Najvyšší súd Slovenskej republiky   4 M Cdo 6/2011

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. F., bývajúceho v B., proti žalovanému P. H., trvale bytom v B., prechodne bytom v B., o zaplatenie 6.854,81 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 14 C 379/2008, v

konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Okresného súdu Banská Bystrica z 24. septembra 2009 č. k. 14 C 379/2008-220 a rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. februára 2010 sp. zn. 12 Co 392/2009 v spojení

s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. apríla 2010 sp. zn.

12 Co 392/2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší   súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici  

z 25. februára 2010 sp. zn. 12 Co 392/2009 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 28. apríla 2010 sp. zn. 12 Co 392/2009 a rozsudok Okresného súdu Banská

Bystrica z 24. septembra 2009 č.k. 14 C 379/2008-220   z r u š u j e   a vec vracia Okresnému

súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom na vydanie platobného rozkazu, podaným na Okresnom súde Banská Bystrica

13. decembra 2007 sa žalobca domáhal proti žalovanému a ďalším trom žalovaným účastníčkam

konania zaplatenia sumy 27.419,24 Eur (826.032,- Sk) s príslušenstvom tak, aby každý  

zo žalovaných bol povinný zaplatiť mu 6.854,81 Eur (206.508,- Sk) s 9 %-ným ročným úrokom

z omeškania od 31. októbra 2006 do zaplatenia, a to z dôvodu nevrátenia pôžičky, poskytnutej Z.

H. (ďalej len „dlžníčka“), manželke právneho predchodcu (otca) žalovaných, po ktorom

nadobudli dedičstvo podľa osvedčenia o dedičstve z 31. októbra 2006 pod č.k. 24 D 852/2005- 4 M Cdo 6/2011

141, vydaného notárkou JUDr. T. M., ktoré nadobudlo účinky právoplatného dedičského

rozhodnutia 31. októbra 2006.  

Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom z 28. júla 2008 č.k.  

2 Ro 1247/2007-90 v spojení s opravným uznesením z 24. júna 2009 č.k. 14 C 379/2008-201

žalovanému a ďalším trom žalovaným účastníčkam uložil povinnosť (každému zvlášť) do 15 dní

odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi po 6.854,81 Eur (206.508,- Sk)  

s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 31. októbra 2006 do zaplatenia, alebo aby v tej istej

lehote podali odpor na súde. Zároveň každému zvlášť uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok

z návrhu na začatie konania vo výške 411,- Eur (12.390,- Sk) na účet Okresného súdu Banská

Bystrica do 3 dní od právoplatnosti platobného rozkazu. Platobný rozkaz bol doručený žalobcovi

12. augusta 2008, žalovanej 2/ 6. augusta 2008 a žalovaným 3/ a 4/ 9. septembra 2008.

Okresnému súdu sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz žalovanému 1/ (P. H.), ktorý však podal

osobne na Okresnom súde Banská Bystrica 20. augusta 2008 proti platobnému rozkazu odpor

(por. č.l. 95). Podaný odpor súd doručoval na vyjadrenie žalobcovi a žalovaným 2/ až 4/ (por. č.l.

126 – 129).

Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 20. októbra 2008 č.k. 2 Ro 1247/2007-117

zrušil platobný rozkaz v časti, v ktorej uložil žalovanému 1/ (P. H.) povinnosť zaplatiť žalobcovi

6.854,81 Eur (206.508,- Sk) s príslušenstvom. Zároveň uviedol, že v ostatnom zostal platobný

rozkaz nedotknutý. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 173 ods. 2 O.s.p., a

nemožnosťou doručenia platobného rozkazu žalovanému 1/ do vlastných rúk.

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 24. septembra 2009 č.k. 14 C 379/2008-220

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.854,81 Eur s 9 %-ným ročným úrokom

z omeškania od 31. októbra 2006 do zaplatenia a tiež zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie

konania vo výške 411,- Eur na účet Okresného súdu Banská Bystrica, všetko do 3 dní  

od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že dlžníčka  

za trvania manželstva s právnym predchodcom (otcom) žalovaného uzavrela s právnym

predchodcom žalobcu (V. B.) 2. októbra 2000 podľa § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka

zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie sumy 33.194,- Eur (1.000.000,- Sk)

s mesačným úrokom vo výške 2 %, ktorú sumu prevzala pri podpise zmluvy o pôžičke za 4 M Cdo 6/2011

prítomnosti svojho manžela. Záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke dlžníčka podľa § 558

Občianskeho zákonníka písomne uznala čo do dôvodu, výšky istiny a dohodnutých úrokov za

obdobie od uzavretia zmluvy o pôžičke do 30. septembra 2003, ako aj úrokov z omeškania.

Okresný súd mal preukázané i postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu

a nadobudnutie dedičstva žalovaným po svojom otcovi (zomrelom 31. augusta 2005) v hodnote

zodpovedajúcej žalovanej sume. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 470 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané

náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli

poručiteľovou smrťou a § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pohľadávka veriteľa

len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia

uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 25. februára 2010

sp. zn. 12 Co 392/2009 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 28. apríla 2010 sp. zn. 12 Co 392/2009 rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil

s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p., keď súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu

vykonal dokazovanie, ktoré riadnym spôsobom v súlade so zákonom vyhodnotil a vyvodil z tohto

dokazovania aj správny právny záver.

Proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu a rozsudku krajského súdu v spojení

s opravným uznesením krajského súdu podal na základe podnetu žalovaného s poukazom  

na § 243e ods. 1 O.s.p. mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky

s poukazom na ustanovenie § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. a navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie Okresnému súdu Banská Bystrica, pretože súdy v prejednávanej

veci nepostupovali v súlade s § 145 ods. 2, § 147 ods. 1 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci sa žalobca domáhal plnenia zo záväzkového

vzťahu, ktorý vznikol medzi jeho právnym predchodcom a manželkou právneho predchodcu

žalovaného na podklade zmluvy o pôžičke. Predpokladom pre uloženie povinnosti žalovanému

plniť žalobcovi z titulu zodpovednosti žalovaného za dlhy svojho právneho predchodcu, bolo

preukázanie existencie právneho vzťahu medzi týmto predchodcom žalovaného a veriteľom

(žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom), z ktorého by vyplývala povinnosť plniť dlh

veriteľovi, pričom táto povinnosť (dlh) existovala v čase smrti poručiteľa. V preskúmavanej veci 4 M Cdo 6/2011

podľa názoru generálneho prokurátora súdy nesprávne považovali právneho predchodcu

žalovaného za žalobcovho dlžníka, ktorého smrťou vznikla zodpovednosť žalovaného ako dediča

za príslušný podiel na tomto dlhu, nakoľko uvedené nevyplynulo z vykonaného dokazovania.

Solidárny záväzok oboch manželov voči tretej osobe môže vzniknúť na základe právneho úkonu

uzavretého oboma manželmi, z obsahu ktorého výslovne vyplýva, že z neho sú obaja manželia

povinní spoločne a nerozdielne alebo na podklade právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí

manželov v bezpodielovom spoluvlastníctve, aj keď ho uzavrel len jeden z manželov. Podľa

ustálenej rozhodovacej praxe súdov, za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí manželov

treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového

spoluvlastníctva, alebo k výkonu jeho správy. Za právny úkon týkajúci sa spoločných vecí,

z ktorého by vyplývala solidarita záväzku pre oboch manželov sa nepovažuje zmluva o pôžičke

uzavretá len jedným z manželov. Generálny prokurátor poukázal na rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 123/2008, 2 Cdo 99/2009 a 3 Cdo 113/1993. Na základe

uvedeného bol toho názoru, že v preskúmavanej veci nevznikol spoločný záväzok manželov voči

veriteľovi, keď s právnym predchodcom žalobcu uzavrela zmluvu o pôžičke manželka právneho

predchodcu žalovaného vo svojom mene a nešlo ani o záležitosť týkajúcu sa spoločných vecí.

Povinnosť plniť z takéhoto záväzku sa potom vzťahuje iba na manželku právneho predchodcu

žalovaného ako jedinú účastníčku záväzkového vzťahu na strane dlžníka. Keď z vykonaného

dokazovania nevyplynulo, že by bol právny predchodca žalovaného v právnom vzťahu  

so žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom, z ktorého by vyplývala povinnosť uhradiť dlh

vyplývajúci zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou o pôžičke, nemôže žalovaný niesť

zodpovednosť voči žalobcovi v postavení veriteľa. Podľa názoru generálneho prokurátora,

existenciu záväzku právneho predchodcu žalovaného voči žalobcovi, resp. jeho právnemu

predchodcovi nemožno vyvodzovať ani z § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že by  

si veriteľ zo samostatného záväzku jedného z manželov mohol uplatňovať svoj nárok na plnenie  

aj voči druhému manželovi, prípadne iba voči nemu, resp. jeho právnym nástupcom v rozsahu  

§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tohto ustanovenia totiž vyplýva, že uspokojenie

pohľadávky veriteľa jedného z manželov z bezpodielového spoluvlastníctva sa môže dotknúť

druhého manžela, ktorý nemá postavenie dlžníka z uspokojovaného záväzku len za predpokladu,

že veriteľ nadobudne exekučný titul voči zmluvne zaviazanému manželovi (dlžníkovi) a následne

vedie proti nemu exekúciu aj na majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Toto

ustanovenie však nedáva veriteľovi oprávnenie vyvodzovať hmotnoprávnu legitimáciu druhého 4 M Cdo 6/2011

manžela z titulu záväzku manžela, ktorý sa netýka spoločných vecí a uplatňovať žalobou priamo

svoj nárok proti tomuto druhému manželovi, resp. jeho právnym nástupcom. Na základe

uvedeného nebolo možné na posudzovanú vec aplikovať § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

keďže súdmi prezumovaný predpoklad, že žalovaný ako dedič zodpovedá za dlh svojho právneho

predchodcu voči žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi je potrebné hodnotiť ako skutkové

zistenie (v odôvodneniach rozhodnutí výslovne neuvádzané), ktoré nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní.

Žalobca sa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora stotožnil  

so skutkovými a právnymi závermi okresného a krajského súdu. Mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora považoval za nedôvodné a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

navrhol ho odmietnuť.

Žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril, avšak

prostredníctvom generálneho prokurátora Slovenskej republiky požiadal Najvyšší súd Slovenskej

republiky o odklad vykonateľnosti návrhom doručeným Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky 21. júna 2011, na základe ktorého dovolací súd pred rozhodnutím o dovolaní

uznesením zo 14. júla 2011 odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí podľa § 243 O.s.p.

v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že

mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu

účastníka konania (§ 243e ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom (§ 243f ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania  

(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako  

aj konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, že ich treba zrušiť.

V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným  

v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie  

vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný

nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi 4 M Cdo 6/2011

(§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení  

s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými

vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedenú

zákonnú povinnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým skúmal, či v konaní

nedošlo k takýmto vadám. Vady uvedené v § 237 O.s.p. ani tzv. iné vady neboli generálnym

prokurátorom tvrdené, avšak v konaní o mimoriadnom dovolaní vyšla najavo existencia tzv. inej

vady (§ 243f písm. b/ O.s.p.).

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním

namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom  

je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

V prípade, že v konaní dôjde k porušeniu ktoréhokoľvek z ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku ako zákona upravujúceho konanie od jeho začiatku až po skončenie, možno takéto

porušenie hodnotiť ako konanie postihnuté vadou. Ak k takémuto porušeniu došlo už v konaní

pred súdom prvého stupňa a odvolací súd v konaní o odvolaní nevykonal nápravu vady konania

prvostupňového súdu, ide o vadu oboch konaní, na ktorú musí dovolací súd prihliadať, ak mali  

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 173 ods. 1 O.s.p. (toto i nasledujúce ustanovenia v znení účinnom v rozhodnom

čase), platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.

Podľa § 173 ods. 2 O.s.p., ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému  

z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka

niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Súd zruší platobný

rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým  

sa konanie končí.

Podľa § 174 ods. 1 O.s.p., platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor  

s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.

4 M Cdo 6/2011

Podľa § 174 ods. 2 prvej vety O.s.p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor  

s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi

pojednávanie.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že hoci sa platobný rozkaz nepodarilo

okresnému súdu v tom čase žalovanému 1/ doručiť do vlastných rúk (súd ho doručoval zjavne  

na adresu, na ktorej sa žalovaný 1/ nezdržiaval), žalovaný 1/ ako účastník konania podal osobne

20. augusta 2008 na Okresnom súde Banská Bystrica proti tomuto platobnému rozkazu riadne

odôvodnený odpor (por. č.l. 95). V preskúmavanej veci tak došlo podaním odporu žalovaným 1/

proti platobnému rozkazu ex lege k jeho zrušeniu v celom rozsahu dňom 20. augusta 2008,

a to bez ohľadu na to, že súd nemal preukázané mu doručenie platobného rozkazu do vlastných

rúk. Je nespochybiteľným, že žalovaný 1/ sa o vydaní platobného rozkazu dozvedel a s jeho

obsahom sa oboznámil, pričom je právne bezvýznamné, akým spôsobom k tomu došlo. Podanie

tohto odporu v konaní ani spochybňované nebolo, pričom z obsahu spisu vyplýva, že súd  

ho ostatným účastníkom doručoval na vyjadrenie (por. č.l. 126 až 129). Za tejto procesnej

situácie (podania odporu) je potom právne bezvýznamná nemožnosť doručenia platobného

rozkazu z hľadiska procesných účinkov § 173 ods. 2 O.s.p., nakoľko k zrušeniu platobného

rozkazu došlo ex lege v celom rozsahu podaním odporu. Podľa § 174 ods. 2 O.s.p., k uvedenému

procesnému následku totiž dochádza ex lege, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor

s odôvodnením vo veci samej. Podľa právnej úpravy do 31. decembra 2009 stačilo, ak odpor

proti platobného rozkazu podal jeden z viacerých žalovaných, aj keď títo mali procesné

postavenie samostatných spoločníkov v konaní. Za danej situácie bolo potom rozhodnutie

prvostupňového súdu, ktorým rozhodol o zrušení platobného rozkazu v časti voči v tom čase

žalovanému 1/ z dôvodu nemožnosti mu platobný rozkaz doručiť nesprávne a nadbytočné.

Na základe uvedeného nesprávneho procesného postupu, keď súd prvého stupňa,  

po podaní odporu proti platobnému rozkazu nerešpektoval, že platobný rozkaz sa zrušil v celom

rozsahu a v ďalšom konaní toto pochybenie neodstránil ani odvolací súd, súdy nesprávne konali

len o časti predmetu sporu a len so žalovaným 1/, ktorá skutočnosť mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Keďže zo zákona došlo k zrušeniu platobného rozkazu, opravné uznesenie

Okresného súdu Banská Bystrica z 24. júna 2009 č.k. 14 C 379/2008-201, ktorým okresný súd

opravoval písomné vyhotovenie platobného rozkazu,ale tiež uznesenie z 19. mája 2009 č.k.   4 M Cdo 6/2011

14 C 379/2008-156 (ktorým odmietol neexistujúci odpor žalovanej 2/ proti platobnému rozkazu),

je právne neúčinné. Pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky tu poukazuje na nesprávne

rozhodnutie okresného súdu na č.l. 156, ktorým odmietol odpor proti platobnému rozkazu, ktorý

mala podať žalovaná 2/. Z jej podania totiž nevyplýva, že podáva odpor, ale na výzvu súdu  

sa vyjadruje k odporu podanému žalovaným 1/ (por. č.l. 131).

Z dôvodu, že rozhodnutia nižších súdov sú postihnuté inou vadou konania, Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2

O.s.p.) s tým, že právny názor ním vyslovený je pre okresný súd záväzný. V zmysle zásad

dovolacieho konania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nezaoberal vecnou správnosťou

napadnutých rozhodnutí.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude sa zaoberať celou vecou a konať  

so všetkými účastníkmi.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania (§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. marca 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková