Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 ECdo 231/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., IČO: X., proti povinnej K.,
bývajúcej v I., adresa na doručovanie V., o vymoženie 537,74 eur s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18 Er 471/2003, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Nitre z 30. apríla 2014 sp. zn. 26 CoE 137/2014, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra uznesením z 3. decembra 2013 č.k. 18 Er 471/2003-81 exekúciu
vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia
(ďalej len „notárska zápisnica“) vyhlásil za neprípustnú a zastavil [§ 57 ods. 1 písm. g/ zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)]. V odôvodnení
uviedol, že splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka považované za neplatný právny úkon, na základe ktorého nemohlo dôjsť
Mgr. B. (substitútom Mgr. T.) k uznaniu právneho záväzku (dlhu a teda k vydaniu
a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre toto exekučné konanie, nakoľko
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnení Mgr. T. dlh neexistoval a nebola známa
ani jeho výška. Vzhľadom na to, že notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, bolo
potrebné exekúciu zastaviť. Toto uznesenie napadla oprávnená odvolaním.
Krajský súd v Nitre uznesením z 30. apríla 2014 sp. zn. 26 CoE 137/2014-111
odvolanie oprávnenej odmietol. V odôvodnení uviedol, že zo spisu bez akýchkoľvek
pochybností vyplýva, že odvolaním napadnuté uznesenie bolo oprávnenej riadne doručené dňa 11.12.2013, prevzala ho splnomocnená osoba, ktorú skutočnosť potvrdila Slovenská
pošta, a. s. Nasledujúcim dňom, t. j. 12.12.2013 začala oprávnenému plynúť 15 dňová lehota
na podanie odvolania v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. Posledným dňom zákonnej lehoty
na podanie odvolania bol piatok 27.12.2013. Oprávnený podal odvolanie 20.12.2013
nesprávne na nepríslušný Okresný súd Trnava, ktorý toto podanie doručil príslušnému
Okresnému súdu Nitra 2.1.2014 po márnom uplynutí 15 - dňovej odvolacej lehoty. Vyvodil
záver, že oprávnená nepodala písomne odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa
na príslušnom súde v lehote zákonom určenej, nemá toto odvolanie účinky riadne a včas
podaného odvolania, preto odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 218
ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolanie doručené na príslušný súd až 2.1.2014 ako oneskorene
podané odmietol.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, navrhla
ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania
odvodzovala z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241
ods. 2 písm. a/ Os.p. Mala za to, že skutočnosť, že nepríslušný súd postúpil odvolanie
príslušnému súdu až po uplynutí lehoty na podanie odvolania nemôže spôsobiť zmeškanie
lehoty na podanie odvolania, nakoľko odvolateľ nemá možnosť ovplyvniť okolnosti
postúpenia odvolania na miestne príslušný súd. Bola názoru, že odvolanie je podané včas tým,
že ho dala na poštovú prepravu včas.
Povinná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie
nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje
znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné (§ 239
ods. 1 a 2 O.s.p.). Prípustnosť jej opravného prostriedku by prichádzala do úvahy
len v prípade výskytu niektorej z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, b/ ten kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Procesné vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. oprávnená v dovolaní
nenamietala a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť jej dovolania
preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Dovolateľka tvrdí, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p.
Odvolaciemu súdu vytýka, že jej odvolanie odmietol ako oneskorene podané bez toho,
aby sa zaoberal vecnou správnosťou prvostupňového rozhodnutia.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba
rozumieť procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia
jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov. Judikatúra za prípad odňatia možnosti pred súdom
konať označuje aj postup súdu, ktorý sa z určitého procesného dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie, alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne
odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď R 23/1994).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že sa odvolateľ
spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie
neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie
o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov
od doručenia (§ 204 ods. 2 O.s.p.). Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo
k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (§ 57 ods. 1 O.s.p.). Lehoty určené podľa týždňov,
mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje
s dňom, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, ak ho v mesiaci niet, posledným
dňom mesiaca; ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledný dňom
lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 57 ods. 2 O.s.p.). Lehota je zachovaná,
ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý
má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 204 ods. 1 vety prvej O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo
podané oneskorene.
Podľa § 218 ods. 2 O.s.p. ako oneskorené nemožno odmietnuť odvolanie, ktoré bolo
v lehote podané na odvolacom súde alebo do zápisnice na nepríslušnom okresnom súde.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že za skutočnosť určujúcu
začiatok lehoty na odvolanie, treba považovať deň doručenia rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. a § 218 ods. 1 O.s.p. sú však ustanoveniami špeciálnymi
k ustanoveniu § 57 ods. 3 O.s.p., preto včasnosť odvolania je potrebné posudzovať podľa
nich. Pre včasnosť odvolania teda nestačí, aby bolo podané v zákonnej lehote
na ktoromkoľvek súde, ale musí byť podané na súde, ktorý vo veci rozhodol na príslušnom
odvolacom súde, alebo musí ísť o odvolanie spísané nepríslušným súdom do zápisnice (§ 40
O.s.p.). V preskúmavanej veci ide o prípad, keď odvolací súd odmietol odvolanie oprávnenej, vychádzajúc z toho, že odvolanie bolo podané oneskorene. Z obsahu spisu nepochybne
vyplýva, že uznesenie okresného súdu bolo oprávnenej doručené dňa 11.12.2013 osobne
a obsahovalo správne poučenie (v súlade s ustanovením § 204 ods. 1 O.s.p.) o možnosti podať
proti nemu odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Nitra, teda na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Napriek uvedenému správnemu poučeniu o lehote
a aj o mieste podania odvolania, oprávnená podala odvolanie dňa 20.12.2013 poštou, ktoré
adresovala Okresnému súdu Trnava. Okresný súd Trnava (nepríslušný súd) originál odvolania
doručil Okresnému súdu Nitra ako vyplýva z pečiatky dňa 3.1.2014.
Hoci bolo odvolanie oprávnenej doručené Okresnému súdu Trnava dňa 30.12.2013
(viď č. l. 87 spisu) nemožno na neho prihliadnuť, pretože toto podanie nebolo v zákonnej
odvolacej lehote doručené príslušnému súdu, t. j. Okresnému súdu Nitra. Pre zachovanie
lehoty na podanie odvolania (§ 204 O.s.p., § 57 ods. 3 O.s.p.) nestačí, aby bolo odvolanie
podané v zákonnej odvolacej lehote na ktoromkoľvek súde, ale musí byť podané na súde,
ktorý vo veci rozhodol, prípadne na príslušnom odvolacom súde, alebo musí ísť o odvolanie
spísané nepríslušným súdom do zápisnice. Z uvedeného vyplýva, že iba v prípade,
ak by odvolanie podané na nepríslušnom súde bolo v lehote napísané do zápisnice, bola
by zachovaná lehota na jeho podanie, a to aj vtedy, ak by príslušnému okresnému súdu bolo
doručené po jej uplynutí. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo, keďže odvolanie
podané v lehote na nepríslušnom Okresnom súde Trnava nebolo v zákonnej odvolacej lehote
spísané do zápisnice nepríslušným súdom.
Z uvedeného možno vyvodiť, že uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania
z dôvodu jeho oneskorenosti (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), ktoré je v súlade so zákonom,
nepredstavuje postup, ktorým by došlo v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. k porušeniu procesných
práv dovolateľky priznaných jej zákonom.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád
konania tvrdených dovolateľkou (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a nevyšli najavo ani iné vady konania
v zmysle § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 239
O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávnenej podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je dovolanie prípustné.
Úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti
oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže
jej v dovolacom konaní žiadne nevznikli a táto si ich ani neuplatnila.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júla 2015
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová