Najvyšší súd

4 ECdo 62/2013

Slovenskej republiky  

  U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej V., K., proti povinnému S., bývajúcemu v K., o vymoženie 1.278,43 Eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 9 Er 3669/2011,

o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 28. septembra 2012, sp.

zn. 19 CoE 61/2012, takto

r o z h o d o l :

  Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

  Oprávnená 27. októbra 2011 podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie  

na vymoženie sumy 1.278,43 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu –

rozhodcovského rozsudku, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri R., so

sídlom v B., z 12. mája 2011 sp. zn. I., ktorým bola žalovanému S. uložená povinnosť zaplatiť

žalobkyni P. istinu v sume 1.278,43 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor požiadal Okresný

súd Prievidza o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

  Okresný súd Prievidza uznesením z 23. decembra 2011 č.k. 9Er 3669/2011-18 žiadosť

súdneho exekútora JUDr. M. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na vzťah medzi oprávneným a povinným je

potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Preskúmaním rozhodcovskej doložky

uvedenej v článku 11 bod 11.2 obchodných podmienok, vzhliadol súd prvého stupňa v takto

ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba riešenia

sporov v rozhodcovskom konaní jednostranná, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému

rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako

k uzatvoreniu zmluvy vôbec pristúpil. Faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú

pripadne spory riešiť, je v tomto prípade oprávnený, pretože tento zostavil znenie

rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Pre účely

posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa

vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní

podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvoreniu zmluvy, ale

tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach

značnú nerovnováhu podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu

uzatvoreniu zmluvy. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom

základom právomoci rozhodcovského súdu. Z uvedených dôvodov podľa § 44   ods. 2

Exekučného poriadku v spojení s § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ex offo

žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

  Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trenčíne uznesením z 28. septembra 2012  

sp. zn. 19 CoE 61/2012 napadnuté uznesenie potvrdil. Dospel k záveru, že odvolanie

oprávnenej smeruje proti vecne správnemu uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré treba

potvrdiť (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Podľa jeho právneho názoru súd prvého stupňa správne

skúmal, či nejde o prípad uvedený v § 40 ods. 1 písm. a/ alebo b/ zákona č. 244/2002 Z.z.

o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“). V súlade so zákonom posúdil

označený rozhodcovský rozsudok podľa hľadísk vyplývajúcich z § 45 ods. 1 písm. c/ zákona

č. 244/2002 Z.z. a správne zohľadnil § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka

a ustanovenia Smernice. Prvostupňový súd dospel k správnemu názoru o nekalej povahe

rozhodcovskej doložky, ktorá spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú

nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa – povinnej (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka)

a vedie k neplatnosti tohto ustanovenia úverovej zmluvy. Smernicu treba vykladať tak,  

že dodávateľ ako silnejšia zmluvná strana nesmie zneužívať svoje postavenie pri koncipovaní

ním vopred pripravených formulárových zmlúv uzatváraných so spotrebiteľom, lebo

spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť zmeny v ním pripravených zmluvných

podmienkach a brániť sa pred neférovými výhodami dodávateľa. V danom prípade získal

dodávateľ v zmysle rozhodcovskej doložky takúto výhodu v podobe prenesenia sporu  

so spotrebiteľom zo sústavy nezávislých súdov pred rozhodcovský súd, s ktorým dodávateľ

dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, pričom spor má byť prejednaný v rozhodcovskom konaní, v ktorom nie je potrebné nariaďovať pojednávanie a sú vylúčené

opravné prostriedky. Z týchto dôvodov sa aj odvolací súd stotožnil s názorom,  

že rozhodcovská doložka predstavuje neplatnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy,

so zreteľom na ktorú je označený rozhodcovský rozsudok nulitný a nemôže byť považovaný

za vykonateľný exekučný titul. Odvolací súd vzhľadom na to uzavrel, že súd prvého stupňa

vecne správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie.  

  Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom žiadala

napadnuté uznesenie buď zmeniť tak, že dovolací súd „poverí súdneho exekútora vykonaním

exekúcie“, alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade: 1/ rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p), lebo exekučný súd nemá oprávnenie „určovať

existenciu či neexistenciu práva, skúmať podmienky predchádzajúce vzniku exekučného

titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok“, 2/ rozhodovali napriek tomu,  

že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.); túto procesnú vadu

vyvodzovala dovolateľka z toho, že rozhodcovský súd rozhodoval v súlade so zákonom  

na základe riadne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, všeobecné súdy nemajú vo vzťahu k rozhodnutiam rozhodcovského súdu postavenie odvolacích súdov a v zásade  

nie sú oprávnené preskúmavať rozhodcovské rozsudky po vecnej stránke, nesmú zamietnuť

žiadosť o poverenie na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorý

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, ani opätovne posudzovať to, čo preskúmal

a záväzne právne vyhodnotil rozhodcovský súd, 3/ rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), 4/ odňali

oprávnenej možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že odmietli vykonať

exekučný titul, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, 5/ konanie zaťažili tzv. inou

vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241  

ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a 6/ svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci

(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,  

že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez

nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

  Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné

dovolanie, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré

napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie

oprávnenej preto podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.

  Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,  

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

O.s.p.. Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až c/ a g/ O.s.p. netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo, preto prípustnosť jej dovolania

z týchto ustanovení nevyplýva.

  K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v dovolacom konaní v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad

uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 24. mája 2013 sp. zn. 2 ECdo 35/2013, zo 4. apríla 2013

sp. zn. 3 Cdo 224/2012, 27. júna 2013 sp. zn. 3 Cdo 237/2012, 30. septembra 2013 sp. zn.  

4 Cdo 66/2013, 25. júna 2013 sp. zn. 4 ECdo 18/2013, 30. septembra 2013 sp. zn.  

4 ECdo 215/2013, 27. februára 2013 sp. zn. 5 Cdo 25/2013, 24. októbra 2013 sp. zn.  

5 ECdo 4/2013, 9. októbra 2013 sp. zn. 6 Cdo 4/2013 a konštatuje, že právne závery,  

ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

S prihliadnutím na požiadavku procesnej ekonomiky preto najvyšší súd na odôvodnenia

týchto rozhodnutí v podrobnostiach poukazuje s tým, že sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje

aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O.s.p.)  

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38  

ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. prekážku rozsúdenej veci (§ 237 písm. d/ O.s.p.) pre exekučné konanie netvorí

rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovské konanie

nemá charakter exekučného konania,

3. ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p. dopadá len na tie prípady, v ktorých súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebol podaný žiadny návrh na začatie konania vo veci,

ktorá nemôže začať bez návrhu (oprávnená ale podala návrh na vykonanie exekúcie),

4. pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, pričom

oboznamovanie s obsahom listín zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania

sa nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného,

5. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie sa oprávnenej neodopiera právo na výkon

rozhodnutia,

6. pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol

spor so spotrebiteľom prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),

7. postup banky nezodpovedal v danom prípade § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.

o bankách, lebo rozhodcovská doložka nebola naformulovaná tak, aby založila

právomoc rozhodcovského súdu zriadeného bankami alebo ich záujmovým združením

(viď § 67 ods. 1 a 2 zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o doplnení a zmene

niektorých zákonov),

8. nedôvodná a irelevantná je aj námietka oprávnenej, že slovenský preklad Smernice  

nie je správny.  

K týmto záverom dospel najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd  

sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka – z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy

(§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Dovolateľkou namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež III. ÚS 551/2012) a nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle § 237 O.s.p. a prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p.

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218  

ods. 1 písm. c/ O.s.p.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení

s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal povinnému náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na jej priznanie (§ 151 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2014

  JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová