4 MCdo 20/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: S., IČO : X., proti povinnému: R., nar. X., P., o vymoženie 16,60 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Bratislava II pod sp. zn.: 37 Er 5408/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky zo 16. októbra 2012, proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava II z 11. novembra 2009, č. k.: 37 Er 5408/2006-9 a uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 30. novembra 2011, č. k.: 20 CoE 474/2010-21, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2011, č. k.: 20 CoE 474/2010-21 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 11. novembra 2009, č. k.: 37 Er 5408/2006-9 sa z r u š u j ú a vec v r a c i a Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Súdnemu exekútorovi Mgr. V. bol 18. augusta 2006 doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu „Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č.
A.“, ktorý vydalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislave II 17. septembra 2004, a
ktorým bola povinnému uložená pokuta vo výške 500,- Sk (ďalej len „exekučný titul“).
Na základe žiadosti súdneho exekútora Okresný súd Bratislava II vydal 08. novembra
2006 poverenie na vykonanie exekúcie z uvedeného exekučného titulu.
Na základe podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie ex offo Okresný súd
Bratislava II uznesením z 11. mája 2009, č. k.: 37 Er 5408/2006-6 exekúciu v zmysle § 57
Zákona č. 233/1995 Z. z. osudných exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil, nakoľko
v trojročnej prekluzívnej lehote nebola pohľadávka z exekučného titulu vymožená.
Okresný súd Bratislava II uznesením z 11. novembra 2009, č. k.: 37 Er 5408/2006-9
zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. V. trovy za výkon
exekučnej činnosti vo výške 47,80 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Rozhodol tak v súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak dôjde k
zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných
trov exekúcie, nakoľko počas exekúcii došlo k preklúzii práva oprávneného z
exekučného titulu, teda oprávnený od začiatku exekučného konania znášal riziko neúspechu
exekúcie v prípade uplynutia prekluzívnej doby, spätej s jeho právom na zaplatenie dlžnej
sumy (ďalej len „rozhodnutie okresného súdu“).
Na odvolanie oprávneného Krajský v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením
z 30. novembra 2011, č. k.: 20 CoE 474/2010-21 uznesenie okresného súdu potvrdil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v prípade, ak k zastaveniu exekúcie dôjde
pre preklúziu (zánik práva), teda k neúčinnosti exekučného titulu, nemožno vyvodiť, že
k preklúzii došlo zavinením povinného. Z procesného hľadiska zásadne platí, že k zastaveniu
konania došlo zavinením oprávneného, ktorý podal návrh na začatie exekučného konania a
ním predložený exekučný titul sa stal neúčinný. Oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie až po uplynutí takmer dvoch rokov od právoplatnosti exekučného titulu, mal
možnosť ovplyvniť dĺžku trvania exekúcie, a teda od začiatku exekučného konania niesol
riziko neúspechu ( pre prípad uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty, spojenej s jeho právom
na zaplatenie dlžnej sumy skôr, než dôjde k j ej vymoženiu. Exekútor vyvíjal exekučnú
činnosť a hoci táto bola v konečnom dôsledku neúspešná pre stratu účinnosti exekučného
titulu, patrí mu za túto činnosť odmena, ktorú musí znášať oprávnený.
Na podnet oprávneného podal proti uvedeným uzneseniam okresného a krajského súdu
mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Obe rozhodnutia navrhol
zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. Ako dovolací dôvod
namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Uviedol, že súd môže uložiť oprávnenému nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie podľa
§ 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho
zavinením, alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uvedené zákonné ustanovenie upravuje výnimku zo zásady zakotvenej v § 197 Exekučného
poriadku, v zmysle ktorej náklady na výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Použitie
tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba v prípade splnenia zákonných predpokladov, a to,
že exekučné konanie bolo zastavené zavinením oprávneného, a existuje príčinná súvislosť
medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že v predmetnej veci
nebol splnený žiaden zákonom ustanovený predpoklad, a preto nebol dôvod na použitie
uvedenej výnimky. Dovolateľ zaujal názor, že pokiaľ oprávnený podal včas návrh
na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie
z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej
na jeho vykonanie. Oprávnený nemohol postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup
súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto konania ovplyvniť. Okrem
toho, ak súd zistí stratu účinnosti exekučného titulu, je povinný z úradnej moci exekúciu
zastaviť. Náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie exekúcie možno uložiť oprávnenému
podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nedostatok majetku povinného
na náhradu trov exekúcie však musí byť v exekučnom konaní preukázaný. V uvedenej
exekučnej veci súd a ani súdny exekútor existenciu majetku na strane povinného na uhradenie
trov exekúcie neskúmali. Dovolateľ vyslovil názor, že ak márne uplynie lehota na nútený
výkon rozhodnutia, povinnému nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu
exekútorovi. Oprávnenému nemožno uložiť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len
preto, že podal návrh na vykonanie exekúcie. Vždy treba skúmať, či oprávnený procesné
zavinil zastavenie exekúcie a aj mieru jeho zavinenia. Procesné zavinenie oprávneného
nemožno založiť na jeho úkone - podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu
musí znášať súdny exekútor v prípade ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť
povinnému ani oprávnenému.
Oprávnený sa s obsahom mimoriadneho dovolania stotožnil.
Súdny exekútor a povinný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny
prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O. s. p.) na základe podnetu orgánu konajúceho
v mene oprávneného (§ 243e ods. 1 a ods. 2 O. s. p.), a že je prípustné (§ 243f ods. 2 O. s. p. a contrario), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a
ods. 3 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je
opodstatnené.
Dovolateľ v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uviedol, že napadnuté
uznesenia súdov nižšieho stupňa o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 196 /veta prvá/ Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie
(§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie
nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí
trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov
exekúcie, ktoré platil.
Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu
súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a
náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť
zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne
povinný, a oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.
Predpokladom takéhoto postupuje určitá forma procesného zavinenia oprávneného.
V predmetnej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, teda
nebol splnený ani dôvod pre použitie citovanej výnimky. Pod zavinením oprávneného
v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných
predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov
exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
Dovolací súd sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ
oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie,
neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty
účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho
vykonanie. Oprávnený skutočne nemohol nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom
konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto
postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu
konania. Navyše súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania
zistil stratu účinnosti exekučného titulu.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie krajského ako
aj rozhodnutie okresného súdu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny
prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e
O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., keďže to vyžadovala ochrana práv a
zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd Slovenskej
republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku (porovnaj napr. sp. zn.: 3 MCdo 11/2009, 4 MCdo 11/2008, 5 MCdo 20/2011,
6 MCdo 4/2010, 7 MCdo 13/2011).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a rovnakou vadou
postihnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243b ods. 3
O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách pôvodného konania a
dovolacieho konania v zmysle § 243d ods. 1 O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. augusta 2013
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Monika Poliačiková