Najvyšší súd

4 MCdo 4/2015

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., za ktorú koná K., so sídlom v B., proti povinnému J., naposledy bývajúcemu v B., zastúpenému opatrovníčkou

T., tajomníčkou Okresného súdu Bratislava II, o vymoženie 33,19 eur (1.000,- Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 39 Er 3783/2006,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2011 sp. zn. 18 CoE 376/2010 a uzneseniu

Okresného súdu Bratislava II z 18. decembra 2009 č.k. 39 Er 3783/2006-14, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2011 sp. zn. 18 CoE 376/2010

a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 18. decembra 2009 č.k. 39 Er 3783/2006-14  

z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala dňa 27. februára 2006 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora

Bc. V. návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 28. septembra 2006 vydal Okresný súd Bratislava

II poverenie č. X. pre tohto súdneho exekútora na vymoženie sumy 33,19 Eur (1.000,- Sk),

predstavujúcej pokutu uloženú povinnému rozhodnutím KR PZ v Bratislave z 5. septembra

2003 č.k. 849450301

Súdny exekútor doručil dňa 17. januára 2008 Okresnému súdu Bratislava II návrh

na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vymoženie

pohľadávky v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (účinného

do 31. augusta 2008), podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku  

na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia

lehoty určenej na ich zaplatenie. Nakoľko v trojročnej prekluzívnej lehote nedošlo

k vymoženiu pohľadávky, exekútor dal podnet súdu na zastavenie exekučného konania   ex offo a uplatnil si nárok na odmenu za výkon exekučnej činnosti a náhradu hotových

výdavkov.

Okresný súd Bratislava II uznesením zo 14. júla 2008 č.k. 39 Er 3783/2006-15

exekúciu zastavil a uznesením z 18. decembra 2009 č.k. 39 Er 3783/2006-14 uložil

oprávnenej zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 97,65 eur do troch dní  

od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia s odôvodnením, že počas exekúcie došlo

k preklúzii práva oprávnenej z exekučného titulu, čo považoval za procesný neúspech

oprávnenej, preto je povinná strpieť náhradu trov exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala oprávnená odvolanie, o ktorom

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozhodol tak, že ho uznesením z 29. apríla 2011

sp. zn. 18 CoE 376/2010 ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že exekútor v konaní vyvíjal

exekučnú činnosť a hoci táto bola v konečnom dôsledku neúspešná pre stratu účinnosti

exekučného titulu, patrí mu za túto činnosť odmena, ktorú musí znášať oprávnená.

Na základe podnetu oprávnenej podal generálny prokurátor S. mimoriadne dovolanie

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2011 sp. zn. 18 CoE 376/2010, ako

i uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 18. decembra 2009 č.k. 39 Er 3783/2006-14.

Navrhol obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Mimoriadne

dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci oboma súdmi. Uviedol, že návrh

na vykonanie exekúcie bol podaný včas (pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty), preto

neboli splnené podmienky pre uloženie povinnosti oprávnenej na úhradu trov exekúcie.

Oprávnená nemohla postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora

v exekučnom konaní, ani dĺžku exekučného konania v jeho priebehu ovplyvniť. Poukázal tiež

na to, že súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej povinnosti, ak by zistil stratu

účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Ďalej konštatoval, že náhradu nevyhnutných

nákladov na vykonanie exekúcie možno uložiť oprávnenej podľa § 203 ods. 2 Exekučného

poriadku aj vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani

na úhradu trov exekúcie. Nedostatok majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí

byť v exekučnom konaní preukázaný. Uviedol, že riziko neúspechu exekúcie musí znášať

súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť povinnému,

ani oprávnenej.

Oprávnená sa stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania.

Povinný sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§

10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor S.

(§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), a že je

prípustné (§ 243f ods. 2 O.s.p. a contrario), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i

ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel

k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté uznesenia súdov

nižšieho stupňa v časti o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci

(§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo  

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto

zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora,

náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy

exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie

zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.  

Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky  

na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov

exekúcie, ktoré platil.

Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu

súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov

a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,

môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy

potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti

predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203

Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť

zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne

povinný, a oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.

Predpokladom takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného.

V predmetnej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, teda

nebol splnený ani dôvod pre použitie citovanej výnimky. Pod zavinením oprávnenej v zmysle

§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov  

zo strany oprávnenej, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo

také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ

oprávnená podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie,

neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti

exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie.

Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní,  

resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda

ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Navyše

súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania zistil stratu

účinnosti exekučného titulu.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia krajského, ako

aj okresného súdu o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa

§ 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv

a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd S.S. aj vo

viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku (porovnaj napr. sp.

zn. 3 M Cdo 11/2009, 4 M Cdo 11/2008, 5 M Cdo 20/2011, 6 M Cdo 4/2010, 7 M Cdo

13/2011, 6 M Cdo 2/2012).

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal dovolanie podľa

§ 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana

práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a rovnakou

vadou postihnuté rozhodnutie okresného súdu o trovách exekúcie podľa § 243i ods. 2 O.s.p.

v spojení s § 243b ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. novembra 2015

  JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

  predsedníčka senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová