Najvyšší súd 4 M Cdo 7/2011 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného D. Č., proti povinnému D. M., zastúpeného Mgr. Ing. P. K., pre vymoženie 178 417,31 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 15 Er 8215/2008,
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu
Okresného súdu Pezinok z 25. októbra 2010 č.k.
15 Er 8215/2008-110, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Pezinok z 25. októbra
2010 č.k. 15 Er 8215/2008-110 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Pezinok na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Pezinok (v poradí druhým) uznesením z 25. októbra 2010 č.k.
15 Er 8215/2008-110, Ex 1/2008 námietky povinného proti exekúcii, ako aj námietky
povinného proti trovám exekúcie (v ktorých tvrdil, že vymáhanú pohľadávku uhradil
oprávnenému ešte pred začatím exekučného konania, a to v hotovosti, o čom predložil
príjmové pokladničné doklady) zamietol s odôvodnením, že po vzniku exekučného titulu
nedošlo k zániku vymáhaného nároku, keď z príjmových a výdavkových dokladov súd zistil,
že tieto sú vyplnené neúplne, absentuje na nich účel jednotlivých platieb, prepisy SMS správ
naznačujú, že medzi oprávneným a povinným prebiehali rôzne bližšie nešpecifikované
finančné aktivity.
Na základe podnetu povinného generálny prokurátor Slovenskej republiky uznesenie
Okresného súdu Pezinok z 25. októbra 2010 č.k. 15 Er 8215/2008-110 napadol mimoriadnym 4 M Cdo 7/2011
dovolaním, vysloviac názor, že týmto uznesením bol porušený zákon, keďže súd svojim
postupom odňal povinnému možnosť konať pred súdom (§ 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.
v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.). S poukazom na článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky ustanovenia §§ 43 ods. 1, 101 ods. 2, 115 ods. 1, 122 ods. 1, 123 O.s.p. a § 50
ods. 1 Exekučného poriadku, mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, že v danom prípade
procesný postup exekučného súdu nespĺňa základné atribúty ústavne garantovaného práva
na spravodlivý proces, najmä tým, že exekučný súd :
a/ nevymedzil, ktoré sporné skutkové tvrdenia účastníkov konania sú predmetom
sporu (predmetom dokazovania) a koho zaťažuje dôkazné bremeno určitej spornej
skutočnosti,
b/ svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, najmä v odôvodnení rozhodnutia
neuviedol, ktoré skutočnosti (medzi stranami sporné a pre právne posúdenie veci relevantné)
má za preukázané a ktoré nie,
c/ nevykonal dokazovanie spôsobom, ktorý predpisuje ústava a zákon, najmä tým, že
dôkazy nevykonal verejne, v prítomnosti účastníkov tak, aby sa účastníci konania mohli
vyjadriť k vykonaným dôkazom.
Preto generálny prokurátor Slovenskej republiky navrhol označené uznesenie zrušiť
a vec vrátiť Okresnému súdu Pezinok na ďalšie konanie.
Povinný sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v mimoriadnom dovolaní.
Oprávnený sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe mimoriadneho dovolania podaného včas
generálnym prokurátorom (§ 243g O.s.p.) na podnet účastníka konania, preskúmal vec bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p. a § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.
Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám 4 M Cdo 7/2011
uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iných
procesných vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada
najvyšší súd nielen v konaní o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní
o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) bez zreteľa
na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené.
Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu
nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.,
zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Osobitne sa pritom sústredil
na námietku mimoriadneho dovolateľa spočívajúcu v tom, že povinnému bola postupom súdu
odňatá možnosť konať pred súdom, a to tak, ako je uvedené už vyššie v odôvodnení tohto
rozhodnutia.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých
jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho
práv a právom chránených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva.
Podľa § 43 ods. 1 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve
účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil
v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba
opravu alebo doplnenie vykonať.
Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú 4 M Cdo 7/2011
na pokyny súdu (§ 101 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 115 ods. 1 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,
ktorých prítomnosť je potrebná.
Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie
rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p.).
Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa
vykonali (§ 123 O.s.p.).
Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku
exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia
jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté
platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej
v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôkazy sa
neprihliada. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46),
o námietkach netreba rozhodnúť (§ 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov - ďalej len
„Exekučný poriadok“).
V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že Okresný súd Pezinok poverením
z 26. marca 2008 č.k. 15 Er 8215/2008-15, na základe návrhu oprávneného proti povinnému,
pre vymoženie 178 417,31 € s príslušenstvom, poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku
Mgr. D. S.. Exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 690/2004, Nz 71309/2004 napísaná
22. septembra 2004, ktorou povinný uznal svoj dlh voči oprávnenému vo výške 5 375 000 Sk
na základe zmluvy o pôžičke z 11. augusta 2004 a súhlasil, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným exekučným titulom. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie podal
povinný námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie. Tvrdil, že vymáhanú pohľadávku
uhradil oprávnenému ešte pred začatím exekučného konania, a to v hotovosti, o čom predložil
príjmové pokladničné doklady. Oprávnený vo vyjadrení k námietkam povinného tieto navrhol
zamietnuť. Poprel, že podpisy na príjmových pokladničných dokladoch sú jeho vlastné. 4 M Cdo 7/2011
Súčasne však uviedol, že „nevylučuje, že príjmové a výdavkové doklady boli zneužité
a viazali sa k iným obchodno-finančným vzťahom“, nakoľko povinnému poskytol aj ďalšiu
pôžičku vo výške 3 000 000 Sk (99 581,76 €) a vo výške 1 000 000 Sk (33 193,12 €) (inú, ako
uvedenú v exekučnom titule). Na preukázanie skutočnosti, že povinnému poskytol tieto
ďalšie pôžičky, predložil prepisy komunikácie, ktorá prebiehala medzi oprávneným
a povinným prostredníctvom SMS správ. Exekučný súd nariadil na deň 10. júna 2009
„informatívny výsluch“, na ktorý predvolal oprávneného a povinného. Oprávnený sa
na určený termín informatívneho výsluchu nedostavil. Dostavila sa iba právna zástupkyňa
povinného, ktorú súd po poučení podľa § 131 ods. 1 O.s.p. vypočul. Právna zástupkyňa
povinného predložila súdu k nahliadnutiu originály pokladničných dokladov a prehlásila, že
súd pravé. Následne Okresný súd Pezinok uznesením z 21. júla 2009 č.k. 15 Er 8215/2008-74
námietkam povinného proti exekúcii vyhovel, vychádzajúc z toho, že povinný pohľadávku
oprávneného v exekučnom titule splnil. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Bratislave
uznesením z 25. januára 2010 č.k. 18 CoE 669/2009 uznesenie prvostupňového súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia súdu prvého stupňa vytkol,
že neskúmal, či povinný zaplatil pohľadávku vzniknutú na základe exekučného titulu, alebo
inú pohľadávku. Po vrátení veci súdu prvého stupňa, bez doplnenia dokazovania
a bez nariadenia pojednávania, Okresný súd Pezinok uznesením z 25. októbra 2010 č.k.
15 Er 8215/2008-110, Ex 1/2008 námietky povinného proti exekúcii, ako aj námietky
povinného proti trovám exekúcie zamietol z dôvodov uvedených už vyššie, v úvode
odôvodnenia tohto rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s názorom generálneho prokurátora
v mimoriadnom dovolaní má za to, že konanie o námietkach povinného proti exekúcii je
z hodnotového hľadiska úplne porovnateľné so základných vyhľadávacím konaním. Ak
povinný v námietkach tvrdí, že vymáhanú pohľadávku splnil pred začatím exekučného
konania, je konanie o námietkach sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene.
V danom prípade povinný v námietkach proti exekúcii tvrdil, že dlh zaplatil
oprávnenému v hotovosti pred začatím exekúcie, o čom ako dôkaz predložil písomné doklady
a to pokladničné príjmové doklady. Preto, pokiaľ oprávnený vo vyjadrení k námietkam
povinného tvrdil, že žiadnu hotovosť od povinného neprevzal (podpisy na príjmových
pokladničných dokladoch nie sú jeho), súčasne však nevylúčil, že ak hotovosť prevzal, išlo
o úhradu iného, ako vymáhaného dlhu (čím de facto oprávnený súčasne poprel i uznal 4 M Cdo 7/2011
skutkové tvrdenia povinného), bolo povinnosťou exekučného súdu oprávneného vyzvať
na opravu podania, ako aj na splnenie jeho povinnosti tvrdiť (§ 101 ods. 1 O.s.p.).
Predovšetkým mal oprávneného vyzvať, aby uviedol, či zo strany povinného došlo alebo
nedošlo k zaplateniu hotovosti. Ak k zaplateniu hotovosti došlo, mal súd oprávneného vyzvať
na tvrdenie skutkových okolností o právnom dôvode dlhu, na ktorý bola hotovosť započítaná
a aby navrhol dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, najmä kedy a akým spôsobom poskytol
povinnému ďalšiu pôžičku (inú ako uvedenú v exekučnom titule). Po takomto doplnení
relevantných tvrdení mal exekučný súd vyhodnotiť, či dokazovanie bude zamerané na zistenie
spornej skutočnosti, či k úhrade hotovosti došlo alebo nedošlo, alebo na zistenie spornej
skutočnosti, či existoval alebo neexistoval iný dlh povinného voči oprávnenému, v ktorom
prípade mal exekučný súd vyzvať účastníkov konania na doplnenie tvrdení o tých obsahových
náležitostiach ich záväzkových vzťahov, ktoré sú podstatné pre právne posúdenie otázky,
ktorý z viacerých dlhov zaniká plnením dlžníka, ak z príjmového pokladničného dokladu
alebo iného prejavu vôle strán nevyplýva, na ktorý dlh z viacerých súčasne existujúcich dlhov
sa započítava plnenie dlžníka.
Pokiaľ ide o odôvodnenie mimoriadnym dovolaním napadnutého rozhodnutia, toto je
nedostatočné, keď z neho nie je zrejmé, či má exekučný súd za to, že medzi účastníkmi
skutočne existoval (aj) iný záväzok, a tiež nie je zrejmé, prečo má exekučný súd za to, že ak
príjmový pokladničný doklad neobsahuje údaj o tom, ktorý z viacerých dlhov dlžník plní,
nastáva plnenie toho dlhu, ktorý dodatočne označí veriteľ a nie toho dlhu, ktorý dodatočne
označí dlžník. Nedostatok dôvodov súdneho rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť
vo vzťahu k otázke (ne)správnosti právneho posúdenia veci, čím v konečnom dôsledku súd
zaťažuje konanie vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
V neposlednom rade sa dovolací súd stotožnil s konštatovaním generálneho
prokurátora, že exekučný súd svojim postupom odňal povinnému možnosť konať pred súdom,
keď dôkaz prepismi SMS správ, ktoré predložil oprávnený, nielen že nevykonal
na pojednávaní, ale nevykonal ho v prítomnosti povinného, čím povinnému neumožnil
vyjadriť sa k tomuto dôkazu. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na to, že právo
účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu (§ 123 O.s.p.) sa v konaní realizuje tak, že
predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní účastníkovi,
aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje
za významné. Procesnú možnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (napríklad 4 M Cdo 7/2011
z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci, pravosti a správnosti
listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu súdu pri vykonávaní
ohliadky a pod.) musí súd vytvoriť účastníkovi už v rámci dokazovania (t.j. pred jeho
skončením). V danom prípade tak exekučný súd nepostupoval.
Z uvedených dôvodov vyplýva, že generálny prokurátor Slovenskej republiky
dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/
O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania
a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovení § 243b ods. 2, 3 O.s.p.
v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie Okresného súdu Pezinok zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného, ako aj dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. decembra 2011
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
4 M Cdo 7/2011