Najvyšší súd
4 ECdo 136/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej B., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou V., so sídlom v B., IČO: X., proti povinnej M.,
bývajúcej v P., o vymoženie 956,75 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 2 Er 3295/2011, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu
v Prešove z 28. októbra 2013 sp. zn. 7 CoE 156/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov uznesením z 21. decembra 2011 č.k. 2 Er 3295/2011-14 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie [§ 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok)] na základe rozhodcovského
rozsudku označeného v žiadosti súdneho exekútora. V odôvodnení uviedol, že v danom
prípade bola uzatvorená úverová zmluva, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu.
Jej súčasťou bola rozhodcovská doložka, ktorá so spotrebiteľom nebola osobitne dojednaná,
splývala s ostatnými štandardnými podmienkami tejto formulárovej zmluvy a v neprospech
spotrebiteľa vytvorila nerovnováhu práv a povinností a odoprela mu možnosť domáhať
sa svojich práv v konaní pred všeobecným súdom. Takáto doložka je v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách neplatná. Neplatná rozhodcovská
doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok,
ktorý preto nie je vykonateľný exekučný titul.
Krajský súd v Prešove na odvolanie oprávnenej uznesením z 28. októbra 2013 sp. zn.
7 CoE 156/2013 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Konštatoval, že súd prvého stupňa správne zisťoval, či úverová zmluva neobsahuje
neprijateľnú podmienku. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky exekučný súd
nepreskúmaval vecnú správnosť označeného rozhodcovského rozsudku, len realizoval svoje
oprávnenie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Aj podľa názoru odvolacieho súdu
je predmetná rozhodcovská doložka – z dôvodov uvedených už súdom prvého stupňa –
neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu,
preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul.
Toto uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom žiadala
napadnuté uznesenie buď zmeniť alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade: a/ rozhodovali
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p), b/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), c/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol
podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), d/ odňali oprávnenej možnosť pred súdom
konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), e/ konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a f/ svoje
rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Poznamenala, že jej dovolanie je prípustné aj v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p.
Povinná sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá
O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru,
že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania
podaného tou istou dovolateľkou – por. konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn.
1 ECdo 63/2013, 2 ECdo 48/2014, 3 ECdo 249/2013, 4 ECdo 184/2014, 5 ECdo 151/2013,
6 ECdo 3/2014, 7 ECdo 263/2013, 8 ECdo 141/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje
na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že v danom prípade dovolanie podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné
nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. februára 2015
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová