Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 ECdo 13/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou V., so sídlom v B., IČO: X., proti povinnému P., bývajúcemu v D., o vymoženie 1 211,63 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. 62 Er 497/2013, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského
súdu v Trenčíne z 21. novembra 2013 sp. zn. 2 CoE 300/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trenčín uznesením z 1. júla 2013, č.k. 62 Er 497/2013-12, zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie [§ 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok)] na základe rozhodcovského
rozsudku označeného v žiadosti súdneho exekútora. V odôvodnení uviedol, že v danom
prípade bola uzatvorená úverová zmluva, ktorú treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú.
Jej súčasťou bola rozhodcovská doložka, ktorá so spotrebiteľom nebola osobitne dojednaná,
splývala s ostatnými štandardnými podmienkami tejto formulárovej zmluvy a v neprospech
spotrebiteľa vytvorila nerovnováhu práv a povinností a odoprela mu možnosť domáhať
sa svojich práv v konaní pred všeobecným súdom. Takáto doložka je v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách neplatná, pretože sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z nej odporuje dobrým mravom. Neplatná rozhodcovská
doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok,
pretože akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Na uvedené
je súd povinný prihliadať kedykoľvek v priebehu konania ex offo a pri zistení takýchto
nedostatkov je povinný už v štádiu posudzovania žiadosti o udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi túto žiadosť z uvedených dôvodov zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávnenej uznesením z 21. novembra 2013,
sp. zn. 2 CoE 300/2013, napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219
ods. 1 O.s.p.). Konštatoval, že súd prvého stupňa správne zisťoval, či úverová zmluva
je spotrebiteľská a neobsahuje neprijateľnú podmienku. Skúmaním platnosti rozhodcovskej
doložky exekučný súd nepreskúmaval vecnú správnosť označeného rozhodcovského
rozsudku, len realizoval svoje oprávnenie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu je predmetná rozhodcovská doložka – z dôvodov uvedených
už súdom prvého stupňa – neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok je nulitný a teda
nie je vykonateľným exekučným titulom.
Toto uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom žiadala
napadnuté uznesenie buď zmeniť alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade rozhodovali
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p), v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), nepodal sa návrh na začatie konania, hoci bol
podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), súdy odňali oprávnenej možnosť pred súdom
konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a svoje rozhodnutia
založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Poznamenala,
že jej dovolanie je prípustné aj v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá
O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), dospel k záveru,
že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn.
1 ECdo 118/2013, 1 Cdo 152/2012, 2 ECdo 49/2014, 3 ECdo 24/2014, 3 Cdo 295/2012,
3 Cdo 227/2012, 3 ECdo 9/2013, 3 Cdo 237/2012, 3 ECdo 106/2013, 3 ECdo 194/2013,
3 ECdo 225/2013, 3 ECdo 68/2014, 3 ECdo 76/2014, 3 ECdo 84/2014, 3 ECdo 96/2014,
3 ECdo 178/2014, 4 ECdo 218/2013, 4 ECdo 54/2013, 5 ECdo 74/2013, 6 ECdo 90/2013,
7 ECdo 220/2013, 8 ECdo 14/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli
vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b
ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že v danom prípade dovolanie podľa § 237 a 239 O.s.p. (v znení
účinnom do 31. decembra 2014) prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. apríla 2015
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová