4MCdo/19/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci prejednania dedičstva po poručiteľke J. H., rod. L., narodenej X. decembra XXXX, naposledy bytom S., ktorá zomrela XX. apríla XXXX, vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 1 D 196/2011, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti osvedčeniu o dedičstve z 29. septembra 2011 č.k. 1 D 196/2011-21, Dnot 114/2011, vydanému JUDr. Julianou Paškovou, notárkou v Trebišove, M. R. Štefánika 2393/29, takto

rozhodol:

Osvedčenie o dedičstve z 29. septembra 2011 č.k. 1 D 196/2011-21, Dnot 114/2011, vydané notárkou JUDr. Julianou Paškovou ako súdnou komisárkou z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Trebišov na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Okresným súdom Trebišov poverená notárka JUDr. Juliana Pašková (§ 38 ods. 1 O.s.p.) vydala 29. septembra 2011 osvedčenie o dedičstve č.k. 1 D 196/2011-21, Dnot 114/2011 po poručiteľke J. H., rod. L., v ktorom, so súhlasom a za prítomnosti T. H. osobne, aj ako splnomocneného zástupcu Y. C., rod. H., osvedčila dedičov zo zákona v I. dedičskej skupine T. H., nar. XX. decembra XXXX, trvale bytom S., F. a Y. C., rod. H., nar. XX. decembra XXXX, trvale bytom S., bytom I.. Do zostaveného súpisu aktív a pasív v tomto osvedčení, boli na strane aktív, okrem iného, zahrnuté dva byty s príslušenstvom, a to byt č. XX na 3. poschodí vo vchode č. 1 bytového domu, súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území S., zapísaný na LV č. XXX, postavený na parcele č. XXX/XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných priestoroch domu v 272/1000, pivnica č. XX v celosti a 1 nehnuteľnosti - bytu č. XX na 4. poschodí vo vchode č. 1 bytového domu súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území S., zapísaný na LV č. XXX ako bytový dom, ul. A., súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXX/XX, 1 podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v 539/10000, pivnica č. XX v 1. Na strane pasív je pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava. Súčasne súdom poverená notárka osvedčila, že dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke, na základe ktorej (mimo iného) každý z dedičov nadobudol spoluvlastnícky podiel k uvedeným nehnuteľnostiam v rovnakom pomere k celku, t.j. k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX po 1-ine a k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX po 1-ine. Proti tomuto osvedčeniu o dedičstve na podnet R. H., bývalého manžela poručiteľky podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podľa § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. a § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p. s poukazom na § 237 písm. f/ O.s.p. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Trebišov na ďalšie konanie. V dôvodoch mimoriadneho dovolania generálny prokurátor uviedol, že manželstvo R. H. a poručiteľky J. H., uzavreté 13. júla 1974, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trebišov z 10. mája 2010 č.k. 15 C 66/2010-10, ktorý nadobudol právoplatnosť 9. júna 2010. Ich majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve zostal do dňa smrti poručiteľky, t.j. do 13. apríla 2011, nevyporiadaný. Ako vyplýva z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie S., vyhotoveného Správou katastra Trebišov 8. augusta 2011, výlučnou vlastníčkou bytu č. XX v 1/1 je titulom zmluvy o prevode bytu V 1490/08 č. z. 12/09, poručiteľka J. H. a z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie S., vyhotoveného Správou katastra Trebišov 8. augusta 2011 vyplýva, že vlastníkom bytu č. XX je R. H. a J. H., rod. L. v 1/1 titulom zmluvy o prevode vlastníctva bytu V 832/02. Napriek uvedeným zisteniam notárka v priebehu konania o dedičstve nevyporiadala v zmysle § 175l O.s.p. bezpodielového spoluvlastníctvo manželov, ktoré zaniklo rozvodom poručiteľky a R. H., ktorý mal mať postavenie účastníka konania. Účastníkmi dedičského konania boli len deti poručiteľky a notárka konanie skončila vydaním osvedčenia o dedičstve, obsahujúceho dohodu zákonných dedičov o vyporiadaní dedičstva. Preto generálny prokurátor vyslovil názor, že notárka pri predbežnom vyšetrení nezistila spoľahlivo skutočný stav veci, najmä nezisťovala, či po rozvode došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vzhľadom na zákonné ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka nebrala do úvahy, že poručiteľka nadobudla byt č. XX kúpnou zmluvou počas trvania manželstva, a preto tento byt je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde. V čase smrti poručiteľky neuplynuli tri roky od zániku manželstva, nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov ani dohodou ani rozhodnutím súdu.

R. H. sa vo svojom vyjadrení s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora stotožnil.

Dedičia sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok (§ 243g O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedenú zákonnú povinnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým skúmal, či v konaní nedošlo k takýmto vadám. Osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti R. konať pred súdom (§ 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.).

Generálny prokurátor namietal odňatie možnosti R. konať pred súdom tým, že notárka v priebehu konania o dedičstve nevyporiadala v zmysle § 175l O.s.p. bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré zaniklo rozvodom poručiteľky a R..

Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu občiansky súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vadakonania znamená porušenie základných práv účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci v bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

V dedičskom konaní sú v zmysle ustanovenia § 157b vety prvej O.s.p. účastníkmi konania tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát.

Podľa ustanovenia § 175d ods. 1 O.s.p. v predbežnom vyšetrení si súd najmä obstará údaje potrebné pre zistenie dedičov a pre zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov a či dedičia, ktorým bol poručiteľ zákonným zástupcom, potrebujú ustanoviť opatrovníka.

Ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vyporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve podľa osobitného predpisu (§ 175l ods. 1 O.s.p.).

Majetok uvedený v odseku 1 sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice. Ak medzi nimi nedôjde k dohode, vyporiada tento majetok súd príslušný na konanie o dedičstve. Ak rozhodnutie závisí od skutočnosti, ktorá ostala medzi účastníkmi sporná, postupuje súd podľa § 175k ods. 3 (§ 175l ods. 2 O.s.p.).

Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo rozhodnutie súdu o vyporiadaní majetku podľa odseku 2 obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o cene majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi (§ 175l ods. 3 O.s.p.).

Ak sa zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončené, ďalší majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pri jeho vyporiadaní sa postupuje podľa odseku 2 (§ 175l ods. 4 O.s.p.).

Podľa predchádzajúcich ustanovení sa postupuje aj v prípade, keď poručiteľ bol v čase smrti spoluvlastníkom majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré zaniklo inak než smrťou poručiteľa, ak toto spoluvlastníctvo nebolo ku dňu smrti poručiteľa vyporiadané a o jeho vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde (§ 175l ods. 5 O.s.p.).

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je právny vzťah, ktorý je nerozlučne spätý s existenciou manželstva. Zánikom manželstva, smrťou jedného zmanželov alebo jeho vyhlásením za mŕtveho zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Súčasťou konania o dedičstve je aj proces vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva medzi poručiteľom a jeho pozostalým manželom. Predpokladom vyporiadania v dedičskom konaní je jednak existencia majetku, ktorý tvoril bezpodielové spoluvlastníctvo poručiteľa a pozostalého manžela, a jednak skutočnosť, že počas života poručiteľa sa nezačalo konanie na súde o vyporiadanie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak sa takéto konanie začalo, súdny komisár počká na záverečné rozhodnutie v danom konaní a do dedičstva zahrnie majetok, príp. dlhy v súlade s daným rozhodnutím, ktorým je viazaný. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a pozostalého manžela v dedičskom konaní je pozostalý manžel účastníkom konania, aj keď nie je dedičom, a to v časti konania, v ktorej sa vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo jeho a poručiteľa. Obdobne je to i v situácii, ak zanikne manželstvo rozvodom počas života poručiteľa, avšak medzi poručiteľom a bývalým manželom nedošlo počas života poručiteľa k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva a ku dňu smrti poručiteľa neprešli tri roky od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva rozvodom. Aj v takom prípade, ak nebola medzi nimi za života poručiteľa uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a ani sa nezačalo o jeho vyporiadaní konanie na súde, vyporiada sa bezpodielové spoluvlastníctvo v konaní o dedičstve. Účastníkom dedičského konania je takto aj bývalý manžel poručiteľa v časti konania, v ktorej dôjde k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že v rámci dedičského konania po poručiteľke J. H. (účastníkmi ktorého konania boli iba deti poručiteľky) bol do súpisu aktív dedičstva (mimo iného) zahrnutý aj byt č. XX na 3. poschodí vo vchode č. 1 bytového domu, súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území S., zapísaný na LV č. XXX, postavený na parcele č. XXX/XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v 272/10000, pivnica č. XX v celosti, ktorý poručiteľka nadobudla kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol Správou katastra Trebišov povolený pod č. 1490/08. To potom znamená, ako to uvádza aj generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní, že pokiaľ manželstvo poručiteľky a R. H., uzavreté 13. júla 1974, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trebišov z 10. mája 2010 č.k. 15 C 66/2010-20, ktorý nadobudol právoplatnosť 9. júna 2010, v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka patrí tento byt č. XX do bezpodielového spoluvlastníctva, keďže ho poručiteľka nadobudla kúpou počas trvania manželstva s R. H.. Keďže po zániku manželstva rozvodom nedošlo medzi poručiteľkou a bývalým manželom počas života poručiteľky k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva a ku dňu smrti poručiteľky, t.j. ku dňu 13. apríla 2011 neprešli tri roky od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva rozvodom, pri neexistencii dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzavretej za života poručiteľky medzi ňou a jej bývalým manželom a ani nezačatom súdnom konaní o jeho vyporiadaní, bolo povinnosťou notárky vyporiadať tento majetok v dedičskom konaní v zmysle § 175l O.s.p. Pokiaľ sa tak nestalo, postupom notárky ako súdnej komisárky bol bývalý manžel poručiteľky vylúčený z účastníctva v dedičskom konaní v časti konania, v ktorej sa vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo jeho a poručiteľky, čím mu bola v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom.

Z dôvodu, že osvedčenie o dedičstve je zaťažené uvedenou procesnou vadou, generálny prokurátor proti nemu dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté osvedčenie o dedičstve zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Trebišov na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) s tým, že podľa § 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. je právny názor súdu, ktorý rozhodol o dovolaní, záväzný.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.