Najvyšší súd 4 M Cdo 22/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej D. Z., bývajúcej v Z.,
proti povinným 1/ PERSPEKTÍVE DRUŽSTEVNEJ ZDRAVOTNEJ POISŤOVNI
v konkurze, so sídlom v Bratislave, Pluhová č. 2 (zaniknutej 8. augusta 2007) a 2/ Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a.s. so sídlom v Bratislave, Mamateyova č. 17, o vymoženie 2 176,22
Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. Er 672/1999, v
konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu
Okresného súdu Ružomberok z 18. mája 2010 č.k. Er 672/1999-88, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Ružomberok
z 18. mája 2010 č.k. Er 672/1999-88 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Františkovi
Radzovi 23. júla 1999, sa oprávnená domáhala vykonania exekúcie na majetok povinných
na základe vykonateľného exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Ružomberok z 2. júna
1999 sp. zn. 1 Cb 151/99, právoplatného 15. júla 1999 (ďalej len „rozsudok“), ktorým bola
povinnej 1/ uložená povinnosť zaplatiť 2 175,22 Eur (65 530,70 Sk) s príslušenstvom oprávnenej
ako prevádzkovateľke očnej optiky za zdravotné potreby a pomôcky poskytnuté jej poistencom.
V odôvodnení návrhu oprávnená poukázala na rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky z 1. júla 1999 č. 3215/1999-A, právoplatného 17. júla 1999 (ďalej len
„rozhodnutie MZ SR“), ktorým bolo podľa § 34 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení
a zdravotných poisťovniach (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) zrušené povolenie
na zriadenie povinnej 1/ ako zdravotnej poisťovne. Návrh v časti, v ktorom oprávnená žiadala 4 M Cdo 22/2010
viesť exekúciu aj na majetok povinnej 2/ odôvodnila tým, že ho podáva z opatrnosti, keďže jej
nie sú známe majetkové pomery povinnej 1/, ktorej záväzky podľa § 34 ods. 3 zákona
o zdravotnom poistení preberá povinná 2/ až vtedy, ak ich nie je možné uspokojiť z majetku
povinnej 1/.
Na základe poverenia na vykonanie exekúcie proti obom povinným, vydaného Okresným
súdom Ružomberok 30. júla 1999 na vykonanie vyššie označeného rozsudku, vydal exekútor
4. augusta 1999 podľa § 47 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“) upovedomenie o začatí exekúcie. Proti tomuto upovedomeniu
podala povinná 2/ u exekútora včas námietky, v ktorých poukázala na skutočnosť, že rozsudkom
bola k povinnosti zaviazaná len povinná 1/ a jej nebol nikdy tento rozsudok doručený, preto
nemôže byť vo vzťahu k nej exekučným titulom. Súčasne poukázala na § 34 ods. 4 a 5 zákona
o zdravotnom poistení, podľa ktorého zrušením povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne
vstupuje zrušená poisťovňa do likvidácie a preberajúca poisťovňa preberá jej poistencov, nie
však aj jej záväzky a pohľadávky. Preto žiadala námietkam proti exekúcii vyhovieť.
Okresný súd Ružomberok uznesením zo 6. februára 2008 č.k. Er 672/1999-57 vyhlásil
exekúciu voči povinnej 1/ podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku za neprípustnú a exekučné konanie podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku voči nej zastavil s poukazom
na zánik povinnej 1/ 8. augusta 2007 bez právneho nástupcu.
Okresný súd Ružomberok uznesením z 10. júna 2008 č.k. Er 672/1999-67 námietky
povinnej 2/ proti exekúcii zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 37 ods. 3 a 4 Exekučného
poriadku v znení účinnom v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie i rozhodovania
o námietkach a § 34 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom v čase zrušenia
povinnej 1/. Mal za to, že v dôsledku zrušenia povinnej 1/ a nemožnosti uspokojiť jej záväzky
voči zdravotníckym zariadeniam, došlo ex lege k ich prechodu na povinnú 2/, ktorá prevzala
poistencov povinnej 1/, preto sa povinná 2/ nemôže dovolávať nedoručenia rozsudku ako dôvodu
na zastavenie exekúcie. Keďže k prechodu záväzkov voči zdravotníckym zariadeniam došlo
priamo zo zákona, oprávnená nebola povinná prechod preukazovať.
4 M Cdo 22/2010
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie povinná 2/. Namietla, že k prechodu
záväzkov zrušenej poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam dochádza až vtedy, keď z jej
majetku nie je možné uspokojiť tieto záväzky. Podľa jej názoru nemožnosť uspokojiť záväzky
nenastala v predmetnej exekučnej veci do doby podania návrhu na vykonanie exekúcie, ani
do zrušenia zákona o zdravotnom poistení v roku 2004, preto oprávnená nedôvodne podala návrh
na vykonanie exekúcie aj voči nej. Uviedla, že prechod sa netýkal všetkých záväzkov, ale len
tých, ktoré mala zrušená poisťovňa voči zdravotníckym zariadeniam, pričom oprávnená v tom
čase zdravotníckym zariadením nebola. Absencia zákonnej úpravy po zrušení zákona
o zdravotnom poistení (v čase rozhodovania súdu o jej námietkach proti exekúcii), ktorá by jej
ukladala povinnosť úhrady neuspokojených záväzkov povinnej 1/ v konkurze, je taktiež
dôvodom na vyhovenie jej námietkam.
Okresný súd Ružomberok po zrušení jeho rozhodnutia ex lege v zmysle § 374 ods. 4
O.s.p. opätovne uznesením z 18. mája 2010 č.k. Er 672/1999-88 námietky povinnej 2/ proti
exekúcii zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku v znení
účinnom v čase rozhodovania o námietkach a § 34 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení v znení
účinnom v čase zrušenia povinnej 1/. Okresný súd mal za to, že vzhľadom na zrušenie povinnej
1/ nastala právna skutočnosť prezumovaná zákonom, a to zistenie, že z jej majetku nie je možné
uspokojiť jej záväzky, z ktorého dôvodu si oprávnená relevantne uplatnila svoju pohľadávku voči
povinnej 2/, keďže došlo k prechodu záväzkov ex lege na ňu ako právneho nástupcu povinnej 1/.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky
na základe podnetu povinnej 2/ mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O.s.p z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky uvedené rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že
rozhodnutím MZ SR bolo zrušené povolenie povinnej 1/ na zriadenie zdravotnej poisťovne, jej
poistenci prešli po právoplatnosti rozhodnutia MZ SR k povinnej 2/ a na povinnú 2/ prešli
záväzky povinnej 1/ voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na poistnom a poplatky
z omeškania, údaje z informačného systému a súvisiaca dokumentácia s vykonávaním
zdravotného poistenia v zrušenej poisťovni. Ďalej uviedol, že rozhodnutím Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky z 19. decembra 2001 č. M/5068/2001, právoplatným 4 M Cdo 22/2010
21. januára 2002 (ďalej len „druhé rozhodnutie MZ SR“) bolo vyhovené protestu Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky z 12. decembra 2001 č. VI Gd 5187/01-19 a výrok rozhodnutia
MZ SR o prechode záväzkov na povinnú 2/ bol zrušený z toho dôvodu, že MZ SR nemohlo
o prechode záväzkov rozhodovať, nakoľko tento prechod bol upravený § 34 ods. 3 zákona
o zdravotnom poistení. Generálny prokurátor poukázal aj na to, že povinná 1/ po právoplatnosti
rozhodnutia MZ SR vstúpila do likvidácie, ktorú vykonával likvidátor určený MZ SR, ktorý
po zistení jej predĺženia podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Konkurz na majetok povinnej 1/
bol vyhlásený rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2001 č. k. 7 K 70/2001-30,
ktorým vyhlásením došlo ex lege k prerušeniu likvidácie. Podľa názoru generálneho prokurátora,
oprávnená i okresný súd vychádzali z nesprávneho právneho názoru, že zrušením povinnej 1/ jej
záväzky už prešli na povinnú 2/. Uviedol, že v danom prípade ide o osobitný prípad univerzálnej
sukcesie, v ktorom pri zrušení právneho subjektu likvidáciou, prechádzajú na právneho nástupcu
práva a povinnosti v rozdielnom časovom horizonte. Niektoré dňom zrušenia (napr. prevzatie
poistencov) a niektoré až po splnení ďalších zákonom stanovených podmienok (napr. záväzky).
Podľa § 34 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení záväzky zrušenej poisťovne podľa
jeho názoru prechádzajú na poisťovňu, preberajúcu poistencov zrušenej poisťovne až vtedy, keď z majetku zrušenej poisťovne nie je možné uspokojiť záväzky poisťovne voči zdravotníckym
zariadeniam. K uvedenému prechodu nedochádza samotným zrušením poisťovne, ani jej
vstupom do likvidácie a ani vyhlásením konkurzu na jej majetok. Tieto skutočnosti bez ďalšieho
neznamenajú, že z majetku zrušenej poisťovne nie je možné uspokojiť jej záväzky voči
zdravotníckym zariadeniam. Uviedol tiež, že i keď je vyhlásený konkurz, jeho cieľom je
dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov dlžníkovho majetku. Na základe uvedeného považoval
právny záver okresného súdu, že oprávnená relevantne podala návrh na vykonanie exekúcie voči
povinnej 2/ za nesprávny.
Povinná 2/ sa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu stotožnila s dôvodmi uvedenými
v mimoriadnom dovolaní generálnym prokurátorom.
Oprávnená sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, že 4 M Cdo 22/2010
mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu
účastníka konania (§ 243e ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 243f ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je
dôvodné.
Podľa § 243f ods. 1 O.s.p., mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný
nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi
(§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými
vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady uvedené v § 237
O.s.p. ani tzv. iné vady neboli generálnym prokurátorom tvrdené a ich existencia v konaní
o mimoriadnom dovolaní nevyšla najavo.
Generálny prokurátor namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), konkrétne v nesprávnej aplikácii § 34
zákona o zdravotnom poistení okresným súdom, v dôsledku čoho okresný súd nesprávne uzavrel,
že oprávnená relevantne podala návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej 2/.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie
je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom, právoplatným 15. júla 1999 bola povinnej 1/
uložená povinnosť zaplatiť oprávnenej sumu 65 530,70 Sk s príslušenstvom; povinná 1/ bola 4 M Cdo 22/2010
zrušená rozhodnutím MZ SR právoplatným 17. júla 1999 a jej poistenci prešli k povinnej 2/;
oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie 23. júla 1999 proti obom povinným; okresný súd
vydal poverenie na vykonanie exekúcie proti obom povinným 30. júla 1999; exekútor vydal
4. augusta 1999 upovedomenie o začatí exekúcie; povinná 2/ podala 18. augusta 1999 námietky
proti exekúcii; Krajský súd v Bratislave uznesením z 20. apríla 2001 vyhlásil konkurz na majetok
povinnej 1/; Krajský súd v Bratislave uznesením z 22. februára 2007 zrušil konkurz z dôvodu, že
majetok povinnej 1/ nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu; povinná 1/ zanikla
8. augusta 2007 výmazom z obchodného registra v celom rozsahu; okresný súd 18. mája 2010
zamietol námietky povinnej 2/ proti exekúcii.
Podstatným v preskúmavanom prípade je posúdenie, či, kedy, v akej výške a na základe
čoho došlo k prechodu záväzkov povinnej 1/ voči zdravotníckym zariadeniam na povinnú 2/
a zároveň posúdenie, či k prechodu došlo pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie alebo
po jeho podaní a či sa tento prechod týkal aj pohľadávky oprávnenej, teda či jej pohľadávku bolo
možné považovať za záväzok povinnej 1/ voči zdravotníckemu zariadeniu.
Podľa § 34 ods. 1 písm. c/ zákona o zdravotnom poistení (toto i nasledujúce ustanovenia v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia MZ SR i v čase podania návrhu na vykonanie
exekúcie), rezortná poisťovňa sa zrušuje rozhodnutím o zrušení povolenia na zriadenie rezortnej
poisťovne.
Podľa § 34 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, rozhodnutie o zrušení povolenia
na zriadenie rezortnej poisťovne vydá ministerstvo zdravotníctva na podnet orgánu štátneho
dozoru v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v písm. a/ až c/ tohto
ustanovenia.
Podľa § 34 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení, ak z majetku zrušenej
poisťovne nie je možné uspokojiť záväzky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam,
prechádzajú tieto záväzky na všeobecnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala
poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov.
4 M Cdo 22/2010
Podľa § 34 ods. 4 prvej až štvrtej vety zákona o zdravotnom poistení, zrušením povolenia
na zriadenie rezortnej poisťovne vstupuje rezortná poisťovňa do likvidácie. Likvidátora určí
ministerstvo zdravotníctva. Likvidátor vykonáva len úkony, ktoré smerujú k likvidácii rezortnej
poisťovne. Pri likvidácii rezortnej poisťovne sa postupuje podľa osobitného predpisu, ak tento
zákon neustanovuje inak (ktorým predpisom je Obchodný zákonník).
Podľa § 34 ods. 5 zákona o zdravotnom poistení, poistencov poisťovne zrušenej
spôsobom uvedeným v odseku 1 prevezme všeobecná poisťovňa, ak nedôjde k dohode o prevzatí
poistencov inou poisťovňou.
S účinnosťou od 1. júla 2001 a od 1. januára 2003 došlo k novelizácii § 34 zákona
o zdravotnom poistení a od 1. januára 2005 bol tento právny predpis zákonom č. 581/2004 Z.z.
o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“) zrušený (čl. VIII tohto
zákona).
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom v čase podania návrhu
na vykonanie exekúcie, vydania poverenia a vznesenia námietok povinnou 2/), účastníkmi
exekučného konania sú oprávnený a povinný.
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom v čase podania návrhu
na vykonanie exekúcie, vydania poverenia a vznesenia námietok povinnou 2/), proti inému než
tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je
v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho
prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 1. septembra 2005), proti
inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto
je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že
naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti,
na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich 4 M Cdo 22/2010
z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto
skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo
prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor
povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd
rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi,
oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého
právo alebo povinnosť prešla.
Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom v čase podania návrhu
na vykonanie exekúcie, vydania poverenia a vznesenia námietok povinnou 2/), prechod
povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným
orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu.
Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 1. septembra 2005), ak
k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného
poverenia, ku ktorému priloží originál alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod
alebo prechod práv a povinností.
Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 1. decembra 2006), ak
k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného
poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo
odpis rozhodnutia.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom v čase vydania poverenia),
na základe žiadosti exekútora podľa odseku 1 súd najneskôr do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora vykonaním exekúcie podľa tohto zákona.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom v čase vznesenia námietok
povinnou 2/), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní 4 M Cdo 22/2010
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného
titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa
namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom
titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak
po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba
rozhodnúť.
V preskúmavanej veci ako už bolo vyššie uvedené, okresný súd zamietol námietky
povinnej 2/ proti exekúcii, keď dospel k záveru, že vzhľadom na zrušenie povinnej 1/ nastala
právna skutočnosť prezumovaná zákonom, a to, že z jej majetku nie je možné uspokojiť jej
záväzky, preto si oprávnená relevantne uplatnila svoju pohľadávku voči povinnej 2/, keďže došlo
k prechodu záväzkov ex lege na ňu ako právneho nástupcu povinnej 1/. Najvyšší súd Slovenskej
republiky na základe vyššie uvedených právnych ustanovení v spojení s rozhodnutiami MZ SR
konštatuje, že uvedený právny záver okresného súdu nie je možné považovať za správny. Ako
správne namietal generálny prokurátor, podľa § 34 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, záväzky
zrušenej poisťovne prechádzajú na všeobecnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala
poistencov až vtedy, keď z majetku zrušenej poisťovne nie je možné uspokojiť záväzky
poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, nie už samotným zrušením poisťovne. Ani v preskúmavanej exekučnej veci nedošlo ex lege k prechodu záväzkov povinnej 1/ voči
zdravotníckym zariadeniam na povinnú 2/ samotným zrušením povinnej 1/. Najvyšší súd
Slovenskej republiky poukazuje na to, že ani následný vstup zrušenej poisťovne do likvidácie, ani
vyhlásenie konkurzu na jej majetok bez ďalšieho neznamená, že z jej majetku nie je možné
uspokojiť záväzky voči zdravotníckym zariadeniam.
Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky prechodu záväzkov povinnej 1/ voči
zdravotníckym zariadeniam na povinnú 2/ súdom prvého stupňa (že k prechodu došlo samotným
zrušením poisťovne), z ktorého dôvodu podľa jeho názoru oprávnená dôvodne podala návrh
na vykonanie exekúcie aj voči povinnej 2/ a nebola povinná prechod preukazovať, sa
v preskúmavanej veci okresný súd už nezaoberal inými skutočnosťami a dôvodmi uvádzanými
v odvolaní povinnou 2/. V ďalšom konaní bude preto jeho úlohou zaoberať sa otázkou, či, kedy 4 M Cdo 22/2010
(k akému dátumu), na základe čoho a v akej výške prešli záväzky povinnej 1/ voči
zdravotníckym zariadeniam (vrátane záväzku voči oprávnenej, tiež, či oprávnená spĺňa(la)
podmienky zdravotníckeho zariadenia) na povinnú 2/ v súlade s príslušnými ustanoveniami
zákona o zdravotnom poistení, zákona o zdravotných poisťovniach, Exekučného poriadku
a zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (upravujúceho tiež práva a povinnosti
účastníkov konkurzného konania, vrátane práv a povinností veriteľov úpadcu) v spojení
so zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Úlohou okresného súdu bude tiež
zaoberať sa a v novom rozhodnutí sa vysporiadať aj s dôvodmi odvolania povinnej 2/, podaného
proti jeho rozhodnutiu na č.l. 57 spisu.
Keďže rozhodnutie okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci,
generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., pretože to vyžadovala ochrana práv
a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p. v spojení
s § 243i ods. 2 O.s.p.) s tým, že právny názor ním vyslovený je pre okresný súd záväzný.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. januára 2012
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová