Najvyšší súd

4 ECdo 208/2014

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., so sídlom v K., IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. D., so sídlom v K., proti povinnej D.,

bývajúcej v J., o vymoženie 500 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. 15 Er 618/2010, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

z 24. januára 2013 sp. zn. 7 CoE 12/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov uznesením z 8. decembra 2011 č.k. 15 Er 618/2010-24 zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 zákona

č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov – Exekučný poriadok) na základe rozhodcovského

rozsudku označeného v žiadosti súdneho exekútora. V odôvodnení uviedol, že v danom

prípade bola uzatvorená poistná zmluva, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu.  

Jej súčasťou bola rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. Všeobecných poistných

podmienok. Mal za to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, lebo povinná

nemala možnosť zmeniť obsah dokumentov tvoriacich neoddeliteľnú časť poistnej zmluvy

(mohla ju len akceptovať alebo neakceptovať ako celok). K nevyváženosti rozhodcovskej

doložky uviedol, že spotrebiteľovi sa ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu odopiera

možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnená

podá voči nemu žalobu u vopred ňou vybraného rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu, ktorý

sa nachádza v mieste sídla oprávnenej. Predmetnou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa (povinnej),

z ktorého dôvodu bola už v čase uzatvárania zmluvy neprijateľnou podmienkou a ako taká

bola už od počiatku neplatná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Neplatná

rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený

rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je vykonateľný exekučný titul. Žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto nevyhovel.

Krajský súd v Prešove uznesením z 24. januára   2013 sp. zn. 7 CoE 12/2013

napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Konštatoval, že súd

prvého stupňa správne zisťoval, či poistná zmluva neobsahuje neprijateľnú podmienku.

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky exekučný súd nepreskúmaval vecnú správnosť

označeného rozhodcovského rozsudku, len realizoval svoje oprávnenie (§ 44  

ods. 2 Exekučného poriadku). Aj podľa názoru odvolacieho súdu je predmetná rozhodcovská

doložka – z dôvodov uvedených už súdom prvého stupňa – neplatná. Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto označený rozhodcovský

rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa

zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodila

z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.

Poukázala na to, že ani okresný a ani krajský súd jasne neuviedol, v čom bola rozhodcovská

doložka medzi oprávnenou a povinnou chybná do takej miery, že by odôvodňovala takýto

zásah do práva oprávnenej na vykonanie exekúcie. Podľa názoru oprávnenej tým, že súd

prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, hoci pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, došlo

k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, lebo takýmto rozhodnutím sa jej v exekučnom konaní

odoprelo právo na výkon vykonateľného rozhodnutia. Ide tak o vadu konania spočívajúcu

v odňatí možnosti oprávnenej konať pred súdom. Taktiež namietala, že i keď sa v exekučnom

konaní vo všeobecnosti nevykonáva dokazovanie, súdy predsa len vykonali dokazovanie

listinnými dôkazmi, avšak bez toho, aby nariadili pojednávanie. Nenariadením pojednávania

jej tak odňali možnosť pred súdom konať, vyvrátiť alebo oslabiť právny názor, ktorý  

je základom pre rozhodnutie súdov. Zároveň uviedla, že konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Zdôraznila,  

že súdy konkrétny skutkový stav ani nezistili. Zákon použitie rozhodcovskej zmluvy

v spotrebiteľských zmluvách totiž nezakazuje. Nie každá rozhodcovská doložka je teda

automaticky (ex lege) neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Záver o nekalom charaktere

rozhodcovskej doložky nevyplýva zo samotnej jej existencie, ale z konkrétnych skutkových

okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré môžu spôsobiť, že procesné postavenie

spotrebiteľa môže byť v hrubom nepomere k procesnému postaveniu dodávateľa. Poukázala

na to, že súdy navyše vec nesprávne právne posúdili (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Povinná sa k dovolaniu oprávnenej písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,

že dovolanie podala včas oprávnená, zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez

nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie

treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom

ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania

podaného tou istou dovolateľkou – por. konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn.   6 ECdo 59/2013, 6 ECdo 126/2013, 1 ECdo 119/2013, 2 ECdo 202/2013, 3 Cdo 122/2011,  

3 Cdo 146/2011, 4 ECdo 22/2013, 5 ECdo 271/2013, 7 ECdo 33/2014. Dovolací súd  

sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu

stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že v danom prípade dovolanie podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné  

nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218  

ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2015  

  JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová