UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. R. K., bytom K., zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom v Košiciach, Kováčska 28, proti žalovanej KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO:00585441, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 15 C 14/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo 14. októbra 2010 č.k. 15 C 14/2009-130 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. februára 2011 sp. zn. 14 Co 10/2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Zvolen zo 14. októbra 2010 č.k. 15 C 14/2009-130 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. februára 2011 sp. zn. 14 Co 10/2011 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Okresný súd Zvolen rozsudkom zo 14. októbra 2010 č.k. 15 C 14/2009-130 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom bolestného sumu 24 369,15 € spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 18.1.2009 do zaplatenia, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 11 009,12 € spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 18.1.2009 do zaplatenia, z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 3 3302,74 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanú zaviazal zaplatiť na účet súdu štátom preddavkové trovy vo výške 268,90 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi uhradiť trovy konania vo výške 5 597,74 €, taktiež do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobou uplatnený nárok na úhradu škody považoval za dôvodný, pričom pri výpočte finančných náhrad vychádzal z hodnoty jedného bodu 345,48 Sk s poukazom na znenie § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. a nutnosti vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok 2006, ktorý predchádzal roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Škodu na zdraví žalobca utrpel 01.09.2007 v dôsledku dopravnej nehody a nie až v roku 2008, keď ukončil liečbu a jeho zdravotný stav bol ustálený.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu (proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti) rozsudkom z 15. februára 2011 sp. zn. 14 Co 10/2011 rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Proti obidvom vyššie uvedeným rozsudkom podal na základe podnetu žalobcu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podľa § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., navrhol ich zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie, keďže uvedenými rozhodnutiami bol porušený zákon a podanie mimoriadneho dovolania si vyžaduje ochranu práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, než mimoriadnym dovolaním. V dôvodoch mimoriadneho dovolania poukázal na to, že síce súdy správne určili moment vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej ublížením na zdraví, ako aj spôsob výpočtu tohto nároku, avšak dostatočnú pozornosť nevenovali výške hodnoty bodu, ktorá je určená sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu, teda v danom prípade za rok 2006, keďže nárok na náhradu škody vznikol v roku 2007. Preto, keď konajúce súdy aplikovali na určenie hodnoty jedného bodu ako základu pre určenie výšky náhrady škody sumu 345,48 Sk určenú Opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 11551/2006-SL z 19. apríla 2006 (Oznámenie č. 242/2006 Z.z.), ktorá predstavuje 2 % z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok 2005, namiesto sumy 375,22 Sk, určenej Opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 11165/OL z 19. apríla 2007 (Oznámenie č. 208/2007 Z.z.), ktorá predstavuje 2 % z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok 2006, vec nesprávne právne posúdili, v dôsledku čoho žalobcovi priznali nárok na náhradu škody v nižšej sume ako mu podľa zákona patrí. Odvolací súd v odvolacom konaní nevenoval uvedenej skutočnosti pozornosť aj napriek tomu, že žalobca ju v odvolaní namietal a zotrval na číselnom vyjadrení hodnoty bodu určenej z priemernej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok 2005, hoci konštatuje, že žalobcovi bola priznaná náhrada vo výške určenej z priemernej mzdy za rok 2006.
Žalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.
Žalovaná vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu vylovila názor, podľa ktorého rozhodnutie prvostupňového súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu bolo správne a v zmysle zákonných ustanovení.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.
V konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky je dovolací súd viazaný rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.). Obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolateľ uvedené vady nenamietal a tieto nezistil ani dovolací súd.
V mimoriadnom dovolaní sa ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právnypredpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“), výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka (§ 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.).
Podľa Oznámenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 208/2007 Z.z., Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydalo podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. opatrenie z 19. apríla 2007 č. 11165/2007-OL, ktorým sa ustanovuje výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2007. Opatrenie ustanovuje výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod, čo predstavuje v roku 2007 375,22 Sk (Opatrenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2007).
Suma 375,22 Sk je teda podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 19. apríla 2007 č. 11165/2007-OL určenou výškou náhrady za bolesť a výškou náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod platnou v roku 2007, ktorá v zmysle cit. ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. predstavuje 2 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok 2006. To potom znamená, že pokiaľ v prejednávanej veci žalobca utrpel škodu na zdraví pri dopravnej nehode dňa 1.9.2007, čo je moment vzniku nároku na náhradu škody (čo aj spolu so spôsobom výpočtu tohto nároku konajúce súdy správne ustálili), náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia mu patrí vo výške ustanovenej práve posledne citovaným opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 19. apríla 2007 č. 11165/2007-OL, t.j. za jeden bod podľa znaleckého posudku v sume 375,22 Sk, a nie v sume 345,48 Sk ustanovenej výšky náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pre rok 2006 Opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 19. apríla 2006 č. 11551/2006-SL (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2006), ktorá suma predstavuje 2 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok 2005, ako uzavreli prvostupňový i odvolací súd, v dôsledku čoho žalobcovi nárok na náhradu škody vo výške určenej nie za prechádzajúci kalendárny rok, ale za dva kalendárne roky predchádzajúce roku, v ktorom mu vznikol nárok na náhradu podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., teda priznali mu náhradu škody v nižšej sume, ako mu podľa zákona patrí.
Z vyššie uvedených dôvodov generálny prokurátor dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) s tým, že právny názor ním vylovený je pre súd záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.