Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 ECdo 227/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnému P.,
bývajúcemu v M., t.č. v B., o vymoženie príslušenstva, vedenej na Okresnom súde Nitra pod
sp. zn. 13 Er 350/2004, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre
z 20. júna 2013 sp. zn. 9 CoE 104/2013, takto
r o z h o d o l :
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra uznesením zo 14. júna 2012 č.k. 13 Er 350/2004-37 exekúciu
vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia
(ďalej len „notárska zápisnica“) vyhlásil za neprípustnú a zastavil [§ 57 ods. 1 písm. g/ zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)]; rozhodol tiež
o trovách exekučného konania. V odôvodnení uviedol, že notárska zápisnica
nie je vykonateľný exekučný titul, lebo súhlas s jej vykonateľnosťou udelil za povinného
Mgr. T.. Súd dospel k záveru, že splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. S poukazom na § 574
ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu
vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie povinného o splnomocnenení Mgr. K. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, považoval súd za konanie, ktoré je
v rozpore so zákonom. Pretože v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnení Mgr. K.
neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, nemohla povinná osoba realizovať svoje
právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. K. na také práva. Vzhľadom na to, že
notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, bolo potrebné exekúciu zastaviť. Toto
uznesenie napadla oprávnená odvolaním.
Krajský súd v Nitre uznesením z 20. júna 2013 sp. zn. 9 CoE 104/2013 návrh
oprávnenej na prerušenie konania zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Povinnému
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením
rozhodnutia súdu prvého stupňa a dodal, že exekučný súd je povinný kedykoľvek v priebehu
exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená na základe vykonateľného exekučného
titulu. Súd prvého stupňa v danom prípade správne skúmal, či notárska zápisnica
je vykonateľný exekučný titul, a dospel aj k správnemu záveru. Keďže v danej veci išlo
o absolútne neplatný právny úkon a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, súd
prvého stupňa mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Návrh
na prerušenie konania (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) zamietol s odôvodnením,
že je neopodstatnený.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom
uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.),
2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), 3. oprávnenej
odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 4. sa v konaní dopustili inej vady
majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä
nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, 5. napadnuté rozhodnutie
založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala
uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu;
zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu
dvoru Európskej únie predložiť ňou špecifikované prejudiciálne otázky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 3 ECdo 12/2014, 3 CoE 6/2014, 3 ECdo 305/2013, 3 CoE 118/2013,
3 ECdo 223/2013, 3 CoE 92/2013, 3 ECdo 164/2013, 3 CoE 30/2013, 3 ECdo 168/2013,
3 CoE 33/2013, 1 ECdo 38/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013,
2 CoE 110/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013,
5 ECdo 100/2013, 7 ECdo 314/2013, 7 CoE 117/2013, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak
vo vzťahu k prerušeniu dovolacieho konania ako aj vo vzťahu k odmietnutiu dovolania),
v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie
dôvody neuvádza.
Úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti
oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu však náhradu trov nepriznal, pretože mu v dovolacom konaní
žiadne trovy nevznikli a tento si ich ani neuplatňoval.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. augusta 2015
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová