Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 M Cdo 6/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. F., bývajúceho v B., proti žalovanému P. H., trvale bytom v B., prechodne bytom v B., o zaplatenie 6.854,81 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 14 C 379/2008, v
konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica z 24. septembra 2009 č. k. 14 C 379/2008-220 a rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. februára 2010 sp. zn. 12 Co 392/2009 v spojení
s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. apríla 2010 sp. zn.
12 Co 392/2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 25. februára 2010 sp. zn. 12 Co 392/2009 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 28. apríla 2010 sp. zn. 12 Co 392/2009 a rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica z 24. septembra 2009 č.k. 14 C 379/2008-220 z r u š u j e a vec vracia Okresnému
súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Návrhom na vydanie platobného rozkazu, podaným na Okresnom súde Banská Bystrica
13. decembra 2007 sa žalobca domáhal proti žalovanému a ďalším trom žalovaným účastníčkam
konania zaplatenia sumy 27.419,24 Eur (826.032,- Sk) s príslušenstvom tak, aby každý
zo žalovaných bol povinný zaplatiť mu 6.854,81 Eur (206.508,- Sk) s 9 %-ným ročným úrokom
z omeškania od 31. októbra 2006 do zaplatenia, a to z dôvodu nevrátenia pôžičky, poskytnutej Z.
H. (ďalej len „dlžníčka“), manželke právneho predchodcu (otca) žalovaných, po ktorom
nadobudli dedičstvo podľa osvedčenia o dedičstve z 31. októbra 2006 pod č.k. 24 D 852/2005- 4 M Cdo 6/2011
141, vydaného notárkou JUDr. T. M., ktoré nadobudlo účinky právoplatného dedičského
rozhodnutia 31. októbra 2006.
Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom z 28. júla 2008 č.k.
2 Ro 1247/2007-90 v spojení s opravným uznesením z 24. júna 2009 č.k. 14 C 379/2008-201
žalovanému a ďalším trom žalovaným účastníčkam uložil povinnosť (každému zvlášť) do 15 dní
odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi po 6.854,81 Eur (206.508,- Sk)
s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 31. októbra 2006 do zaplatenia, alebo aby v tej istej
lehote podali odpor na súde. Zároveň každému zvlášť uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok
z návrhu na začatie konania vo výške 411,- Eur (12.390,- Sk) na účet Okresného súdu Banská
Bystrica do 3 dní od právoplatnosti platobného rozkazu. Platobný rozkaz bol doručený žalobcovi
12. augusta 2008, žalovanej 2/ 6. augusta 2008 a žalovaným 3/ a 4/ 9. septembra 2008.
Okresnému súdu sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz žalovanému 1/ (P. H.), ktorý však podal
osobne na Okresnom súde Banská Bystrica 20. augusta 2008 proti platobnému rozkazu odpor
(por. č.l. 95). Podaný odpor súd doručoval na vyjadrenie žalobcovi a žalovaným 2/ až 4/ (por. č.l.
126 – 129).
Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 20. októbra 2008 č.k. 2 Ro 1247/2007-117
zrušil platobný rozkaz v časti, v ktorej uložil žalovanému 1/ (P. H.) povinnosť zaplatiť žalobcovi
6.854,81 Eur (206.508,- Sk) s príslušenstvom. Zároveň uviedol, že v ostatnom zostal platobný
rozkaz nedotknutý. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 173 ods. 2 O.s.p., a
nemožnosťou doručenia platobného rozkazu žalovanému 1/ do vlastných rúk.
