Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

4 ECdo 166/2014

    4 CoE 72/2014

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnému V.,

bývajúcemu v B., o vymoženie 363,54 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina

pod sp. zn. 18 Er 2046/2006, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského

súdu v Žiline z 28. novembra 2013 sp. zn. 3 CoE 142/2013, takto

r o z h o d o l :

Konanie o odvolaní z a s t a v u j e.

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina uznesením z 10. mája 2013 č.k. 18 Er 2046/2006-24 exekúciu

vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia

(ďalej len „notárska zápisnica“) vyhlásil za neprípustnú a zastavil [§ 57 ods. 1 písm. g/ zákona

č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)]; rozhodol tiež  

o trovách exekučného konania. V odôvodnení uviedol, že notárska zápisnica  

nie je vykonateľný exekučný titul (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), lebo súhlas

s jej vykonateľnosťou udelil za povinného Mgr. T., záujmy ktorého sú v rozpore so

záujmami povinného (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tohto zástupcu povinného určila 4 CoE 72/2014

oprávnená tým, že jeho osobu vopred uviedla ako zástupcu konajúceho za povinného

pri právnych úkonoch uzatváraných s oprávnenou. Úkon urobený takýmto „zástupcom“  

je v zmysle § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Vzhľadom na to, že notárska

zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, bolo potrebné exekúciu zastaviť. Toto uznesenie

napadla oprávnená odvolaním.  

Krajský súd v Žiline uznesením z 28. novembra 2013 sp. zn. 3 CoE 142/2013 návrh

oprávnenej na prerušenie konania zamietol a napadnuté rozhodnutie v I. a II. výroku potvrdil.

Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a dodal,  

že exekučný súd je povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať,  

či je exekúcia vedená na základe vykonateľného exekučného titulu. Súd prvého stupňa

v danom prípade správne skúmal, či notárska zápisnica je vykonateľný exekučný titul,

a dospel k správnemu záveru, že povinná bola pri „ustanovovaní“ svojho zástupcu zbavená

možnosti konať na základe svojej slobodnej vôle. Vzhľadom na to, že jej „zástupca“ konal pri

spisovaní notárskej zápisnice na základe neplatnej dohody o zastúpení (§ 22 ods. 2 a § 39

Občianskeho zákonníka), treba mať za to, že súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nebol daný. Návrh na prerušenie konania (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) zamietol

s odôvodnením, že je neopodstatnený.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie napadla aj dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“

(§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237  

písm. d/ O.s.p.), 3. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.),

4. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite

dokazovanie, 5. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109  

ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť ňou špecifikované

prejudiciálne otázky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade   4 CoE 72/2014 s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a  

ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola

v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho

dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde  

pod sp. zn. 3 ECdo 12/2014, 3 CoE 6/2014, 3 ECdo 305/2013, 3 CoE 118/2013,  

3 ECdo 223/2013, 3 CoE 92/2013, 3 ECdo 164/2013, 3 CoE 30/2013, 3 ECdo 168/2013,  

3 CoE 33/2013, 1 ECdo 38/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013,  

2 CoE 110/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013,  

5 ECdo 100/2013, 7 ECdo 314/2013, 7 CoE 117/2013, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014.

Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak

vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho

konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.

V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b  

ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2015

  JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová