Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

4 ECdo 31/2015

 

  4 CoE 26/2015

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej spoločnosťou F., so sídlom v B., IČO: X., v mene ktorej koná doc. JUDr. B., PhD., advokát a konateľ, proti povinnej E., bývajúcej v N., o vymoženie 233,69 Eur   s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 15 Er 8/2004, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. apríla 2014 sp. zn.   6 CoE 41/2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad uznesením zo 16. septembra 2013, č.k. 15 Er 8/2004-41, exekúciu vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia (ďalej len „notárska zápisnica“), zastavil s poukazom na materiálnu nevykonateľnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu z dôvodu nedostatkov plnej moci, na základe ktorej bol udelený súhlas s jej vykonateľnosťou, a rozhodol o náhrade trov exekúcie.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením z 30. apríla 2014, sp. zn.   6 CoE 41/2014, návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol, rozhodnutie súdu prvého 4 CoE 26/2015

stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh   na prerušenie konania, napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie v potvrdzujúcej časti napadla aj dovolaním, ktoré odôvodnila tým, že súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237   písm. d/ O.s.p.), súdy oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), v konaní došlo k inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241   ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, a napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Pre prípad, že v konaní vystupoval vedľajší účastník, dovolateľka namietala aj vadu podľa § 237 písm. b/ O.s.p., a žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade   s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a   ods. 3 O.s.p.), skúmajúc prípustnosť dovolania podľa ustanovení § 236 a nasl. O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014, dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde   pod sp. zn. 1 ECdo 38/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013,   2 CoE 110/2013, 3 ECdo 12/2014, 3 CoE 6/2014, 3 ECdo 305/2013, 3 CoE 118/2013,   3 ECdo 223/2013, 3 CoE 92/2013, 3 ECdo 164/2013, 3 CoE 30/2013, 3 ECdo 168/2013,   3 CoE 33/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 4 ECdo 59/2014, 4 CoE 32/2014,   4 ECdo 9/2014, 4 CoE 4/2014, 4 ECdo 67/2014, 4 CoE 22/2014, 4 ECdo 110/2014,   4 CoE 32/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013, 5 ECdo 100/2013, 6 ECdo 59/2014,   6 CoE 102/2014, 7 ECdo 314/2013, 7 CoE 117/2013, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. 4 CoE 26/2015

Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Dovolacím dôvodom podľa § 237 písm. b/ O.s.p. spočívajúcom v nedostatku spôsobilosti vedľajšieho účastníka byť účastníkom exekučného konania, sa dovolací súd nezaoberal, nakoľko v konaní vedľajší účastník nevystupoval.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b   ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146   ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. júna 2015

  JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová