Najvyšší súd   Slovenskej republiky

4 MCdo 1/2013

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., IČO: X., proti povinnému J., bývajúcemu v P., o vymoženie 4 367,32 Eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 6 Er 2023/2003, o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 20.

júla 2012 č.k. 6 Er 2023/2003-13,takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Prešov   z 20. júla 2012 č.k. 6 Er 2023/2003-13 vo výroku o trovách exekúcie   z r u š u j e   a vec

vracia Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov uznesením z 20. júla 2012 č.k. 6 Er 2023/2003-13 poveril

vykonaním exekúcie namiesto doterajšieho súdneho exekútora JUDr. P., Exekútorsky úrad

K.K., súdneho exekútora Mgr. Ľ., Exekútorsky úrad K., so sídlom M.K., ktorému vec postúpil

na ďalšie konanie. Oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. P. trovy

exekúcie 242,54 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Vychádzajúc z § 44 ods. 8, 9

Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. decembra 2006 pripustil zmenu súdneho

exekútora, nakoľko návrh na zmenu možno podať kedykoľvek v priebehu exekučného

konania, aj bez uvedenia dôvodu a súd je povinný tomuto návrhu vyhovieť. Náhradu trov

exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. P. súd priznal na základe súdnym exekútorom

predloženého vyúčtovania podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z.z.

o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet oprávnenej podal proti

uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie mimoriadne dovolanie. Žiadal

napadnuté uznesenie v označenom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Vyčítal mu, že sa dôsledne neriadil ustanoveniami § 44 ods. 8 (najmä jeho poslednou

vetou) Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006 a ďalšími  

jeho ustanoveniami § 196, § 197 ods. 1, § 199, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1, 2 a § 240  

ods. 1. Podľa jeho názoru súd nesprávne právne posúdil (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.)

s ohľadom na ním citované ustanovenia povinnosť oprávnenej nahradiť trovy exekúcie

súdnemu exekútorovi JUDr. P.. Navyše z napadnutého uznesenia nie je zrejmá úvaha súdu

a nie je zrejmý ani dôvod, pre ktorý súd dospel k takémuto záveru.

Účastníci konania vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu nepodali.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní  

(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.), na základe podnetu oprávnenej (§ 243e  

ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení  

s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že mimoriadne

dovolanie je dôvodné.

V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p., môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodu,  

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,  

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.

v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p.

a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolací súd sa preto zaoberal otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania,

nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom

nesprávne obsadeným.

Dovolací súd dospel k záveru, že v danej veci došlo k vade v zmysle § 237  

písm. f/ O.s.p. Z hľadiska ustálenej súdnej praxe (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 171/2005, 5 MCdo 11/2008 a pod.) nepreskúmateľnosť

rozhodnutí súdov nižších stupňov zakladá závažnú procesnú vadu spočívajúcu v tom  

či sa účastníkovi konania odňala možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Občiansky súdny poriadok v § 157 ods. 2 zakotvuje požiadavku preskúmateľnosti

rozhodnutia. V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedenie,

čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadroval odporca

(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Povinnosť súdov rozhodnutia odôvodniť v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami  

je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z čl. 36

a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva  

na spravodlivý proces.

V prípade odôvodnenia výroku o trovách konania v danom prípade exekúcie,  

je povinnosťou súdu uviesť právny predpis a právne ustanovenie, z ktorého vyvodil

povinnosť toho ktorého účastníka trovy konania, prípadne trovy exekúcie zaplatiť. Pri

náhrade trov exekúcie je nevyhnutné označiť úkony, za ktoré exekútorovi náhrada patrí

a v akej výške.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa priznanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi  

JUDr. P. s povinnosťou oprávnenej tieto zaplatiť vôbec nezdôvodnil. Odkaz len na

exekútorom zaslané vyúčtovanie a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov nemožno považovať z hľadiska požiadaviek

vyplývajúcich z § 157 ods. 2 O.s.p. na riadne zdôvodnenie súdneho rozhodnutia za

postačujúce.

Nedostatok dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie súdu

spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), na ktoré je dovolací

súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na dôvody,

ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, nezaoberal  

sa dovolací súd ďalšími námietkami generálneho prokuratúra Slovenskej republiky

uvedenými v mimoriadnom dovolaní.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 243b ods. 2, 3 O.s.p. v spojení  

s § 243i   ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie Okresného súdu Prešov v napadnutom výroku

zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.  

V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2014

  JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

  predsedníčka senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová