Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 ECdo 83/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej spoločnosťou F., so sídlom v B. IČO: X., v mene ktorej koná doc. JUDr. B., PhD., advokát a konateľ, proti povinnej N., bývajúcej v B., o vymoženie 139,41 eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 4 Er 464/2006, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 16. apríla 2014 sp. zn. 11 CoE 59/2013, takto
r o z h o d o l :
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov uznesením z 8. novembra 2012, č.k. 4 Er 464/2006-51, zastavil exekúciu vedenú na základe rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý exekučný súd bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), s tým, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania. Rozhodol tak s poukazom na § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok). Podľa súdu bola v danom prípade uzatvorená zmluva o úvere, ktorú bolo treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Rozhodcovská doložka, ktorá bola v tejto zmluve dojednaná, bola spotrebiteľovi nanútená a neprimerane zvýhodnila dodávateľa. Predmetná doložka je neprijateľná a v dôsledku toho neplatná. Takáto neprijateľná rozhodcovská doložka spôsobuje, že rozhodcovský rozsudok je ako exekučný titul nevykonateľný, preto bolo potrebné exekúciu zastaviť. Toto rozhodnutie napadla oprávnená odvolaním.
Krajský súd v Prešove uznesením zo 16. apríla 2014 sp. zn. 11 CoE 59/2013, napadnuté uznesenie zrušil (vo výroku o zastavení exekúcie) a návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol. V odôvodnení skonštatoval potrebu zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, nakoľko súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Svoj právny záver založil nie na relevantných listinných dôkazoch, vychádzajúc iba z rozhodcovského rozsudku a nie z úverovej zmluvy uzavretej účastníkmi ani Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (obsahujúcich neprijateľnú rozhodcovskú doložku), ktoré v súdnom spise chýbali. Uvedené skutočnosti spôsobili nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a nevyhnutnosť vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Návrh na prerušenie konania odvolací súd zamietol z dôvodu, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre takýto postup.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním (označeným ako „odvolanie“) a to, ako vyplýva z jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.), len v rozsahu výroku o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev. Svoje dovolanie odôvodnila tým, že súdy oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), v konaní došlo k inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov, a napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Zároveň, ako vyplýva z obsahu dovolania (§ 41 ods. 2 O.s.p.), žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní (v napadnutom rozsahu) v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 ECdo 105/2014, 3 CoE 61/2014, 3 ECdo 235/2014, 3 CoE 142/2014, 3 ECdo 195/2014, 3 CoE 116/2014, 3 ECdo 188/2013, 3 CoE 82/2013, 3 ECdo 228/2013, 3 CoE 80/2013, 3 ECdo 238/2013, 3 CoE 109/2013, 3 ECdo 173/2013, 3 CoE 39/2013, 3 ECdo 167/2013, 4 Cdo 34/2013, 2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013, 6 CoE 85/2013, 6 ECdo 323/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014, 8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania ako aj vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov nepriznal, pretože jej v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli a táto si ich ani neuplatňovala.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. februára 2016
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová