Najvyšší súd 4 M Cdo 18/2009 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej J. K., bývajúcej v D., zastúpenej JUDr. J. G., advokátkou, so sídlom v B., proti povinnej J. W., bývajúcej v P.,
pre vymoženie peňažného plnenia v sume 19 401,48 Eur (584 489,-- Sk), vedenej na
Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 16 Er 1587/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 5. februára
2009 sp.zn. 18 CoE 42/2009, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Pezinok z 19. novembra 2008 č.k. 16 Er 1587/2008-14 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 5. februára 2009 sp.zn. 18 CoE 42/2009
z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Pezinok na ďalšie konanie.
O d o v o d n e n i e
Okresný súd Pezinok uznesením z 19. novembra 2008 č.k. 16 Er 1587/2008-14
zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanú súdnym exekútorom
JUDr. J. M.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z uznesenia Okresného súdu Bratislava III
č.k. 31 D 1361/03-72 zo dňa 28.10.2004, ktoré bolo predložené ako exekučný titul nevyplýva,
že povinnou osobou voči oprávnenej J. K. je J. W. označená v návrhu na vykonanie exekúcie
ako povinná. Z tohto rozhodnutia a z osvedčenia o dedičstve č.k. 31 D 1744/2005 zo dňa
27.10.2005, je zrejmé len to, že nebohá H. P. bola povinná podľa právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia okresného súdu uhradiť oprávnenej peňažné plnenie, ale tak
neurobila, že J. W. bola jednou z dedičiek po nebohej H. P. a že dlh poručiteľky nebol
zahrnutý do pasív dedičstva. Vychádzal z názoru, že len v prípade prejednania pohľadávky
oprávnenej v dedičskom konaní po nebohej H. P. (ak by ju dedičia uznali), by došlo 4 M Cdo 18/2009
k aplikovaniu príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti dedičov
za dlhy poručiteľky a išlo by o listinu preukazujúcu prechod nároku oprávnenej. Vzhľadom
na to, že pohľadávka oprávnenej v dedičskom konaní po nebohej H. P. nebola prejednaná,
dospel k záveru, že absentuje listina preukazujúca prechod vymáhaného plnenia na dedičov
(povinnú). Takouto listinou nie je ani úmrtný list, ktorý navyše nedáva odpoveď, kto
z dedičov a v akom pomere zodpovedá za dlhy poručiteľky. Dospel preto k právnemu názoru,
že v danej veci nebol v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku preukázaný prechod
povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu z poručiteľky na J. W., z ktorého dôvodu žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nevyhovel (§ 44 ods. 2 veta tretia Exekučného
poriadku).
Krajský súd v Bratislave uznesením z 5. februára 2009 sp.zn. 18 CoE 42/2009
na odvolanie oprávnenej uznesenie okresného súdu potvrdil. Stotožnil sa s názorom súdu
prvého stupňa, že oprávnená nepredložila listinu preukazujúcu prechod povinnosti
z exekučného titulu z H. P. na J. W. Takouto listinou nie je osvedčenie o dedičstve po H. P.,
ani jej úmrtný list. Taktiež súdny exekútor nemá exekučný titul voči J. K. ako oprávnenej,
lebo sa neprihlásila do dedičského konania na strane veriteľa. Rozhodnutie okresného súdu,
ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, považoval preto za
vecne správne.
Generálny prokurátor na podnet oprávnenej napadol uvedené uznesenie krajského
súdu a aj uznesenie okresného súdu včas podaným mimoriadnym dovolaním. Navrhol
rozhodnutie odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie. Uviedol, že obe rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení
veci. Za nesprávny považoval predovšetkým právny názor okresného súdu, podľa ktorého
dedič zodpovedá za dlh poručiteľa iba za predpokladu, že dlh poručiteľa bol zahrnutý
do pasív dedičstva, v dedičskom konaní prejednaný a dedičmi uznaný. Právna úprava dedenia
nemá žiadne ustanovenie o tom, že dlh poručiteľa zanikne, ak nebol do dedičského konania
veriteľom prihlásený a teda výkladom a contrario treba dospieť k záveru, že aj takýto
neprihlásený (respektíve neprejednaný alebo neuznaný) dlh poručiteľa prechádza na dedičov
podľa zásad uvedených v § 470 OZ. Ak k vyporiadaniu dlhu dohodou nedôjde, potom deľba
dlhu medzi dedičmi nastáva zo zákona podľa § 470 ods. 2 OZ. Napokon, deľba dlhu,
ak nedôjde k dohode dedičov a veriteľa, nie je v rozhodnutí o dedičstve deklarovaná v žiadnej
jeho výrokovej časti. Za nesprávny považoval aj právny názor odvolacieho súdu, že 4 M Cdo 18/2009
oprávnená nepredložila listinu preukazujúcu prechod povinnosti z exekučného titulu
z poručiteľky na dedičku (povinnú) a že za takúto listinu nie je možné považovať osvedčenie
o dedičstve, ak v tomto osvedčení nie je dlh poručiteľky uvedený v súpise pasív dedičstva.
Podľa generálneho prokurátora, listinou preukazujúcou prechod dlhu z H. P. na povinnú J.
W. je práve osvedčenie o dedičstve po H. P.. Táto listina preukazuje, že povinná označená
v návrhu na vykonanie exekúcie je dedičkou po poručiteľke uvedenej v exekučnom titule
a že nadobudla podiel 100% na majetku poručiteľky. Osvedčenie samotného dlhu nemusí
vyplývať z osvedčenia o dedičstve, lebo dlh je osvedčený exekučným titulom. Prijatím názoru
odvolacieho súdu, by sa veriteľ dostal do postavenia, kedy by nemal možnosť exekučný titul
uplatniť. Nápravu by totiž nemohol dosiahnuť ani dodatočným prejednaním dlhu poručiteľa
v konaní o novoobjavenom dedičstve (§ 175x ods. 1, posledná veta O.s.p.) a ani podaním
novej žaloby pre tú istú pohľadávku voči dedičovi (išlo by o konanie medzi zhodnými
účastníkmi). Keďže ochranu práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania
nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, sú splnené podmienky na podanie
mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1 OSP v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Oprávnená ani povinná sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, že
dovolanie podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor za splnenia podmienok
požadovaných ustanovením § 243e O.s.p., preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Odvolací súd založil svoje rozhodnutie v podstate na právnom názore, podľa ktorého
osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi nie je listinou preukazujúcou prechod dlhu
z poručiteľa na dediča v zmysle § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku v prípade,
ak oprávnený ako veriteľ, ktorý má exekučný titul voči poručiteľovi, svoju pohľadávku
do dedičstva po ňom neprihlásil a preto nebola v dedičskom konaní prejednaná. Sporná teda
zostala otázka, či v takomto prípade osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi (povinnom
z exekučného titulu), v ktorom dlh nie je v súpise pasív uvedený, je alebo nie je listinou,
ktorou možno preukázať prechod povinnosti z exekučného titulu z poručiteľa na dediča. 4 M Cdo 18/2009
Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada
ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že po podaní žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu
so zákonom. Okrem iného skúma, či v návrhu na vykonanie exekúcie označený oprávnený a povinný sú osobami uvedenými v exekučnom titule, či oprávnený v prípade, ak nie je
totožný s osobou, ktorej bolo priznané právo exekučným titulom, alebo ak označil
za povinného inú osobu, než ktorej bola uložená povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu
na vykonanie exekúcie prechod (prevod) práva alebo povinnosti a či na preukázanie svojho
tvrdenia predkladá alebo navrhuje dôkaz. Keďže v tomto štádiu konania sa dokazovanie
nevykonáva, nie je oprávnený skúmať, či k prechodu práva alebo povinnosti skutočne došlo.
Tieto otázky môžu byť až predmetom konania o námietkach povinného proti exekúcii,
prípadne konania o zastavenie exekúcie.
Podľa § 37 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený
a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva
tento zákon.
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí
označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako
oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo
právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza 4 M Cdo 18/2009
k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci
konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.
Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo
povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť
v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní
od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému
a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo
alebo povinnosť prešla.
Ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku predstavuje výnimku zo zásady, že
exekúciu možno vykonať len na základe návrhu toho, kto je v exekučnom titule označený ako
oprávnený a iba proti tomu, kto je označený ako povinný. Z dikcie tohto zákonného
ustanovenia (ako to správne uvádza aj generálny prokurátor) vyplýva, že ak k prechodu práv
a povinností z exekučného titulu došlo v čase od vydania exekučného titulu do podania
návrhu na vykonanie exekúcie, aplikuje sa výlučne prvá veta tohto ustanovenia. Toto zákonné
ustanovenie neurčuje prostriedky, ktoré môže oprávnený označiť či predložiť na preukázanie
prechodu práv a povinností z exekučného titulu. Prechod práv a povinností možno teda
preukázať aj listinou (napr. osvedčením o dedičstve vydaným štátnym notárom).
K prechodu práv a povinností dochádza na základe právneho nástupníctva, ktorého
následkom je buď to, že do všetkých práv a povinností pôvodného subjektu nastupuje iná
osoba (univerzálna sukcesia - prichádza do úvahy, ak právny predchodca zaniká) alebo zmena
subjektu nastáva len u niektorých práv a povinností (singulárna sukcesia). U fyzickej osoby
k právnemu nástupníctvu dochádza smrťou poručiteľa, pričom na dediča prechádzajú zásadne
všetky práva a povinnosti poručiteľa (neprechádzajú iba tie, ktoré smrťou zanikajú alebo
prechádzajú na ďalšie subjekty inak, než podľa dedičského práva). To znamená, že
predmetom dedičského nástupníctva sú nielen práva, ale aj povinnosti, t.j. aj poručiteľove
dlhy.
Generálny prokurátor správne uvádza, že právna úprava týkajúca sa dedičského práva,
neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by dlh poručiteľa zanikol, ak nebol veriteľom
do dedičského konania prihlásený. Výkladom opaku (a contrario) možno dospieť k záveru, že
aj takýto neprihlásený, resp. neprejednaný dlh po poručiteľovi prechádza priamo zo zákona
na dedičov. Dovolací súd sa stotožňuje s generálnym prokurátorom aj v tom, že deľba 4 M Cdo 18/2009
záväzkov poručiteľa je odlišná od spôsobu deľby majetkových práv. Ak k vyporiadaniu dlhu
dohodou medzi dedičmi a veriteľom nedôjde, spôsob, akým zodpovedajú za poručiteľove
dlhy vyplýva priamo z ustanovenia § 470 ods. 2 OZ. Ide o delenú zodpovednosť, podľa ktorej
zodpovedajú za dlhy v pomere k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo (zodpovednosť má iba
ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol). Pre určenie pomeru, v akom dedič zodpovedá
za každý dlh poručiteľa je preto postačujúce, ak rozhodnutie o dedičstve obsahuje rozdelenie
majetkových práv poručiteľa medzi dedičmi a hodnotu týchto práv. Inak povedané,
skutočnosť, v akom rozsahu dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa a teda v akom rozsahu
prechádzajú na neho povinnosti poručiteľa, je zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve alebo
z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom bez ohľadu na to, či veriteľ do dedičstva
pohľadávku prihlásil a či v rozhodnutí bol tento dlh v súpise pasív uvedený. Napokon deľba
dlhu (pokiaľ nedošlo k dohode dedičov a veriteľa) nie je v rozhodnutí o dedičstve
deklarovaná v žiadnej jeho časti. Ak preto oprávnený v exekučnom konaní má exekučný titul
ukladajúci povinnosť fyzickej osobe, ktorá po vydaní exekučného titulu zomrela, je možné
prechod povinnosti (dlhu) z exekučného titulu v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku
z poručiteľa na dediča preukázať rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi, hoci tento dlh nebol v rozhodnutí v súpise pasív dedičstva uvedený.
V posudzovanej veci oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdila, že má voči
H. P. exekučný titul, ktorý ukladá H. P. povinnosť zaplatiť oprávnenej sumu 650 000,-- Sk,
(o tom predložila právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu Bratislava III z
28.10.2004 č.k. 31 D 1361/03-72), že H. P. X. zomrela a že v exekučnom titule uvedenú
povinnosť si nesplnila (táto skutočnosť bola nesporná), že do dedičského konania svoju
pohľadávku neprihlásila (nebola teda v dedičskom konaní po H. P. prejednaná), že na základe
dohody dedičov dedičstvo nadobudla J. W. bez povinnosti výplaty ostatným dedičom a že na
túto dedičku prešla povinnosť z exekučného titulu. O tom predložila Osvedčenie o dedičstve z
27.10.2005 sp.zn. 31 D 1744/2005 vydané notárkou JUDr. M. S. (ďalej len osvedčenie
o dedičstve). Z uvedeného je zrejmé, že po vydaní exekučného titulu nastala právna
skutočnosť, s ktorou hmotné právo spája prechod práv a povinností a že prechod povinnosti
sa týka subjektu uvedeného v exekučnom titule a subjektu označeného v návrhu na vykonanie
exekúcie. Osvedčenie o dedičstve nepochybne preukazuje, že povinná označená v návrhu
na vykonanie exekúcie je dedičkou po poručiteľke uvedenej v exekučnom titule. Okrem toho
zároveň preukazuje, že nadobudla podiel 100% na majetku poručiteľky, čím je osvedčený aj
pomer zodpovednosti tejto dedičky za dlh poručiteľky. Uvedené osvedčenie o dedičstve je 4 M Cdo 18/2009
preto treba považovať za listinu preukazujúcu v zmysle § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného
poriadku prechod povinnosti z exekučného titulu z H. P. na J. W., bez ohľadu na to, že v ňom
dlh nie je v súpise pasív uvedený.
Ak odvolací súd v danej veci dospel k opačnému názoru, ide o právny názor
nesprávny, nemajúci oporu v zákone. Nesprávnosť interpretácie § 37 ods. 1 Exekučného
poriadku odvolacím súdom možno dokázať aj argumentom ad absurdum, ako to uvádza
generálny prokurátor.
Ak by sa totiž vychádzalo z právneho názoru prijatého odvolacím súdom, oprávnená
by naozaj nemala možnosť s úspechom sa domáhať nariadenia exekúcie a tým splnenia dlhu
aspoň do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 175x
ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku by oprávnená nemohla nápravu dosiahnuť
dodatočným prejednaním dlhu poručiteľky v konaní o novoobjavenom dedičstve. Rovnako,
by sa s úspechom nemohla domáhať ani vydania rozsudku podaním novej žaloby
v občianskom súdnom konaní pre tú istú pohľadávku proti povinnej J. W. Išlo by totiž
o konanie medzi zhodnými účastníkmi (dedič je právnym nástupcom poručiteľa) a teda
o prekážku právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicata) v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. Z pohľadu
oprávnenej by takýto stav vlastne znamenal, nemožnosť vynútiť právoplatným a vykonateľným rozhodnutím priznané právo, čo je neprijateľné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel preto k záveru, že generálny prokurátor
v mimoriadnom dovolaní opodstatnene namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci, z ktorého dôvodu napadnuté uznesenie krajského
súdu zrušil. Keďže rovnakou vadou trpí aj rozhodnutie okresného súdu, zrušil aj toto
rozhodnutie a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 2 a 3 O.s.p.).
4 M Cdo 18/2009
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22.júla 2010
JUDr. Rudolf Čirč, v.r
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
4 M Cdo 18/2009