4ECdo/4/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej B.. A. M. E., bývajúcej v C., J. XX, zastúpenej Mgr. Branislavom Grancom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, proti povinnému B. M., bývajúcemu v C., J. XX, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Kpt. Nálepku 1, Prešov, zastúpenému JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom so sídlom v Košiciach, Pollova 32, o vymoženie 2 095,42 eur a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 20 Er 6485/2016, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. júna 2019 sp. zn. 13 CoE 31/2018, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Náhradu trov dovolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „exekučný súd“) uznesením z 23. mája 2017 č. k. 20 Er 6485/2016- 35 nepovolil odklad exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že je vedená exekúcia na uspokojenie pohľadávky oprávnenej o vymoženie 2 095,42 eura s prísl. a trov exekúcie na podklade exekučného titulu a to rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 24c 282/2014-238 z 3. mája 2016. Povinný požiadal o odklad exekúcie z dôvodu, že je vedené konanie na Okresnom súde Košice I o vydanie hnuteľných vecí a vydanie bezdôvodného obohatenia. Zároveň podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu jeho nepriaznivých pomerov, lebo je bez stáleho zdroja príjmu nakoľko je vo výkone trestu odňatia slobody. Súd prvej inštancie v zmysle ustanovení § 56 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučného poriadku“) zamietol, lebo neboli splnené podmienky na povolenie odkladu exekúcie. Uviedol, že povinný je vo výkone trestu odňatia slobody nie bez svojej viny, ale z dôvodu spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2, písm. e) Trestného zákona. Nejedná sa o prechodný čas, lebo jeho stav obmedzenia osobnej slobody trvá necelé štyri roky. Navyše povinný neuviedol, čom by mala exekúcia pre neho zvlášť nepriaznivé následky, lebo vo výkone trestu odňatia slobody sú jeho základné životné potreby uspokojené. Z týchto dôvodovodklad exekúcie nepovolil. V súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie exekučný súd konštatoval, že podanie žaloby o vydanie hnuteľnej veci zaistenej súdnym exekútorom na účely uspokojenia pohľadávky oprávnenej nie je žiadnym dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že povinný nesúhlasí so spôsobom vykonania exekúcie predajom jeho majetku - stroja na výrobu bionafty, nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie, a preto návrh zamietol.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na základe podaného odvolania povinným uznesením z 28. júna 2019 sp. zn. 13 CoE 31/2018 napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie potvrdil. Odmietol odvolanie proti výroku, ktorým súd nepovolil odklad exekúcie. Oprávnenej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Napadnuté rozhodnutie vo výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie považoval za vecne správne, preto ho v tejto časti potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP. Zdôraznil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 38 C 6/2017 súd žalobu zamietol a v čase rozhodovania v tejto veci, o podanom odvolaní nebolo rozhodnuté. Hnuteľná vec - stroj na výrobu bionafty Biodiesel processor fuelpod 2), bola zahrnutá do súpisu hnuteľných vecí súdnym exekútorom z dôvodu, že patrí povinnému a z exekúcie nebola vylúčená v zmysle § 115 Exekučného poriadku. Odvolanie proti výroku o nepovolení odkladu exekúcie odmietol v zmysle § 386 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), lebo nie je prípustné (§ 357 CSP).

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal povinný dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. e) a f) CSP, ako aj s poukazom na § 421 ods. 1 písm. a), c) CSP. Namietal nevysporiadanie sa s uplatnenými odvolacími námietkami odvolacím súdom. Navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spolu s uznesením exekučného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Oprávnená sa k doručenému dovolaniu písomne nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

Na stručné odôvodnenie rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak (§ 2 CSP). Z hľadiska právnej úpravy prípustnosti dovolania „iným“ zákonom v zmysle tohto ustanovenia je tiež Exekučný poriadok.

7. Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017 dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.

8. V danom prípade odvolací súd rozhodol 28. júna 2019 a dovolanie povinným podané dňa 3. septembra 2019 smeruje proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní. Z dôvodu neprípustnosti dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní vydanom po 1. apríli 2017, dovolací súd dovolanie povinného odmietol v zmysle § 447 písm. c) CSP, lebo smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému nie je prípustné.

9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje ( § 451 ods. 3 veta druhá CSP ).

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.