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 24. septembra 2009 č.k. 14 C 379/2008-220
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.854,81 Eur s 9 %-ným ročným úrokom
z omeškania od 31. októbra 2006 do zaplatenia a tiež zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie
konania vo výške 411,- Eur na účet Okresného súdu Banská Bystrica, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že dlžníčka
za trvania manželstva s právnym predchodcom (otcom) žalovaného uzavrela s právnym
predchodcom žalobcu (V. B.) 2. októbra 2000 podľa § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka
zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie sumy 33.194,- Eur (1.000.000,- Sk)
s mesačným úrokom vo výške 2 %, ktorú sumu prevzala pri podpise zmluvy o pôžičke za 4 M Cdo 6/2011
prítomnosti svojho manžela. Záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke dlžníčka podľa § 558
Občianskeho zákonníka písomne uznala čo do dôvodu, výšky istiny a dohodnutých úrokov za
obdobie od uzavretia zmluvy o pôžičke do 30. septembra 2003, ako aj úrokov z omeškania.
Okresný súd mal preukázané i postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu
a nadobudnutie dedičstva žalovaným po svojom otcovi (zomrelom 31. augusta 2005) v hodnote
zodpovedajúcej žalovanej sume. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 470 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou a § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pohľadávka veriteľa
len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia
uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 25. februára 2010
sp. zn. 12 Co 392/2009 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 28. apríla 2010 sp. zn. 12 Co 392/2009 rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil
s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p., keď súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu
vykonal dokazovanie, ktoré riadnym spôsobom v súlade so zákonom vyhodnotil a vyvodil z tohto
dokazovania aj správny právny záver.
Proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu a rozsudku krajského súdu v spojení
s opravným uznesením krajského súdu podal na základe podnetu žalovaného s poukazom
na § 243e ods. 1 O.s.p. mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky
s poukazom na ustanovenie § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. a navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie Okresnému súdu Banská Bystrica, pretože súdy v prejednávanej
veci nepostupovali v súlade s § 145 ods. 2, § 147 ods. 1 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci sa žalobca domáhal plnenia zo záväzkového
vzťahu, ktorý vznikol medzi jeho právnym predchodcom a manželkou právneho predchodcu
žalovaného na podklade zmluvy o pôžičke. Predpokladom pre uloženie povinnosti žalovanému
plniť žalobcovi z titulu zodpovednosti žalovaného za dlhy svojho právneho predchodcu, bolo
preukázanie existencie právneho vzťahu medzi týmto predchodcom žalovaného a veriteľom
(žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom), z ktorého by vyplývala povinnosť plniť dlh
veriteľovi, pričom táto povinnosť (dlh) existovala v čase smrti poručiteľa. V preskúmavanej veci 4 M Cdo 6/2011
podľa názoru generálneho prokurátora súdy nesprávne považovali právneho predchodcu
žalovaného za žalobcovho dlžníka, ktorého smrťou vznikla zodpovednosť žalovaného ako dediča
za príslušný podiel na tomto dlhu, nakoľko uvedené nevyplynulo z vykonaného dokazovania.
Solidárny záväzok oboch manželov voči tretej osobe môže vzniknúť na základe právneho úkonu
uzavretého oboma manželmi, z obsahu ktorého výslovne vyplýva, že z neho sú obaja manželia
povinní spoločne a nerozdielne alebo na podklade právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí
manželov v bezpodielovom spoluvlastníctve, aj keď ho uzavrel len jeden z manželov. Podľa
ustálenej rozhodovacej praxe súdov, za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí manželov
treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva, alebo k výkonu jeho správy. Za právny úkon týkajúci sa spoločných vecí,
z ktorého by vyplývala solidarita záväzku pre oboch manželov sa nepovažuje zmluva o pôžičke
uzavretá len jedným z manželov. Generálny prokurátor poukázal na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 123/2008, 2 Cdo 99/2009 a 3 Cdo 113/1993. Na základe
uvedeného bol toho názoru, že v preskúmavanej veci nevznikol spoločný záväzok manželov voči
veriteľovi, keď s právnym predchodcom žalobcu uzavrela zmluvu o pôžičke manželka právneho
predchodcu žalovaného vo svojom mene a nešlo ani o záležitosť týkajúcu sa spoločných vecí.
Povinnosť plniť z takéhoto záväzku sa potom vzťahuje iba na manželku právneho predchodcu
žalovaného ako jedinú účastníčku záväzkového vzťahu na strane dlžníka. Keď z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by bol právny predchodca žalovaného v právnom vzťahu
so žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom, z ktorého by vyplývala povinnosť uhradiť dlh
vyplývajúci zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou o pôžičke, nemôže žalovaný niesť
zodpovednosť voči žalobcovi v postavení veriteľa. Podľa názoru generálneho prokurátora,
existenciu záväzku právneho predchodcu žalovaného voči žalobcovi, resp. jeho právnemu
predchodcovi nemožno vyvodzovať ani z § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že by
si veriteľ zo samostatného záväzku jedného z manželov mohol uplatňovať svoj nárok na plnenie
aj voči druhému manželovi, prípadne iba voči nemu, resp. jeho právnym nástupcom v rozsahu
§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tohto ustanovenia totiž vyplýva, že uspokojenie
pohľadávky veriteľa jedného z manželov z bezpodielového spoluvlastníctva sa môže dotknúť
druhého manžela, ktorý nemá postavenie dlžníka z uspokojovaného záväzku len za predpokladu,
že veriteľ nadobudne exekučný titul voči zmluvne zaviazanému manželovi (dlžníkovi) a následne
vedie proti nemu exekúciu aj na majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Toto
ustanovenie však nedáva veriteľovi oprávnenie vyvodzovať hmotnoprávnu legitimáciu druhého 4 M Cdo 6/2011
manžela z titulu záväzku manžela, ktorý sa netýka spoločných vecí a uplatňovať žalobou priamo
svoj nárok proti tomuto druhému manželovi, resp. jeho právnym nástupcom. Na základe
uvedeného nebolo možné na posudzovanú vec aplikovať § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
keďže súdmi prezumovaný predpoklad, že žalovaný ako dedič zodpovedá za dlh svojho právneho
predchodcu voči žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi je potrebné hodnotiť ako skutkové
zistenie (v odôvodneniach rozhodnutí výslovne neuvádzané), ktoré nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní.
Žalobca sa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi okresného a krajského súdu. Mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora považoval za nedôvodné a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
navrhol ho odmietnuť.
Žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril, avšak
prostredníctvom generálneho prokurátora Slovenskej republiky požiadal Najvyšší súd Slovenskej
republiky o odklad vykonateľnosti návrhom doručeným Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky 21. júna 2011, na základe ktorého dovolací súd pred rozhodnutím o dovolaní
uznesením zo 14. júla 2011 odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí podľa § 243 O.s.p.
v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že
mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu
účastníka konania (§ 243e ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 243f ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako
aj konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, že ich treba zrušiť.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný
nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi 4 M Cdo 6/2011
(§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými
vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedenú
zákonnú povinnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým skúmal, či v konaní
nedošlo k takýmto vadám. Vady uvedené v § 237 O.s.p. ani tzv. iné vady neboli generálnym
prokurátorom tvrdené, avšak v konaní o mimoriadnom dovolaní vyšla najavo existencia tzv. inej
vady (§ 243f písm. b/ O.s.p.).
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním
namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom
je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
V prípade, že v konaní dôjde k porušeniu ktoréhokoľvek z ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku ako zákona upravujúceho konanie od jeho začiatku až po skončenie, možno takéto
porušenie hodnotiť ako konanie postihnuté vadou. Ak k takémuto porušeniu došlo už v konaní
pred súdom prvého stupňa a odvolací súd v konaní o odvolaní nevykonal nápravu vady konania
prvostupňového súdu, ide o vadu oboch konaní, na ktorú musí dovolací súd prihliadať, ak mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 173 ods. 1 O.s.p. (toto i nasledujúce ustanovenia v znení účinnom v rozhodnom
čase), platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.
Podľa § 173 ods. 2 O.s.p., ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému
z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka
niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Súd zruší platobný
rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým
sa konanie končí.
Podľa § 174 ods. 1 O.s.p., platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor
s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.
4 M Cdo 6/2011
Podľa § 174 ods. 2 prvej vety O.s.p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor
s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi
pojednávanie.
Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že hoci sa platobný rozkaz nepodarilo
okresnému súdu v tom čase žalovanému 1/ doručiť do vlastných rúk (súd ho doručoval zjavne
na adresu, na ktorej sa žalovaný 1/ nezdržiaval), žalovaný 1/ ako účastník konania podal osobne
20. augusta 2008 na Okresnom súde Banská Bystrica proti tomuto platobnému rozkazu riadne
odôvodnený odpor (por. č.l. 95). V preskúmavanej veci tak došlo podaním odporu žalovaným 1/
proti platobnému rozkazu ex lege k jeho zrušeniu v celom rozsahu dňom 20. augusta 2008,
a to bez ohľadu na to, že súd nemal preukázané mu doručenie platobného rozkazu do vlastných
rúk. Je nespochybiteľným, že žalovaný 1/ sa o vydaní platobného rozkazu dozvedel a s jeho
obsahom sa oboznámil, pričom je právne bezvýznamné, akým spôsobom k tomu došlo. Podanie
tohto odporu v konaní ani spochybňované nebolo, pričom z obsahu spisu vyplýva, že súd
ho ostatným účastníkom doručoval na vyjadrenie (por. č.l. 126 až 129). Za tejto procesnej
situácie (podania odporu) je potom právne bezvýznamná nemožnosť doručenia platobného
rozkazu z hľadiska procesných účinkov § 173 ods. 2 O.s.p., nakoľko k zrušeniu platobného
rozkazu došlo ex lege v celom rozsahu podaním odporu. Podľa § 174 ods. 2 O.s.p., k uvedenému
procesnému následku totiž dochádza ex lege, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor
s odôvodnením vo veci samej. Podľa právnej úpravy do 31. decembra 2009 stačilo, ak odpor
proti platobného rozkazu podal jeden z viacerých žalovaných, aj keď títo mali procesné
postavenie samostatných spoločníkov v konaní. Za danej situácie bolo potom rozhodnutie
prvostupňového súdu, ktorým rozhodol o zrušení platobného rozkazu v časti voči v tom čase
žalovanému 1/ z dôvodu nemožnosti mu platobný rozkaz doručiť nesprávne a nadbytočné.
Na základe uvedeného nesprávneho procesného postupu, keď súd prvého stupňa,
po podaní odporu proti platobnému rozkazu nerešpektoval, že platobný rozkaz sa zrušil v celom
rozsahu a v ďalšom konaní toto pochybenie neodstránil ani odvolací súd, súdy nesprávne konali
len o časti predmetu sporu a len so žalovaným 1/, ktorá skutočnosť mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Keďže zo zákona došlo k zrušeniu platobného rozkazu, opravné uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica z 24. júna 2009 č.k. 14 C 379/2008-201, ktorým okresný súd
opravoval písomné vyhotovenie platobného rozkazu,ale tiež uznesenie z 19. mája 2009 č.k. 4 M Cdo 6/2011
14 C 379/2008-156 (ktorým odmietol neexistujúci odpor žalovanej 2/ proti platobnému rozkazu),
je právne neúčinné. Pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky tu poukazuje na nesprávne
rozhodnutie okresného súdu na č.l. 156, ktorým odmietol odpor proti platobnému rozkazu, ktorý
mala podať žalovaná 2/. Z jej podania totiž nevyplýva, že podáva odpor, ale na výzvu súdu
sa vyjadruje k odporu podanému žalovaným 1/ (por. č.l. 131).
Z dôvodu, že rozhodnutia nižších súdov sú postihnuté inou vadou konania, Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2
O.s.p.) s tým, že právny názor ním vyslovený je pre okresný súd záväzný. V zmysle zásad
dovolacieho konania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nezaoberal vecnou správnosťou
napadnutých rozhodnutí.
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude sa zaoberať celou vecou a konať
so všetkými účastníkmi.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. marca 2012
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková