Najvyšší súd 4 M Cdo 18/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne R., so sídlom v R., proti žalovanému L., štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici, N., zastúpenému JUDr. P. H., advokátom v R., o vydanie nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 9 C 34/2004, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 6. októbra 2009 sp. zn. 11 Co 43/2009, takto
r o z h o d o l :
Mimoriadne dovolanie o d m i e t a.
Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rožňava uznesením zo 14. októbra 2008 č.k. 9 C 34/2004-411 v spojení s opravným uznesením zo 6. novembra 2008 č.k. 9 C 34/2004-425 (po tom, čo uznesením z 30. novembra 2005 č.k. 9 C 34/2004-116 zastavil konanie podľa § 96 ods. 1,2 O.s.p.), uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 1 546 233,-- Sk (51 325 532 Eur) do 15 dní a na účet súdu v rovnakej lehote zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 205 820,-- Sk (6 831 972 Eur). V písomnom odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť, čo je potrebné hodnotiť ako jej procesný neúspech v konaní, preto podľa § 146 ods. 2 O.s.p. má žalovaný právo na náhradu trov konania. Žalovanému vznikli trovy konania na právnom zastúpení za tri úkony právnej pomoci, pričom žalovaný vychádzal pri vyčíslení náhrady trov konania z hodnoty sporu vo výške 250 939 115,70 Sk, ktorú hodnotu si súd osvojil a celkové trovy konania vychádzajúc z ustanovenia § 13 ods. 1 a § 19 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z.z., § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., tak predstavujú sumu 1 546 233,-- Sk. 4 M Cdo 18/2010
Výrok o náhrade trov konania štátu odôvodnil ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p. a vznikom trov na znalečnom spolu vo výške 205 820,-- Sk.
Toto uznesenie napadla odvolaním žalobkyňa. Krajský súd v Košiciach uznesením zo 6. októbra 2009 sp. zn. 11 Co 43/2009 uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania účastníkov zmenil tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 217 Eur do 3 dní, v časti týkajúcej sa trov konania štátu napadnuté uznesenie potvrdil a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania účastníkov podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., nesprávne však postupoval pri určení výšky trov konania, lebo nevychádzal z ustanovenia § 13 ods. 6 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a z § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pretože v danom prípade sa žalobkyňa domáhala vydania nehnuteľností voči žalovanému ako povinnej osobe podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 282/1993 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, a teda ide o tzv. reštitučný spor, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch. Výšku tarifnej odmeny právneho zástupcu žalovaného preto nemožno vypočítať z hodnoty nehnuteľností, ale ju treba určiť podľa § 13 ods. 6 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Námietku žalobkyne o trovách konania štátu nepovažoval za opodstatnenú.
Na podnet žalovaného podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu do výroku, ktorým Krajský súd v Košiciach zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania účastníkov. Žiadal toto uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie s poukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 a § 243f písm. c/ O.s.p. (právne § 243f ods. 1 písm. c/). Namietal, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, pretože v prejednávanej veci hodnota vecí, ktoré boli predmetom sporu je vyjadriteľná v peniazoch, pričom hodnota pozemkov bola preukázaná znaleckým dokazovaním. Uviedol, že sporom, ktorý je podľa svojej povahy najbližší reštitučnému sporu o vydanie nehnuteľností, je spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V konaní o žalobe na vydanie nehnuteľností je predmetom konania ochrana vlastníckeho práva, včítane jeho predmetu, ktorého hodnotu možno vyjadriť v peniazoch. Cena tejto nehnuteľnosti je rozhodujúca pre účely určenia sadzby tarifnej odmeny tak, ako to správne urobil súd prvého stupňa.
4 M Cdo 18/2010
Žalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že nie sú dané podmienky prípustnosti mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1 O.s.p. a to, že ochranu práva nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, keď podávateľ podnetu nevyužil zákonom prípustné opravné prostriedky a to dovolanie proti napadnutému uzneseniu. Ďalej uviedol, že predmetom konania bol nárok na vydanie nehnuteľnosti a nie určenie vlastníctva, teda predmetom konania nebolo priznanie, resp. nepriznanie plnenia, preto hodnotu predmetu konania nemožno vyjadriť v peniazoch, alebo je možno zistiť ju len s nepomernými ťažkosťami. Navrhla preto mimoriadne dovolanie odmietnuť.
Žalovaný sa v písomnom vyjadrení s dovolaním generálneho prokurátora v plnom rozsahu stotožnil a tiež s jeho právnou argumentáciou. Navrhol generálnym prokurátorom napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na konanie o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal na podnet žalovaného generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že nie je daná prípustnosť mimoriadneho dovolania, pretože bolo podané predčasne.
Súd konajúci o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora musí v každej veci posúdiť, či zákonom ustanovené podmienky na jeho podanie boli splnené. Pritom je aj viazaný dôvodmi uvedenými v mimoriadnom dovolaní.
Podľa § 243e ods. 1 O.s.p., ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
Podľa § 159 ods. 1 O.s.p., doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
4 M Cdo 18/2010
Podľa § 158 ods. 2 O.s.p., rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.
Podľa § 167 ods. 1 O.s.p., ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 168 ods. 2 O.s.p., uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť.
Podľa § 24 O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.
Podľa § 25 ods. 1 O.s.p., ako zástupcu si účastník môže zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.
Podľa § 28 ods. 1 O.s.p., zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie, alebo len pre určité úkony.
Podľa § 47 ods. 1 O.s.p., do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
Podľa § 49 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.
4 M Cdo 18/2010
Ustanovenie § 243e ods. 1 O.s.p. vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom stupni, odvolacieho konania a tiež konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podávaných účastníkmi konania) ďalšie tri podmienky konania, splnenie ktorých zákon vyžaduje práve v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Prvou z týchto podmienok je okolnosť porušenia zákona právoplatným rozhodnutím súdu, druhou požiadavka na ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a treťou nemožnosť dosiahnutia ochrany inými právnymi prostriedkami. Pretože všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia byť splnené súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania.
V predmetnej veci rozhodli súdy nižších stupňov uznesením. Len uznesenie riadne doručené (v prípadoch pre ktoré Občiansky súdny poriadok ukladá povinnosť jeho doručenia) účastníkovi konania, respektíve jeho zástupcovi s plnou mocou pre celé konanie, môže nadobudnúť právoplatnosť (§ 158 ods. 2, § 159 ods. 2, v spojení s § 167 ods. 2 a § 168 ods. 2 O.s.p.). Pre riadne doručenie uznesenia sa vyžaduje, aby bolo adresované účastníkovi konania a doručované na adresu jeho bydliska, t.j. miesta, kde sa trvalo alebo pravidelne zdržiava v takom rozsahu, že môže zásielku prevziať.
Z hľadiska doručovania, ak bola zásielka doručovaná zástupcovi, ktorý sa v konaní nepreukázal existenciou udelenia plnej moci na zastupovanie v konkrétnom konaní, nemožno doručovanú zásielku považovať za riadne doručenú. V prípade, ak ide o rozhodnutie, ktoré malo momentom doručenia nadobudnúť právoplatnosť, chybné doručenie túto okolnosť vylučuje.
Z obsahu spisu vyplýva, že všetky uznesenia súdu prvého stupňa a rovnako aj uznesenia súdu odvolacieho, v tomto konaní boli doručované do vlastných rúk JUDr. V. N., ktorú oba súdy aj v záhlaviach svojich rozhodnutí označovali ako právnu zástupkyňu žalobkyne, ktorá aj v mene žalobkyne podala na súd žalobu zo 17. marca 2004 a túto aj podpísala, údajne na základe priloženej plnej moci na zastupovanie z 15. marca 2004. Plná moc sa však v spise nenachádza a zjavne nebola k žalobe ani priložená (por. č. l. 1-10). Súdy nižších stupňov nielenže neodstraňovali vadu žaloby spočívajúcu v nedostatku jej podpisu účastníkom konania, resp. osobou na takýto úkon preukázateľne splnomocnenou, ale všetky svoje rozhodnutia doručovali výlučne JUDr. V. N.. Tieto nedostatky neodstránil ani odvolací 4 M Cdo 18/2010
súd. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu (ani žiadne iné vydané v tomto konaní) tak nebolo riadne doručené všetkým účastníkom konania a teda ešte nenadobudlo právoplatnosť.
S ohľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné a z tohto dôvodu ho odmietol (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
V zmysle § 148a ods. 2 O.s.p. povinnosť nahradiť trovy konania o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Žalobkyňa si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu žiadne jej trovy v konaní o mimoriadnom dovolaní nevyplývajú, preto jej dovolací súd náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznal (§ 243i ods. 2 O.s.p., § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. septembra 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová