Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 ECdo 123/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., so sídlom v K., IČO: X., zastúpenej JUDr. G., advokátom v K., proti povinnému D., bývajúcemu v K.,
zastúpeného JUDr. D., advokátkou v K., pre vymoženie 25,12 Eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 15 Er 931/2011, o dovolaní oprávnenej proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 18. júna 2013 sp. zn. 13 CoE 414/2012, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Oprávnená je povinná zaplatiť povinnému náhradu trov dovolacieho konania 68,07 Eur JUDr. D., advokátke, so sídlom Š., do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
O d ô v o d n e n i e
Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie
sumy 25,12 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku A.
z 8. marca 2010 sp. zn. 2 C 1777/2009. Súdny exekútor doručil 8. augusta 2011 Okresnému
súdu Trebišov žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Trebišov 7. októbra 2011 vydal poverenie pod č. X. a následne
uznesením z 25. apríla 2012 č.k. 15 Er 931/2011-60 exekúciu zastavil. V odôvodnení uviedol,
že exekučným titulom je rozsudok A., ktorým bola povinnému uložená povinnosť na plnenie,
pričom právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe poistnej zmluvy č. X. z 30. januára
2008. Podľa časti XV. poistných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že všetky vzájomné
spory a sporné nároky z poistenia rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Vyslovil záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v poistnej
zmluve vo všeobecných podmienkach, ktorá bola navyše štandardnou formulárovou zmluvou, 2 4 ECdo 123/2014
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení.
Poukázal na ustanovenie čl. 6 ods. 1, čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/12 EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 53 Občianskeho zákonníka s tým,
že predmetnou rozhodcovskou doložkou dochádza reálne k narušeniu smernicou sledovanej
rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Mal za to, že oprávnená
od počiatku sledovala, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené
v mieste jej sídla. Uviedol, že rozhodcovská doložka bola už v čase jej uzatvárania
neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku nezlučiteľnou s normami
na ochranu spotrebiteľa ako aj s dobrými mravmi a teda neplatnou podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka. a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže
byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Košiciach uznesením z 18. júna 2013
sp. zn. 13 CoE 414/2012 napadnuté uznesenie potvrdil. Účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej smeruje proti vecne správnemu
uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré treba potvrdiť (§ 219 ods. 1 O.s.p.). V celom rozsahu
si osvojil skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Uviedol, že rozhodujúcou právnou
otázkou, ktorú správne prvostupňový súd (aj bez návrhu, na základe oprávnenia udeleného
mu v § 45 ods. 1/, 2/ zákona č. 244/2002 Z.z.) prioritne riešil, bola otázka platnosti
rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka nebola osobitne vyjednaná, vyplývala
zo štandardnej zmluvy, povinnému bola odňatá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecnými súdom, predstavuje neodstrániteľnú podmienku, a neplatná rozhodcovská
doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie. O trovách rozhodol
podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že súdy v danom prípade rozhodovali vo veci,
ktorá nepatrí do ich právomoci a tým zaťažili konanie vadou podľa § 237 písm. a/ O.s.p.
Podľa názoru oprávnenej rozhodcovský súd rozhodoval v súlade so zákonom na základe
riadne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Skúmanie (ne) platnosti rozhodcovskej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní nemá žiadnu oporu v relevantných právnych
predpisoch. Okrem toho namietala, že súdy jej nesprávnym postupom odňali možnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). I keď sa v exekučnom konaní vo všeobecnosti 3 4 ECdo 123/2014
nevykonáva dokazovanie, súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi, avšak bez toho,
aby nariadili pojednávanie, napr. ju so zhromaždenými dôkazmi neoboznámili. Tým
ju v rámci dokazovania vylúčili z možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a tiež
vysvetliť, ktoré z predložených listín v ich vzájomnej väzbe viedli k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy. Namietala aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala
odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia.
Povinný sa k dovolaniu nevyjadril. S dovolacími námietkami oprávnenej
sa nezaoberal a vyčíslil si trovy dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloženie
vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. V zmysle ustanovenia § 243 O.s.p.
a v súvislosti s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
skúmala, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný
(§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle
§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade 4 4 ECdo 123/2014
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla dovolaním oprávnená, nevykazuje znaky
ani jedného z uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie
súdu prvého stupňa, ale dovolanie nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému
v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Preto prípustnosť dovolania oprávnenej z ustanovenia
§ 239 O.s.p. nemožno vyvodiť.
Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy
len vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných
v ustanovení § 237 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu (rozsudku či uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konanie, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania
významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno
ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (pozri
napr. R 117/1999, R 34/1995, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998, č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania
podľa § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení, rozhodujúcim je zistenie, že k takejto procesnej vade
skutočne došlo.
Oprávnená procesné vady konania podľa § 237 písm. b/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietala
a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení
nemožno vyvodiť.
5 4 ECdo 123/2014
Dovolateľka namietala vady konania uvedené v § 237 písm. a/ a f/ O.s.p.,
t.j., že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov a že postupom súdov jej bola
odňatá možnosť konať pred súdom.
V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7
ods. 1 O.s.p.). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy (pozri bližšie § 7 ods. 2 O.s.p.). Iné veci prejednávajú a rozhodujú
súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon (§ 7 ods. 3 O.s.p.).
Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá
má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť
a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu
je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.
V danej veci oprávnená procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm. a/ O.s.p.
nevyvodzuje z toho, že súdy vôbec nemali konať a rozhodovať. Ich právomoc konať
v exekučnom konaní nepopiera. Vyčíta im iba, že v rozpore so zákonom a Smernicou
93/13/EHS preskúmali rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke t.j. preskúmali právoplatné
exekučné tituly a že bez zákonom zvereného oprávnenia v exekučnom konaní skúmali
prijateľnosť, či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Oprávnená teda namieta,
že rozhodnutia súdov nižšieho stupňa spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii
ustanovení zákona. Z určujúceho – obsahového – hľadiska (pozri § 41 ods. 2 O.s.p.) nejde
zo strany oprávnenej o námietku nedostatku právomoci súdov, ale o námietku inú, ktorú
oprávnená uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti právnych záverov súdov
(ich právneho posúdenia veci), na ktorých založili v danom prípade svoje rozhodnutia.
Takto formulovanou námietkou nedostatku právomoci súdov (§ 237
písm. a/ O.s.p.) oprávnená nedostatočne zohľadňuje skutočnosť, že ňou napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu (ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa) bolo vydané
v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie súdov jednoznačne vyplýva priamo zo zákona
(pozri napr. ustanovenia § 29, § 38 ods. 3, § 44 ods. 1 Exekučného poriadku).
6 4 ECdo 123/2014
Vzhľadom na to, nie je opodstatnenou námietka dovolateľky o existencii vady konania
podľa § 237 písm. a/ O.s.p. Súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci.
Podľa názoru oprávnenej súdy jej tiež odňali možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.)
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne
nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi konania odníme
možnosť konať pred ním a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka
občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho
práv.
Podľa tvrdenia dovolateľky k procesnej vade konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
došlo postupom súdov tým, že vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia
pojednávania a bez jej účasti, čím jej znemožnili k vykonaným dôkazom sa vyjadriť.
V danej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia zákonom
stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí súdneho exekútora vykonaním
exekúcie. Dovolaním je napadnuté rozhodnutie vydané práve v tomto štádiu exekučného konania.
Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul
z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom (okrem iného) skúma, či návrh na vykonanie
exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou
o jeho vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný
osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania podľa
§ 103 O.s.p. V štádiu, v ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore
so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu
na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie
(ako procesnú činnosť osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p., lebo
postačujúce je, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami
vyplývajúcimi zo spisu, vrátane listín v ňom založených). Vzhľadom na to, sa oboznamovanie 7 4 ECdo 123/2014
s obsahom listín, ktoré sú zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania
a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania
(oprávneného a povinného).
Ak potom dovolateľka vyvodzuje existenciu procesnej vady konania podľa § 237
písm. f/ O.s.p. z toho, že súdy vykonali dokazovanie bez nariadenia pojednávania a bez
jej prítomnosti, ide o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom jej preto nebola
znemožnená realizácia jej procesných oprávnení.
Nie je opodstatnená ani námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného
odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, lebo
tieto rozhodnutia vyhovujú požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení
s ustanovením § 167 ods. 2 a ustanovením § 211 ods. 3 O.s.p. V tejto súvislosti treba
pripomenúť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať
na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní (II. ÚS 78/05).
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávnenou
predložené listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver
o nesplnení podmienok pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vysvetlil zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. Odvolací súd
sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, sám na zdôraznenie správnosti
dôvodov súdu prvého stupňa uviedol ďalšie argumenty a tiež vysvetlil, prečo sa nestotožnil
s námietkami oprávnenej uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého
uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany
oprávnenej, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nemohlo byť vyhovené žiadosti
požadovanej súdnym exekútorom. Okolnosť, že táto odpoveď oprávnenú neuspokojuje,
neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157
ods. 2 O.s.p.; za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať
to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek oprávnenej. 8 4 ECdo 123/2014
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť
ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá
by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu skutkové a právne
závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky;
odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok požiadavky
zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa.
Dovolateľka napokon namietala nesprávne právne posúdenie veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania
nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené,
mali by za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku a nezakladali by prípustnosť
dovolania podľa ustanovenia § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd
(ne) použil správny právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo či zo skutkových
záverov vyvodil (ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné, ale v preskúmavanej veci o taký prípad nešlo.
Dovolací súd na záver dodáva, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí C-40/08 vo veci
Asturcom Telecomunicaciones SL. v. Christina Rodríguez Nogueira vyslovil, že nerovný stav
medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom,
vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy, ako aj to, že vnútroštátny súd
má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. Podľa názoru zaujatého
týmto súdnym dvorom sa má smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti 9 4 ECdo 123/2014
spotrebiteľa, musí ihneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými
na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných
prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Na základe uvedeného možno uzavrieť, že dovolanie oprávnenej nie je prípustné
podľa ustanovenia § 239 O.s.p., ani podľa ustanovenia § 237 O.s.p. Preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je prípustné, odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou
napadnutého uznesenia.
V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala. Tieto trovy predstavujú náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon á 60,03 (vyjadrenie k dovolaniu) + režijný paušál –
+ 8,04 €. Spolu 68,07 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto priznal povinnému náhradu
trov dovolacieho konania, v sume 68,07 € (243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. júla 2014
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová