Najvyšší súd 4 M Cdo 16/2009 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S. M., bývajúceho v J., proti žalovanej A. G., bývajúcej v Ž., o náhradu škody na zdraví a mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 9 C 161/2004, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. novembra 2008 sp.zn. 14 Co 102/2008 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. novembra 2008 sp.zn. 14 Co 102/2008 vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi trovy konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo 17. januára 2006 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 155 400,-- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu 11 721,-- Sk a zaplatiť žalobcovi trovy konania 88 676,80 Sk na účet zástupcu žalobcu všetko do troch dní. Pri posudzovaní výšky náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvého stupňa vychádzal z vyhlášky č. 32/1965 Zb. a najmä zo znaleckých posudkov. O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok rozhodol v súlade so zák.č. 71/1992 Zb., o trovách štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a o trovách účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici v poradí druhým rozsudkom (jeho prvý zmeňujúci rozsudok z 3. októbra 2006 sp.zn. 14 Co 81/2006 bol rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2008 sp.zn. 4 Cdo 61/2007 vo výroku, ktorým bola vo zvyšku žaloba zamietnutá a v súvisiacom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny 4 M Cdo 16/2009
poplatok a o náhrade trov konania zrušený a vec mu v rozsahu zrušenia bola vrátená na ďalšie konanie) rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi na trovách odvolacieho a dovolacieho konania 71 516,-- Sk do 3 dní na účet právneho zástupcu žalobcu a na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici trovy preddavkované zo štátnych prostriedkov v sume 1 800,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Takto rozhodol, keď sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z úspechu žalobcu v odvolacom a dovolacom konaní a v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v sume 71 516,-- Sk. Za trovy odvolacieho a dovolacieho konania považoval päť úkonov právnej pomoci právneho zástupcu žalobcu po 5 450,-- Sk a jedného úkonu v rozsahu 1/4 v sume 1 363,-- Sk + 19 % DPH z odmeny advokáta ako aj režijný paušál k úkonom, cestovné výdavky a náhrada za stratu času. Odvolací súd žalovanú zaviazal zaplatiť na účet odvolacieho súdu trovy preddavkované zo štátnych prostriedkov.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalovanej napadol mimoriadnym dovolaním rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho a dovolacieho konania, keďže toto rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vyčítal odvolaciemu súdu, že priznal žalobcovi odmenu za právnu službu poskytnutú advokátom v rozsahu 1/4 v sume 1 363,-- Sk. Keďže nie je v rozhodnutí uvedené, o ktorý konkrétny úkon ide, je možné ustáliť vzhľadom na obsah spisu, že týmto úkonom je účasť na odročenom pojednávaní 2. septembra 2008, ktorého sa žalobca ani jeho právny zástupca nezúčastnili a za ktorý žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie náhrady trov konania.
Žalovaná vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že sa s ním stotožňuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.
4 M Cdo 16/2009
V mimoriadnom dovolaní sa namieta, že napadnuté rozhodnutie vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou nie je správne z právneho hľadiska.
Pokiaľ sa v mimoriadnom dovolaní namieta výška odmeny za úkon právnej služby poskytnutej advokátom v rozsahu 1/4, 19 % DPH z odmeny advokáta, režijný paušál, prípadne cestovné výdavky, či náhrada za stratu času, dovolací súd zistil, že odvolacím súdom priznaná odmena za zastupovanie za tento úkon právnej služby bola určená v rozpore s ustanoveniami vyhlášky § 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) a v rozpore s § 142 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 14 ods. 3 veta druhá vyhlášky za zastupovanie alebo obhajobu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí len štvrtina odmeny.
Z citovaného ustanovenia (§ 142 ods. 1 O.s.p.) vyplýva, že ten z účastníkov, ktorý mal v konaní úspech má právo na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatnenie, resp. bránenie práva, teda len tých trov, ktoré boli za uvedeným účelom skutočne vynaložené.
Trovy právnej služby v rozsahu 1/4 a s ním spojené ďalšie trovy – režijný paušál, hotové výdavky a pod. je preto prípustné priznať len za predpokladu, že sa advokát pojednávania charakterizovaného v § 14 ods. 3 veta druhá vyhlášky skutočne zúčastnil. Zo spisu nevyplýva, že by v priebehu súdneho konania (za ktoré bola žalobcovi náhrada trov priznaná) nastala situácia odôvodňujúca priznanie odmeny za úkon právnej služby (a s ním spojených ďalších trov) v rozsahu 1/4.
Pokiaľ odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania vychádzal z iných právnych skutočností nemožno jeho rozhodnutie považovať za vecne správne, preto dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v jeho napadnutom výroku zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 2 O.s.p.).
4 M Cdo 16/2009
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2009
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová