Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

4 ECdo 94/2014

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej spoločnosťou F., so sídlom v B., IČO: X., v mene ktorej koná doc. JUDr. B., PhD., advokát a konateľ, proti povinnému A., bývajúcemu v B., o vymoženie 653,25 Eur   s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 37 Er 1586/2006,   o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra 2013   sp. zn. 21 CoE 141/2013, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV uznesením z 2. mája 2013, č.k. 37 Er 1586/2006-66, exekúciu vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia (ďalej len „notárska zápisnica“), vyhlásil za neprípustnú podľa § 57   ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení uviedol, že notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul   (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), lebo súhlas s jej vykonateľnosťou udelil   za povinného zástupca, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami povinného (§ 22   ods. 2 Občianskeho zákonníka), a splnomocnenie pre tohto zástupcu nespĺňalo požiadavky platnosti právnych úkonov v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zástupcu určila oprávnená tým, že jeho osobu vopred uviedla ako zástupcu konajúceho za povinného pri právnych úkonoch uzatváraných s oprávnenou. Úkon urobený takýmto zástupcom   je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Toto uznesenie napadla oprávnená odvolaním.  

Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. októbra 2013, sp. zn. 21 CoE 141/2013, napadnuté rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a dodal, že exekučný súd je povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať,   či je exekúcia vedená na základe vykonateľného exekučného titulu. Súd prvého stupňa v danom prípade správne skúmal, či notárska zápisnica je vykonateľný exekučný titul, a dospel k správnemu záveru, že povinný bol pri ustanovovaní svojho zástupcu zbavený možnosti konať na základe svojej slobodnej vôle. Vzhľadom na to, že jeho zástupca konal pri spisovaní notárskej zápisnice na základe neplatnej dohody o zastúpení, treba mať   za to, že súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nebol daný.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, ktoré odôvodnila tým, že súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), súdy oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), vo veci konal súd nesprávne obsadený (§ 237   písm. g/ O.s.p.), v konaní došlo k inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie   vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, a napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolateľka žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade   s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a   ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde   pod sp. zn. 1 ECdo 38/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013,   3 ECdo 12/2014, 3 ECdo 305/2013, 3 ECdo 223/2013, 3 ECdo 164/2013, 3 ECdo 168/2013,   4 ECdo 6/2013, 4 ECdo 59/2014, 4 ECdo 9/2014, 4 ECdo 67/2014, 4 ECdo 110/2014,   4 ECdo 312/2013, 4 ECdo 161/2014, 4 ECdo 159/2014, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013,   5 ECdo 100/2013, 6 ECdo 59/2014, 7 ECdo 314/2013, 8 ECdo 160/2014. Dovolací súd   sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania ako aj vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142   ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu však nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože   mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2015

  JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová