Najvyšší súd 4 M Cdo 10/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. B., bývajúcej v Š., proti žalovaným 1/ I. G., bývajúcej v L., 2/ L. Š., bývajúcemu v T., 3/ J. P., bývajúcemu v T., 4/ P. M., bývajúcej v T., 5/ M. S., bývajúcej vo V., zastúpenej JUDr. O. V., advokátom vo V., 6/ M. J., bývajúcej vo V., 7/ O. G., bývajúcemu v M. a 8/ F. H., bývajúcemu v K., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn.
5 C 258/2005, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 8. októbra 2009 sp. zn. 16 Co 207/2009 a rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš z 24. februára 2009 č.k. 5 C 258/2005-219 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 8. októbra 2009 sp. zn. 16 Co 207/2009 v potvrdzujúcom výroku o náhrade trov konania, vo
výroku o náhrade trov odvolacieho konania a rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš
z 24. februára 2009 č.k. 5 C 258/2005-219 vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e
a v rozsahu zrušenia vec vracia Okresnému súdu Veľký Krtíš na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 24. februára 2009 č.k. 5 C 258/2005-219 žalobu
žalobkyne o určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a v podieloch označených
v žalobe zamietol. Konanie voči žalovanému 8/ zastavil a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť
žalovaným 1/ až 7/ trovy konania vo výške 8 116,15 Eur, na účet JUDr. O. V., advokáta, vedený
v S., a.s. pobočka V. K., číslo účtu X., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu ako
bezdôvodnú zamietol, konanie proti žalovanému 8/ v dôsledku späťvzatia žaloby zastavil (§ 96 4 M Cdo 10/2010
ods. 1, 2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na základe zásady
úspechu. Žalovaní mali vo veci úspech, v spojení s konaním im vznikli trovy v súvislosti
s právnym zastúpením za 6 úkonov právnej služby po 772,75 Eur a keďže žalovaní trovy konania
uplatnili v súlade s § 10 ods. 1, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, d/ a § 15 písm. a/, b/ vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
„vyhl. č. 655/2004 Z.z.“), uložil súd žalobkyni povinnosť nahradiť ich žalovaným v zmysle § 149
ods. 1 O.s.p. na účet ich advokáta.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 8. októbra 2009
sp. zn. 16 Co 207/2009 nepripustil zmenu žaloby, o ktorú sa žalobkyňa domáhala podaním
z 21. apríla 2009. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o zamietnutí žaloby a uložení
povinnosti žalobkyne nahradiť žalovaným 1/ až 7/ trovy konania potvrdil. Rozsudok okresného
súdu v časti výroku o zastavení konania proti žalovanému 8/ ponechal nedotknutý. Žalobkyni
uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ až 7/ trovy odvolacieho konania 1 037,29 Eur na účet
právneho zástupcu žalovaných 1/ až 7/ JUDr. O. V. do troch dní. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) pokiaľ išlo o vec
samú. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovaným trovy konania
považoval za správne. K odvolacej námietke žalobkyne, že vyčíslenie trov právneho zastúpenia
je vadné a nezodpovedá vyhl. č. 655/2004 Z.z. odvolací súd poukázal na § 13 ods. 3 citovanej
vyhlášky, podľa ktorej základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 % ak ide o spoločné úkony
pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Podľa jeho názoru pri určení vlastníctva pre účely
stanovenia odmeny za právne zastupovanie treba vychádzať zo skutočnosti, že predmet konania
je nepochybne oceniteľný peniazmi. V súvislosti s uvedeným právnym názorom poukázal na
obdobnú vec riešenú v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo
4/2008. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 142 ods. 1
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ až 7/
trovy odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu v sume 1 037,29 Eur. Hodnota jedného
úkonu právnej služby je 1 030,34 Eur (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a 1 x paušálna náhrada
6,95 Eur (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), spolu 1 037,29 Eur.
4 M Cdo 10/2010
Na základe podnetu žalobkyne podal generálny prokurátor Slovenskej republiky
mimoriadne dovolanie proti výrokom rozsudkov súdov oboch stupňov, ktorými bolo rozhodnuté
o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania. Žiadal, aby dovolací súd napadnuté
výroky súdnych rozhodnutí o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie
konanie Okresnému súdu Veľký Krtíš. Vyčítal súdom oboch stupňov, že sa dôsledne neriadili
ustanoveniami § 153 ods. 1, § 157 ods. 2 O.s.p., § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. Poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je zistiteľné
a preskúmateľné, akým postupom a na základe akých dôkazov dospel k sume 772,75 Eur, od
ktorej sa odvíja jeho následný výpočet trov právneho zastúpenia. Rovnako odvolací súd, ktorý
rozsudok súdu v preskúmavanom výroku potvrdil, neuviedol z čoho uvedená suma pozostáva,
nevyporiadal sa s dôvodmi odvolania podaného žalobkyňou. Rovnako je nepreskúmateľný výrok
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania.
Nepreskúmateľnosť rozsudku okresného a odvolacieho súdu čo do výrokov o náhrade trov
konania považoval za inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie a aplikácia na
danú vec nesprávne zvoleného § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a § 140 O.s.p. spôsobili, že tieto
rozhodnutia spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.).
Žalobkyňa žiadala mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť.
Žalovaná 5/ navrhla dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Ostatní žalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a
ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.), na základe podnetu žalobkyne (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá 4 M Cdo 10/2010
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale
i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými
vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Z hľadiska ustálenej súdnej praxe (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4 Cdo 171/2005, 5 M Cdo 11/2008 a iné) dovolateľom namietaná nepreskúmateľnosť
rozhodnutí súdov nižších stupňov zakladá závažnú procesnú vadu spočívajúcu v tom, že sa
účastníkovi konania odňala možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 157 ods. 2 zakotvuje požiadavku
preskúmateľnosti rozhodnutia. V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd v odôvodnení
rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci
vyjadroval odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodenie rozsudku bolo presvedčivé.
Povinnosť súdov rozhodnutia odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je
jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z čl. 36 a nasledujúcich
Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.
V prípade odôvodnenia výroku o trovách konania je povinnosťou súdu uviesť, ktorými
zákonnými ustanoveniami sa riadil pri priznaní ich náhrady, ako aj to, za ktoré trovy náhrada
prislúcha. Pri náhrade trov právneho zastúpenia ide najmä o určenie úkonov právnej pomoci
a hotových výdavkov advokáta. Odôvodnenie priznanej náhrady trov konania sa vyžaduje vo
vzťahu ku každému z účastníkov, ktorému súd právo na takúto náhradu priznal. V prípade, ak je
sporný spôsob určenia základnej sadzby tarifnej odmeny je povinný jasne uviesť nielen
ustanovenie vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov, ale aj vyložiť, prečo vychádzal 4 M Cdo 10/2010
z výpočtového základu (§ 11 ods. 1 v spojení s § 1 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), prípadne prečo
naopak vychádzal z hodnoty veci (§ 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z.).
V prejednávanej veci z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa pre nedostatok
dôvodov nie je možné zistiť akým postupom a na základe akých dôkazov dospel k sume
772,75 Eur, od ktorej odvíja následný výpočet trov právneho zastúpenia. Bez ďalšieho prevzal
také vyčíslenie trov, aké mu bolo právnym zástupcom žalovaných predložené. V dôvodoch
svojho rozhodnutia síce uvádza, že žalovaní uplatnili trovy konania (okrem iného) podľa § 10
ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., či však aj z uvedeného ustanovenia pri rozhodovaní vychádzal nie
je možné zistiť, keďže spôsob určenia hodnoty práva vo vzťahu k jednotlivým žalovaným
v dôvodoch rozhodnutia absentuje.
Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku o priznanej náhrade trov konania
potvrdil bez bližšieho zdôvodnenia i napriek tomu, že požiadavka vyplývajúca z ustanovenia
§ 157 ods. 2 O.s.p. platí aj pre odvolacie konanie (§ 211 ods. 2 O.s.p.). V súvislosti s odkazom
odvolacieho súdu na právny názor dovolacieho súdu vysloveného v uznesení z 29. apríla 2009
sp. zn. 4 M Cdo 4/2008 treba poznamenať, že označené uznesenie vychádzalo z inej právnej
normy (vyhl. č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb). Bez bližšieho zdôvodnenia je aj výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým priznal
žalovaným 1/ až 7/ náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania priznal
v rozsahu ako boli vyčíslené právnym zástupcom žalovaných 1/ až 8/, pričom nezohľadnil ani to,
že výpočet trov (ich výška) sa vzťahovala na pôvodných ôsmich žalovaných.
Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné
pochybenie súdu spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), na
ktoré je dovolací súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom
na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho
súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami generálneho prokurátora Slovenskej
republiky uvedenými v mimoriadnom dovolaní.
4 M Cdo 10/2010
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu, ako
aj rovnakou vadou postihnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
okresnému súdu (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. mája 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková