Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 MCdo 25/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: S., pobočka P., M.P., proti povinnej: A., spol. s r. o., N., IČO: X., o vymoženie 1 190,13 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza, pod sp. zn. 16 Er 2188/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza z 27. júla 2011, č. k. 16 Er 2188/2006-15, v časti výroku o náhrade trov exekučného konania a uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 28. februára 2012 sp. zn. 23 CoE 121/2011-23, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Prievidza z 27. júla 2011, č. k. 16 Er 2188/2006-15 v časti výroku o náhrade trov exekučného konania a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 28. februára 2012, sp. zn. 23 CoE 121/2011-23 z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Prievidza uznesením z 27. júla 2011, č. k. 16Er 2188/2006-15: 1. exekúciu vyhlásil za neprípustnú, 2. exekúciu zastavil, 3. súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Rozhodol na základe zistenia, že povinná bola v priebehu exekučného konania - 17. júla 2008 - vymazaná z obchodného registra. Tým povinná stratila spôsobilosť byť účastníčkou konania, preto v exekučnom konaní nemožno pokračovať. Z tohto dôvodu vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Výrok o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi odôvodnil tým, že povinnosť zaplatiť trovy exekúcie nemožno uložiť zaniknutej povinnej, ale ani oprávnenej, lebo nebolo zistené jej 2
zavinenie na zastavení exekúcie, ktorá by podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zakladala jej povinnosť na zaplatenie trov exekúcie.
Na odvolanie súdneho exekútora Krajský súd v Trenčíne uznesením z 28. februára 2012, sp. zn. 23 CoE 121/2011 potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekúcie. V odôvodnení uviedol, že nejde o prípad, kedy by oprávnený procesné zavinil zastavenie exekúcie a ani o prípad, že by bola exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného. Súd prvého stupňa teda rozhodol o trovách exekúcie vecne správne.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na základe podnetu súdneho exekútora napadol uznesenie odvolacieho súdu a tiež výrok prvostupňového súdu o náhrade trov exekúcie (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) mimoriadnym dovolaním, v ktorom vyslovil názor, že spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.). Uviedol, že súdy nesprávne zastavili exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku - správne ju totiž mali zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov exekučného konania, ak povinný zanikne, bolo potom potrebné analogicky postupovať podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z týchto dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súdny exekútor sa s podaným mimoriadnym dovolaním stotožnil.
Oprávnená sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O. s. p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a ods. 3 O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Podľa § 243f ods. 1 O. s. p., mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O. s. p., ak a/ v konaní došlo k vadám 3
uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O. s. p., a tiež tzv. iných procesných vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada Najvyšší súd Slovenskej republiky nielen v konaní o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O. s. p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené. Procesné vady konania tejto povahy neboli generálnym prokurátorom namietané a v konaní o mimoriadnom dovolaní ani nevyšli najavo.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak a/ sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b/ rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c/ zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d/ exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e/ bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f/ po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g/ exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h/ majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i/ oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j/ pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor 4
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 Exekučného poriadku).
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa exekúciu, ktorú vyhlásil za neprípustnú, zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku po zistení, že v priebehu exekučného konania bola povinná vymazaná z obchodného registra. Postupoval tak ale bez bližšieho oboznámenia sa (napríklad na základe skutočností vyplývajúcich zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36 Cbr 178/2005) s konkrétnym dôvodom, ktorý v konečnom dôsledku viedol k vymazaniu povinnej z obchodného registra. Išlo pritom o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho - ktorého ustanovenia Exekučného poriadku upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska rozhodnutia exekučného súdu o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku; v takom prípade hradí trovy exekúcie oprávnená (porovnaj tiež uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 M Cdo 12/2012, sp. zn. 3 M Cdo 13/2011 a sp. zn. 3 MCdo 4/2012).
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že ak bola povinná zrušená bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, mal exekučný súd správne aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, aplikácia ktorého je na mieste v prípade existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Závery súdov nižších stupňov, ktorými ustálili dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku bez bližšieho 5
oboznámenia sa s dôvodmi vedúcimi k vymazaniu povinnej z obchodného registra, treba za súčasného stavu veci považovať za predčasné. Z toho istého dôvodu je predčasné (a teda vecne nesprávne) aj ich rozhodnutie o trovách exekúcie.
Keďže súdy nižších stupňov založili svoje rozhodnutia na právnych záveroch, ktoré za daného stavu nemožno považovať za správne, zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu a tiež výrok uznesenia súdu prvého stupňa o trovách exekúcie a vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, ods. 3 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (§ 243d ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. mája 2013
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková