Najvyšší súd 4 M Cdo 12/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. J. D., bývajúcej v K., proti žalovanému I. D., bývajúcemu v K., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 45 C 140/2006,
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach zo 16. februára 2010 sp. zn. 6 Co 171/2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zo 16. februára 2007, sp. zn. 6 Co 171/2009 a rozsudok Okresného súdu Košice II z 20. marca
2009 č.k. 45 C 140/2006-139 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu
Košice II.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II rozsudkom z 20. marca 2009 č.k. 45C 140/2006-139, vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal
z hnuteľných vecí vysávač značky E., dvojposteľ, nábytkovú zostavu, fritézu značky M. a
mikrovlnnú rúru, ku dňu 29. septembru 2003 spolu v zostatkovej hodnote 3 500,-- Sk (116,17
Eur) a finančné prostriedky vedené na účtoch v Č. - S. č. X., č. X., č. X. ku dňu 29. septembra
2003 spolu v sume 133 412,72 Sk (4 428,49 Eur). Žalovanému do výlučného vlastníctva
prikázal z hnuteľných vecí osobný počítač, pletací stroj zn. B., detskú poschodovú posteľ,
nábytkovú zostavu, pohovku, jedálenský stôl, Hi-fi vežu zn. S. a telefón zn. P., spolu ku dňu
29. septembru 2003 v zostatkovej hodnote 28 500,-- Sk (946,02 Eur) a nehnuteľnosť 3-izbový
byt v osobnom vlastníctve nachádzajúci sa v K., na X. poschodí, č. bytu X., zap. v katastri
nehnuteľností K. na LV č. X., kat. úz. T., súp. č. X. v cene 1 455 000,-- Sk (48 297,15 Eur).
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov 22 349,26 Eur
(673 294,-- Sk) do 30 dní, každému z účastníkov uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov 4 M Cdo 12/2010
konania štátu vo výške 947,49 Eur na účet okresného súdu do 15 dní a žiadnemu z účastníkov
nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi
účastníkmi nebolo sporné a listinnými dôkazmi bolo zároveň preukázané, že ich manželstvo
trvalo od 30. novembra 1985 do 29. septembra 2003, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok
Okresného súdu Košice II, sp. zn. 17 C 1075/2002, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené.
Účastníci sa počas konania zhodli na zozname hnuteľných vecí nadobudnutých počas trvania
manželstva, na stave finančných prostriedkov na účtoch ku dňu zániku manželstva a tiež na
hodnote hnuteľných vecí a spôsobe ich rozdelenia. Rovnako sa dohodli na tom, že byt, ktorý
taktiež nadobudli počas trvania manželstva, bude pridelený žalovanému, sporná zostala len
jeho hodnota. Pri stanovení jeho hodnoty preto súd vychádzal z vypracovaného znaleckého
posudku, pričom vzal do úvahy hodnotu nehnuteľnosti ku dňu vypracovania znaleckého
posudku (1 900 000,-- Sk) z dôvodu, že v oblasti trhu s realitami došlo od právoplatnosti
rozvodu manželstva ku dňu rozhodovania súdu k výraznému posunu a stanovenie hodnoty
bytu ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva by viedlo k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov. Zohľadnil aj tú skutočnosť, že táto cena je stanovená ako hodnota bytu po
vykonanej rekonštrukcii, ktorá bola vykonaná po rozvode manželstva, z prostriedkov výlučne
patriacich žalovanému, preto od hodnoty bytu bolo potrebné odpočítať cenu rekonštrukčných
prác stanovenú znalkyňou v sume 254 308,-- Sk, (8 441,47 Eur) zaokrúhlene 255 000,-- Sk
(8 464,44 Eur). Ďalšiu odpočítanú položku vo výške 10% ceny bytu odôvodnil súd ďalšími
výraznými zmenami na trhu s nehnuteľnosťami, ku ktorým došlo od vypracovania znaleckého
posudku ku dňu rozhodovania súdom. Uviedol, že pri určovaní konečnej ceny bytu, ktorá
predstavovala sumu 48 297,15 Eur (1 455 000,-- Sk), zohľadnil aj účastníkmi prezentované
stanoviská realitných kancelárií. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
súd potom vychádzal z toho, že podiely oboch účastníkov sú rovnaké. O trovách konania
rozhodol podľa § 150 O.s.p. a o trovách konania štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie oboch účastníkov konania Krajský súd v Košiciach rozsudkom
zo 16. februára 2010, sp. zn. 6 Co 171/2009, potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku
o prikázaní vecí z bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva
účastníkov, vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov
sumu 48 297,15 Eur, ako aj vo výroku o náhrade trov konania účastníkov, zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania štátu tak, že každému z účastníkov uložil
povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu sumu 140,66 Eur a súdny poplatok po 806, 81 Eur
do 30 dní a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. 4 M Cdo 12/2010
V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav,
zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery a za použitia príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka vec správne právne posúdil. Uviedol, že vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádza zo zásady zakotvenej v ustanovení
§ 150 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že
podiely oboch manželov sú rovnaké a každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu
uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo
spoločného majetku vynaložilo na jeho osobný majetok. V prejednávanej veci žiaden
z účastníkov nepreukázal, že sa vyššou mierou pričinil o nadobudnutie majetku a teda, že
v tejto veci neplatí zásada § 150 Občianskeho zákonníka. Preto rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Proti týmto rozsudkom prvostupňového a odvolacieho súdu podal na základe podnetu
žalobkyne s poukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.
mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny
prokurátor“), ktorý navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie. Poukázal na to, že predmetom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov bol aj 3-izbový byt, pričom z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že tento bol rekonštruovaný a to jednak za trvania manželstva v roku 2001 ale tiež
po zániku manželstva. Rekonštrukčné práce ku dňu rozvodu ohodnotila znalkyňa
v znaleckom posudku sumou 198 304,-- Sk (6 582,48 Eur). Do ceny rekonštrukčných prác
bola zarátaná aj montáž a dodávka bezpečnostných vchodových dverí v hodnote 17 400,-- Sk
(577,54 Eur), hoci preukázateľne boli tieto práce uhradené žalovaným až 14. a 27. marca
2006, t.j. po zániku manželstva. V rozpore s touto skutočnosťou v rozsudku sa konštatuje, že
cena bytu vo výške 1 900 000,-- Sk (63 068,45 Eur), je stanovená hodnotou bytu
po vykonanej rekonštrukcii, ktorá bola vykonaná po rozvode manželstva z prostriedkov
výlučne patriacich žalovanému. Preto súd odpočítal z hodnoty bytu cenu rekonštrukčných
prác stanovených znalkyňou v sume 254 308,-- Sk (8 441,47 Eur); cena ku dňu vypracovania
znaleckého posudku. Toto konštatovanie si osvojil aj odvolací súd. Súdy prehliadli tú
skutočnosť, že žalovaný v skutočnosti po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vykonal v byte rekonštrukčné práce spočívajúce len v montáži šatníka v marci 2006 v sume
72 828,-- Sk (2 417,44 Eur), zhotovil plávajúce podlahy v sume 3 413,-- Sk (113,32 Eur)
a montáž bezpečnostných dverí v sume 17 400,-- Sk (577,57 Eur), t.j. celkom v hodnote
93 641,-- Sk (3 108,31 Eur). Hoci žalobkyňa v priebehu konania argumentovala tým, že 4 M Cdo 12/2010
podstatná časť rekonštrukčných prác bola realizovaná za trvania manželstva, teda
zo spoločných prostriedkov, súdy sa týmito námietkami náležite nezaoberali a v odôvodnení
svojich rozsudkov sa s nimi ani nevyporiadali. Rekonštrukcia bytu vykonaná počas trvania
manželstva i po rozvode sa premietla do jeho súdom určenej ceny, pričom od tejto ceny je
potrebné odrátať len hodnotu rekonštrukčných prác preukázateľne vykonaných len žalovaným
po zániku manželstva, nie aj hodnotu rekonštrukčných prác vykonaných za trvania
manželstva. Rozhodnutia súdov tak vychádzali zo skutkových zistení, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní. Súdy vzali do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo a pominuli rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, pričom tieto pochybenia mali podstatný vplyv na vecnú
správnosť rozhodnutia. Mimoriadne dovolanie podáva z dôvodu, že týmito rozhodnutiami bol
porušený zákon a vyžaduje to ochrana práv a zákonom chránených záujmov tohto účastníka,
ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Žalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu opravnému prostriedku uviedla, že
sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvádzanými generálnym prokurátorom.
Žalovaný nevyužil svoje právo a na výzvu súdu sa k mimoriadnemu dovolaniu
generálneho prokurátora Slovenskej republiky písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2
O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p.
a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,
že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,
ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i
ods. 2 O.s.p.). Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými 4 M Cdo 12/2010
vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namietal inú vadu, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.), spočívajúcu v tom,
že súdy vychádzali pri svojom rozhodovaní zo skutkových zistení, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je
dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom na zákonnú povinnosť a tiež vzhľadom na obsah
mimoriadneho dovolania zaoberal predovšetkým tým, či konanie bolo postihnuté vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Nakoľko
z obsahu dôvodov mimoriadneho dovolania vyplýva, že súdy nevykonali dokazovanie
v potrebnom rozsahu a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili, dovolací súd pri zisťovaní
existencie tejto inej vady konania vychádzal zo zákonných ustanovení upravujúcich
vykonávanie dokazovania v konaní na súde.
Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je sporovým
konaním, v ktorom sú účastníci povinní podľa § 120 ods. 1 O.s.p. označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (§ 120
ods. 1 veta druhá O.s.p.).
Podľa § 129 ods. 2 O.s.p., predseda senátu alebo samosudca môže uložiť tomu, kto má
listinu potrebnú na dôkaz, aby ju predložil, alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu alebo
právnickej osoby.
Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
4 M Cdo 12/2010
Podľa § 213 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil
súd prvého stupňa s výnimkami v odsekoch 2 až 7.
Podľa § 213 ods. 4 O.s.p., odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších
dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich
účastník navrhol, alebo za podmienok ustanovených v § 205a.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že sú to predovšetkým účastníci konania, ktorí majú
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe,
sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je chápaná tak, že tvrdiť
skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. Iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje účastníkov a ukladá im povinnosť označiť dôkazy
k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má tak povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.)
a povinnosť dôkaznú (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná
úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Táto zásada, ako protipól zásady formálnej
pravdy, je vyjadrená v § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, súd rozhodne na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné
pochybnosti.
Nepriaznivé dôsledky v podobe rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov nesie účastník vtedy, ak si nesplnil
povinnosť tvrdenia a neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení. Avšak, aj
keď si tieto povinnosti účastník splní, len súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná
(§ 120 ods. 1 O.s.p.). Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné
a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu. Ich nevykonanie musí v rozhodnutí
odôvodniť. Na druhej strane, súd je povinný vykonať navrhnuté dôkazy, ak sú právne
relevantné, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. To, či súd vykoná
dôkazy označené účastníkom konania, nie je ľubovôľou súdu. Rozhodujúce je zistenie, či
skutkové závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania umožňujú záver, ktorý v konečnom
dôsledku bude zodpovedať cieľu sledovanému § 1 až § 6 O.s.p., v zmysle ktorých je potrebné
vykladať ustanovenia O.s.p. Iba súdny proces, ktorý bol v súlade so základnými
ustanoveniami O.s.p. je možné označiť za konanie zabezpečujúce právo na súdnu ochranu.
Za súladné nemožno označiť nevykonanie dôkazu označeného účastníkom konania, ak je 4 M Cdo 12/2010
nad všetky pochybnosti zrejmé, že môže mať rozhodujúci význam pre ozrejmenie skutkového
stavu zodpovedajúcemu objektívnej pravde. V prejednávanej veci za takýto dôkaz je možné
označiť faktúru č. X. zo X. a príjmový pokladničný doklad zo X., ktorými žalobkyňa
preukazovala, že rekonštrukčné práce na predmetnom byte boli vykonané počas trvania
manželstva (por. č.l. 36, 37 spisu) a jej tvrdenie uvádzané v odvolaní proti rozhodnutiu súdu
prvého stupňa v ktorom namieta nesprávne stanovenú sumu na vyrovnanie podielov
z vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď súd napriek tomu celú
hodnotu rekonštrukčných prác započítal v prospech žalovaného.
Z obsahu spisu vyplýva, že na zistenie hodnoty predmetného bytu súd prvého stupňa
ustanovil do konania znalkyňu. Úlohou znalkyne bolo stanovenie všeobecnej hodnoty
3-izbového bytu č. X. na X. poschodí v K.. Zo znaleckého posudku z X. č. X. vyplýva, že
...“byt pôvodne pozostával z 3 obytných miestností a príslušenstva. V súčasnosti má byt
zmenené dispozičné riešenie, odstránené sú priečky obývacej izby, chodby a šatne, priečka
izby bola vymurovaná a posunutá smerom ku kúpeľni. Byt pozostáva z 2 izieb, obývacej izby
spojenej so vstupom, kuchyne, kúpeľne s WC a komory na spoločnej chodbe. Táto
rekonštrukcia bytu bola realizovaná v období kúpy bytu.“..... „V roku 2006 bola v byte
vykonaná rekonštrukcia : v dvoch východných izbách bola realizovaná plávajúca laminátová
podlaha, v spálni vstavaná skriňa značky R. dĺžky 4,5 m, a vstupné dvere boli nahradené za
bezpečnostné dvere....“. Hodnota bytu bola znalkyňou k 18. marcu 2008 určená zaokrúhlene
sumou 1 900 000,-- Sk (63 068,45 Eur).
Doplnením č. 1 z X. k znaleckému posudku č. X. znalkyňa určila hodnotu
rekonštrukčných prác vykonaných v predmetnom byte. Z predmetného dodatku vyplýva, že
....“Byt pôvodne pozostával z 3 obytných miestností a príslušenstva....... V súčasnosti má byt
zmenené dispozičné riešenie...... Táto rekonštrukcia bytu bola realizovaná v období kúpy
bytu....... V roku 2006 bola v byte vykonaná rekonštrukcia : v dvoch východných izbách bola
realizovaná plávajúca podlaha......“
Z bodu 1.2. Popis vykonaných rekonštrukčných prác vyplýva, že...„Rekonštrukcia bytu
spočívala v rekonštrukcii bytového jadra, montáže bezpečnostných vchodových dverí
a zmeny dispozície bytu. Prefabrikované bytové jadro bolo odstránené a vymurované boli
nové priečky, kde sa zmenila aj dispozícia na spoločnú kúpeľňu s WC, s novými vápennými
štukovými omietkami, keramickým obkladom stien až po strop, keramickou dlažbou 4 M Cdo 12/2010
a osadením dverí do oceľovej zárubne. Pri rekonštrukcii kúpeľne s WC bolo realizované nové
elektrické vedenie, rozvod vody a kanalizácie. Pri zmene dispozície bytu boli odstránené
priečky obývacej izby, chodby a šatne, čím sa vytvoril priestor spoločnej obývacej izby
so vstupom do bytu.“..... Na základe toho znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu
rekonštrukčných stavebných prác k 29. septembru 2003 (právoplatnosť rozsudku o rozvode)
sumou 198 308,-- Sk (6 582,61 Eur) a k 9. júlu 2008 (vypracovanie dodatku č. 1) sumou
254 307,- Sk (8 441,44 Eur).
Súd prvého stupňa ale ani odvolací súd neodstránil pochybnosti, či bezpečnostné dvere
boli osadené už v rámci pôvodnej rekonštrukcie bytu a v čase ďalšej rekonštrukcie boli tieto
len vymenené za nové (por. č.l. 5 znaleckého posudku) ale tiež pochybnosti, čo všetko bolo
zahrnuté do hodnoty stavebných prác z rekonštrukcie vykonávanej v roku 2006 (por. č.l. 5
znaleckého posudku...plávajúca podlaha, bezpečnostné dvere, vstavaná skriňa a prílohu
k dodatku č. 1, Konzultácia č. X. B Práce P., bod 7. Stolárske konštrukcie), t.j. investície
vynaložené výlučne z prostriedkov žalovaného.
Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzajúc z vykonaného znaleckého
posudku stanovil hodnotu bytu na sumu 1 900 000,-- Sk (63 068,44 Eur), od ktorej odpočítal
10% t.j. 190 000,-- Sk (6 306,84 Eur) s prihliadnutím na pokles cien nehnuteľností na trhu,
čím dospel k sume 1 710 000,-- Sk (56 761,60 Eur). Žalobkyňa vo svojom odvolaní proti
tomuto rozsudku uviedla, že s takto určenou cenou bytu súhlasí, nesúhlasí však
so započítaním sumy 255 000,-- Sk (8 464 Eur) v prospech žalovaného z dôvodu vykonaných
rekonštrukčných prác, pretože ich prevažná časť bola hradená zo spoločných prostriedkov
o čom súdu predložila aj dôkaz (por. č.l. 36, 37 spisu).
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že sa stotožňuje so spôsobom
výpočtu ceny bytu ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Spôsob
výpočtu ceny bytu však žiaden z účastníkov ako takú nenamietal. Žalobkyňa namietala, že
súd nesprávne zohľadnil v prospech žalovaného hodnotu vykonaných rekonštrukčných
prác, ktoré boli financované zo spoločných finančných prostriedkov počas trvania manželstva
a preto sa na nich majú podieľať obaja rovnakým dielom. Nelogický záver odvolacieho súdu
o správnosti výšky sumy určenej na vyrovnanie podielu žalobkyni zvýrazňuje potom aj
konštatovanie odvolacieho súdu (por. č.l. 6 odôvodnenia jeho rozhodnutia), že
....“z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a z predložených dôkazov zo strany 4 M Cdo 12/2010
žalovaného bolo jednoznačne preukázané, že faktúry D. z januára 2002 sú za stavebné práce
na rekonštrukcii tohto bytu počas trvania manželstva účastníkov. Faktúrou č. X. D., K.
vyúčtovala žalobkyni sumu 53 585,40 Sk (1 778,70 Eur), viď na č.l. 36 a na č.l. 37 je
príjmový pokladničný doklad zo X. svedčiaci o zaplatení tejto sumy v prospech dodávateľa
prác....“, ak napriek tomu započítanie hodnoty rekonštrukčných prác len v prospech
žalovaného považoval za správne.
Bolo potrebné prisvedčiť námietke generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že
rozhodnutia súdov vychádzali zo skutkových zistení, ktoré nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní a súdy vzali do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dokazovaní nevyplynuli,
ani inak nevyšli v konaní najavo a naopak, pominuli rozhodné skutočnosti, ktoré vykonanými
dôkazmi boli preukázané, pričom tieto pochybenia mali podstatný vplyv na vecnú správnosť
rozhodnutia. Konanie tak zaťažili namietanou vadou.
V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa zistiť, hodnota ktorých
rekonštrukčných prác z roku 2006 vykonaných len žalovaným bola zahrnutá do všeobecnej
hodnoty stavebných prác určenej k 18. marcu 2008 vo výške 254 308,-- Sk (8 441,47 Eur)
a len túto zohľadniť v prospech žalovaného.
Z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie je zrejmé, že rozhodnutia súdov nižších stupňov
boli vydané v konaní postihnutom tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie
podľa § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p., keďže to vyžadovala
ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné
dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3
O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1
O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
4 M Cdo 12/2010
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. apríla 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová