Najvyšší súd 4M Cdo 17/2012 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného: S., zastúpená K., Š., proti povinnému: J. L., nar. X., bytom M., zastúpenému opatrovníčkou J. G., súdnou
tajomníčkou Okresného súdu Bratislava II, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť
16,59 Eur istiny a príslušenstva, vedenej súdnym exekútorom Mgr. V. U., so sídlom
Exekútorského úradu na L., pod č. EX 175/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2011, č. k. 18CoE/349/2010-25 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 12. novembra
2009, č. k. 37Er/2192/2006-20, takto
r o z h o d o l :
Dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2011, č. k.
18CoE/349/2010-25 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 12. novembra 2009, č. k.
37Er/2192/2006-20 vo výroku o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie
z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II uznesením 12. novembra 2009, č. k. 37Er/2192/2006-20
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a zároveň zaviazal oprávneného
zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. V. U. trovy za výkon exekučnej činnosti vo výške 47,80
eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 88
ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. tým, že pokuta za priestupok bola uložená dňa 27. mája 2003
a rozhodnutie sa stalo vykonateľným dňa 11. júna 2003, pričom lehota, počas ktorej je
potrebné vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok podľa zákona platného v čase,
kedy bola uložená pokuta, bola 3 roky. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že odmenu
exekútora v sume 47,80 eur zaplatí v zmysle § 200 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku a § 4M Cdo 17/2012
14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. v platnom znení súdnemu
exekútorovi oprávnený.
Na odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách exekúcie
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením z 29. apríla 2011, č. k.
18CoE/349/2010-25 rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Povinnému
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd mal za to, že právo oprávneného,
vyplývajúce z exekučného titulu, bolo prekludované. Zdôraznil, že súd prvého stupňa
rozhodol na podnet súdneho exekútora, ktorý opieral svoj podnet o § 88 ods. 1 zákona č.
372/1990 Zb. Odvolací súd dodal, že k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením povinného, i keď dôvodom zastavenia exekúcie nebol návrh oprávneného na jej zastavenie, ale márne
uplynutie času na vykonanie exekúcie, ako objektívnej kategórie. Podľa odvolacieho súdu
preto nie je možné zaviazať na zaplatenie trov povinného, keďže tento dosiahol procesný
úspech, zastavenie exekúcie. Na druhej strane, podľa odvolacieho súdu má zodpovednosť
za výsledok exekučného konania oprávnený, keďže ide o jeho procesný neúspech. Na základe
uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219
O. s. p. potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ako i uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách
exekúcie podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote mimoriadne dovolanie
podľa § 243e v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/, písm. c/ O. s. p. žiadajúc, aby dovolací súd
uznesenia súdov oboch stupňov o trovách exekúcie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, že
rozhodnutiami obidvoch súdov, tak prvostupňového súdu, ako i súdu odvolacieho, bol
porušený zákon, pretože konajúce súdy sa v prejednávanej veci neriadili zákonnými
ustanoveniami § 157 ods. 1 O. s. p., § 168 ods. 2 O. s. p., § 209a ods. 2 O. s. p., § 251 ods. 4
O. s. p., § 44 ods. 1, 2, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku a podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených
záujmov účastníka konania na strane oprávneného, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi
prostriedkami, než mimoriadnym dovolaním.
4M Cdo 17/2012
Podľa generálneho prokurátora náhradu nevyhnutných trov exekúcie možno uložiť
oprávnenému, a to v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku za predpokladu, že zastavenie
exekúcie zavinil. Vyjadril názor, že pokiaľ oprávnená osoba podala včas návrh na nariadenie
výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné
zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku
uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený nemohol postup súdu
vo vykonávacom konaní, resp. postup exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania
tohto konania, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti
v priebehu jeho konania ovplyvniť. Poukázal tiež na to, že súd by bol povinný exekúciu
zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania.
Generálny prokurátor konštatoval, že náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie
exekúcie možno uložiť oprávnenému podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak
dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Nedostatok majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí byť
v exekučnom konaní preukázaný. Vychádzajúc z uvedeného vyslovil generálny prokurátor
názor, že oprávnenému nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu
exekútorovi len preto, že podal návrh na vykonanie exekúcie, ale vždy treba skúmať, či
oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, a ak zavinil, aj mieru jeho zavinenia
na zastavení exekúcie. Procesné zavinenie oprávneného nemožno založiť bez ďalšieho iba
na jeho dispozičnom úkone – podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu
exekúcie musí znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie
nemožno uložiť povinnému ani oprávnenému.
Generálny prokurátor poukázal aj na skutočnosť, že odvolací súd v napadnutom
uznesení nesprávne uviedol výrok svojho rozhodnutia a nešpecifikoval ho tak, že tento sa mal
týkať iba určenia povinnosti náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávnený
odvolaním totiž nenamietal zastavenie predmetného konania, ale iba jemu uznesením súdu
prvého stupňa uloženú povinnosť zaplatiť trovy exekučného konania. Odvolací súd navyše
podľa generálneho prokurátora nebol v danom štádiu konania oprávnený vo veci konať a rozhodnúť, nakoľko uznesenie súdu prvého stupňa nebolo doručované povinnému, resp.
súdom určenému opatrovníkovi. Týmto je rozhodnutie odvolacieho súdu postihnuté inou 4M Cdo 17/2012
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím je podľa generálneho
prokurátora daný dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p.
Oprávnený sa s obsahom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora stotožnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.), po zistení,
že mimoriadne dovolanie bolo podané včas (§ 243g O. s. p.) za súčasného splnenia
podmienok na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f, § 243h O. s. p.,
preskúmal rozhodnutia súdov obidvoch stupňov, bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.), v rozsahu napadnutom generálnym
prokurátorom a ním uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 242 ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namieta, že napadnuté uznesenia
súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/
O. s. p)., keď súdy nesprávne posúdili zavinenie oprávneného za zastavenie exekúcie.
Rozhodnutie odvolacieho súdu je podľa generálneho prokurátora zároveň zaťažené aj inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím je podľa generálneho
prokurátora daný dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p.
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistené
skutkové zistenia. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je
exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho
odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa
§ 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní
exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné 4M Cdo 17/2012
vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej
výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod „zavinením“
oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba rozumieť iba také porušenie
procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov
exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (viď 3MCdo 6/2012, 6MCdo 2/2012).
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že
ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jeho procesné
zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej
na vykonanie predmetného exekučného titulu, keď oprávnený postup exekútora a exekučného
súdu a dĺžku exekučného konania (vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej
lehoty) nemohol ovplyvniť.
Z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov o trovách
exekúcie, spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2 veta prvá a ods. 3, § 243b ods.
4 veta za bodkočiarkou, v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní je súd prvého stupňa, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie,
viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.).
4M Cdo 17/2012
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. marca 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová