. októbra 2012 č.k. 2 C 100/2011-113 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 14 960,93 € z titulu náhrady škody. Žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách konania oprel o ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 1 O.s.p., keď dospel k záveru, že v danom prípade existujú okolnosti významné pre rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania spočívajúcich v okolnostiach daného prípadu a za takýto dôvod považoval objektívne vzniknutú situáciu, na ktorej nesie vinu žalovaný. Bol toho názoru, že sú splnené podmienky pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobkyne aj žalovaného rozsudkom z 10. decembra 2012 sp. zn. 18 Co 127/2012 rozsudok okresného súdu potvrdil. V časti výroku o náhrade trov konania nepovažoval rozhodnutie okresného súdu o trovách konania s aplikáciou § 150 ods. 1 O.s.p. za správne. Uviedol, že nebolo možné aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., ale iba ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalovaný bol v konaní pred okresným súdom úspešným účastníkom a vzniklo mu právo na náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložil v súvislosti s bránením práva v danom konaní. Nakoľko však právny zástupca žalovaného v lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil nešpecifikoval a špecifikáciu nepredložil ani k odvolaniu, odvolací súd konštatoval, že ajkeď vzniklo žalovanému právo na ich náhradu, nebolo možné zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a tieto žalovanému priznať.

Na podnet žalovaného podal proti tomuto rozsudku krajského súdu v časti výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 9. októbra 2012 č.k. 2 C 100/2011-113 vo výroku, ktorým nebolo priznané žalovanému právo na náhradu trov konania, mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“). Navrhol ho v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. V dôvodoch mimoriadneho dovolania poukázal na to, že okresný súd 18. septembra 2012 odročil pojednávanie vo veci na termín 9. októbra 2012 za účelom vyhlásenia rozsudku. Právny zástupca žalovaného dňa 18. septembra 2012 vyčíslil trovy konania žalovaného a podľa podacej pečiatky toto vyčíslenie na okresnom súde aj podal v deň ich vyčíslenia 18. septembra 2012. V čase rozhodovania okresného súdu bolo vyčíslenie trov zrejme k dispozícii súdu. Okresný súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal, avšak nie z dôvodu, že ich žalovaný nevyčíslil. Pri rozhodovaní o ich náhrade neaplikoval § 151 ods. 2 O.s.p. Na vyčíslenie trov konania z 18. septembra 2012 poukázal zástupca žalovaného v odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu o trovách konania. Napriek riadne vyčísleným trovám konania žalovaného uplatneným v zákonom stanovenej lehote, odvolací súd úspešnému žalovanému po tom, ako prijal iný právny záver o náhrade trov konania než okresný súd, náhradu trov konania nepriznal z dôvodu § 151 ods. 2 O.s.p., teda z dôvodu, že trovy právneho zastúpenia žalovaný nevyčíslil. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je založené na skutkovom stave vyplývajúcom z obsahu spisu, keď podľa úradného záznamu z 29. januára 2013 bol súdny spis sp. zn. 2 C 100/2011 zaslaný Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o odvolaniach účastníkov bez vyúčtovania z 18. septembra 2012, ktoré nedopatrením bolo založené do zberného spisu, v ktorom sa aj pri nahliadnutí do spisu 29. januára 2013 nachádzalo.

Žalobkyňa sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrila.

Žalovaný sa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu stotožnil so skutkovou a právnou argumentáciou generálneho prokurátora.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor (§ 243g O.s.p.), na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie bolo podané dôvodné.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 2 O.s.p.).

Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa z 9. októbra 2012 č.k. 2 C 100/2011-113 v časti náhrady trov konania, prvostupňový súd svoje rozhodnutie o nepriznaní náhradytrov konania žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, oprel o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., teda, o náhrade trov konania nerozhodoval podľa § 151 ods. 2 O.s.p. a dôvodom ich nepriznania nebola skutočnosť, že žalovaný trovy konania v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil. Preto, ako to uvádza aj generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní, v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o náhrade trov konania muselo byť ich vyčíslenie k dispozícii, o čom v konečnom dôsledku svedčí fakt, že na č.l. 150 spisu je založené písomné vyčíslenie trov právneho zastúpenia žalovaného, osobne podané na prvostupňovom súde ešte 18. septembra 2012, ktoré však, ako vyplýva z úradného záznamu z 29. januára 2013 (č.l. 151 spisu), pri predložení veci Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o odvolaniach oboch účastníkov, nebolo súčasťou základného spisu, ale nedopatrením bolo založené do zberného spisu, v ktorom sa aj ku dňu 29. januára 2013 nachádzalo. Z uvedeného je tak zrejmé, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu o trovách konania sa riadne podané vyčíslenie trov právneho zastúpenia žalovaného v spise v dôsledku nesprávneho postupu súdu nenachádzalo. Ak odvolací súd vyslovil právny názor, podľa ktorého v prvostupňovom konaní nebolo možné pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p., ale iba ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., napriek tomu však potvrdil prvostupňový rozsudok aj v časti výroku o trovách konania, avšak z iného právneho dôvodu, konkrétne z dôvodu, že trovy právneho zastúpenia žalovaný nevyčíslil (§ 151 ods. 2 O.s.p.), takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je založené na skutkovom stave vyplývajúcom z obsahu spisu, v dôsledku čoho je konanie pred odvolacím súdom postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 10. decembra 2012 sp. zn. 18 Co 127/2012 mimoriadnym dovolaním v napadnutej časti výroku zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 a 2 O.s.p.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.