4MCdo/11/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., so sídlom v Bratislave, Mamateyova č. 17, proti povinnej MANAGERS, s.r.o., naposledy so sídlom v Košiciach, Abovská č. 48, o vymoženie 10 271,63 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 38 Er 379/2007, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 19. októbra 2011 č.k. 38 Er 379/2007-15 rozhodol

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Košice II z 19. októbra 2011 č.k. 38 Er 379/2007-15 vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a v rozsahu zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Okresný súd Košice II uznesením z 19. októbra 2011 č.k. 38 Er 379/2007-15 vyhlásil exekúciu za neprípustnú, konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov nepriznal. Svoje rozhodnutie zdôvodnil citáciou ustanovenia § 103, § 19, § 104 ods. 1 O.s.p., § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a s poukazom na zistenú skutočnosť, že povinný subjekt v priebehu exekučného konania zanikol bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra k 10.septembru 2008, čím zanikla aj jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti. V dôsledku toho zanikla aj procesná spôsobilosť povinnej, čo viedlo k neprípustnosti exekúcie a následne aj k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.g/ Exekučného poriadku. Podľa názoru súdu prvého stupňa nebol daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášala oprávnená. Oprávnená nezavinila zastavenie exekúcie, exekúcia sa nezastavila ani pre jej nemajetnosť. Vzhľadom na uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal na základe podnetu súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekúcie zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie. Mimoriadny opravný prostriedok odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. majúc za to, že súd vec nesprávne posúdil po právnej stránke. Vyčítal mu, že v predmetnom exekučnom konaní sa dôvodom výmazu povinnej z obchodného registravôbec nezaoberal, nevykonal žiadne dokazovanie za účelom zistenia, z akého dôvodu došlo k výmazu povinnej z obchodného registra. V prípade vykonania tohto dokazovania by konajúci súd mal pri zastavení exekučného konania postupovať podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a následne pri stanovení náhrady trov exekúcie aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, teda priznať súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekučného konania od oprávnenej. Oprávnená sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné. V konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky je dovolací súd viazaný rozsahom dovolania ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.). Obligatórne sa zaoberá len vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolateľ uvedené vady nenamietal a tieto nezistil ani dovolací súd. V mimoriadnom dovolaní sa ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). V prejednávanej veci s ohľadom na dôvody mimoriadneho dovolania bolo potrebné riešiť otázku, či v prípade, že povinná, ktorá je právnickou osobou zanikla výmazom z obchodného registra z dôvodu zamietnutia návrhu na konkurz pre nedostatok majetku na jej strane, mala byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (kedy niet zákonného podkladu pre rozhodnutie, aby trovy exekúcie znášala oprávnená) alebo z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t.j., že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie (kedy trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku znáša oprávnená). Generálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom opravnom prostriedku dôvodí, že súd (po náležitom zistení dôvodu výmazu povinnej z obchodného registra) mal pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, pretože tu nebol dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku ale podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa názoru dovolacieho súdu generálny prokurátor Slovenskej republiky tak robí opodstatnene. Nie je sporné, že ak v priebehu exekúcie súd zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu zamietnutia návrhu na konkurz pre nedostatok majetku na jeho strane. Zániku povinného a strate jeho právnej spôsobilosti totiž predchádza zistenie jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu, nie preto že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani naúhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2011 sp.zn. 3 M Cdo 10/2011, uznesenie z 30. apríla 2012 sp.zn. 6 M Cdo 7/2012). Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie exekučného súdu vo výroku o trovách exekúcia zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súd Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.