Najvyšší súd
4 ECdo 208/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., so sídlom v K., IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. D., so sídlom v K., proti povinnej D.,
bývajúcej v J., o vymoženie 500 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 15 Er 618/2010, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
z 24. januára 2013 sp. zn. 7 CoE 12/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov uznesením z 8. decembra 2011 č.k. 15 Er 618/2010-24 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov – Exekučný poriadok) na základe rozhodcovského
rozsudku označeného v žiadosti súdneho exekútora. V odôvodnení uviedol, že v danom
prípade bola uzatvorená poistná zmluva, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu.
Jej súčasťou bola rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. Všeobecných poistných
podmienok. Mal za to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, lebo povinná
nemala možnosť zmeniť obsah dokumentov tvoriacich neoddeliteľnú časť poistnej zmluvy
(mohla ju len akceptovať alebo neakceptovať ako celok). K nevyváženosti rozhodcovskej
doložky uviedol, že spotrebiteľovi sa ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu odopiera
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnená
podá voči nemu žalobu u vopred ňou vybraného rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu, ktorý
sa nachádza v mieste sídla oprávnenej. Predmetnou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa (povinnej),
z ktorého dôvodu bola už v čase uzatvárania zmluvy neprijateľnou podmienkou a ako taká
bola už od počiatku neplatná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Neplatná
rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený
rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je vykonateľný exekučný titul. Žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto nevyhovel.
Krajský súd v Prešove uznesením z 24. januára 2013 sp. zn. 7 CoE 12/2013
napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Konštatoval, že súd
prvého stupňa správne zisťoval, či poistná zmluva neobsahuje neprijateľnú podmienku.
Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky exekučný súd nepreskúmaval vecnú správnosť
označeného rozhodcovského rozsudku, len realizoval svoje oprávnenie (§ 44
ods. 2 Exekučného poriadku). Aj podľa názoru odvolacieho súdu je predmetná rozhodcovská
doložka – z dôvodov uvedených už súdom prvého stupňa – neplatná. Neplatná rozhodcovská
doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto označený rozhodcovský
rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa
zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodila
z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.
Poukázala na to, že ani okresný a ani krajský súd jasne neuviedol, v čom bola rozhodcovská
doložka medzi oprávnenou a povinnou chybná do takej miery, že by odôvodňovala takýto
zásah do práva oprávnenej na vykonanie exekúcie. Podľa názoru oprávnenej tým, že súd
prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, hoci pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, došlo
k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, lebo takýmto rozhodnutím sa jej v exekučnom konaní
odoprelo právo na výkon vykonateľného rozhodnutia. Ide tak o vadu konania spočívajúcu
v odňatí možnosti oprávnenej konať pred súdom. Taktiež namietala, že i keď sa v exekučnom
konaní vo všeobecnosti nevykonáva dokazovanie, súdy predsa len vykonali dokazovanie
listinnými dôkazmi, avšak bez toho, aby nariadili pojednávanie. Nenariadením pojednávania
jej tak odňali možnosť pred súdom konať, vyvrátiť alebo oslabiť právny názor, ktorý
je základom pre rozhodnutie súdov. Zároveň uviedla, že konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Zdôraznila,
že súdy konkrétny skutkový stav ani nezistili. Zákon použitie rozhodcovskej zmluvy
v spotrebiteľských zmluvách totiž nezakazuje. Nie každá rozhodcovská doložka je teda
automaticky (ex lege) neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Záver o nekalom charaktere
rozhodcovskej doložky nevyplýva zo samotnej jej existencie, ale z konkrétnych skutkových
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré môžu spôsobiť, že procesné postavenie
spotrebiteľa môže byť v hrubom nepomere k procesnému postaveniu dodávateľa. Poukázala
na to, že súdy navyše vec nesprávne právne posúdili (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Povinná sa k dovolaniu oprávnenej písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas oprávnená, zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie
treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania
podaného tou istou dovolateľkou – por. konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 ECdo 59/2013, 6 ECdo 126/2013, 1 ECdo 119/2013, 2 ECdo 202/2013, 3 Cdo 122/2011,
3 Cdo 146/2011, 4 ECdo 22/2013, 5 ECdo 271/2013, 7 ECdo 33/2014. Dovolací súd
sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že v danom prípade dovolanie podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné
nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p..
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júla 2015
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová