Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

4 ECdo 104/2014

 

  4 CoE 36/2014

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej spoločnosťou F., so sídlom v B., IČO: X., v mene ktorej koná doc. JUDr. B., PhD., advokát a konateľ, proti povinnej Ľ., bývajúcej v K., za účasti vedľajšieho účastníka   na strane povinnej Z., so sídlom v P., IČO: X., zastúpeného JUDr. A., advokátom so sídlom v S., o vymoženie 19,92 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1 Er 412/2004, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 9. apríla 2013 sp. zn. 6 CoE 62/2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bardejov uznesením z 22. októbra 2012, č.k. 1 Er 412/2004-41, exekúciu vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia (ďalej len „notárska zápisnica“), zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení uviedol, že notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), lebo súhlas s jej vykonateľnosťou udelil za povinnú zástupca, resp. jeho substituent, ktorého 4 CoE 36/2014 záujmy sú v rozpore so záujmami povinnej (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka),   a splnomocnenie pre tohto zástupcu nespĺňalo požiadavky platnosti právnych úkonov   v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zástupcu určila oprávnená tým, že jeho osobu vopred uviedla ako zástupcu konajúceho za povinnú pri právnych úkonoch uzatváraných s oprávnenou. Úkon urobený takýmto zástupcom je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Vzhľadom na to, že notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, bolo potrebné exekúciu zastaviť. Exekučný súd zároveň nepripustil vstup vedľajšieho účastníka   do konania a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Toto uznesenie napadli odvolaním oprávnená (v časti zastavenia exekúcie) a vedľajší účastník (v časti jeho nepripustenia do konania).  

Krajský súd v Prešove uznesením z 9. apríla 2013, sp. zn. 6 CoE 62/2013, návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol, zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania tak, že jeho vstup pripustil, a v prevyšujúcej časti napadnuté rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd sa v potvrdzujúcej časti stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a dodal, že exekučný súd je povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená na základe vykonateľného exekučného titulu. Súd prvého stupňa v danom prípade správne skúmal,   či notárska zápisnica je vykonateľný exekučný titul, a dospel k správnemu záveru, že povinná bola pri ustanovovaní svojho zástupcu zbavená možnosti konať na základe svojej slobodnej vôle. Vzhľadom na to, že jej zástupca, resp. jeho substituent konal pri spisovaní notárskej zápisnice na základe neplatnej dohody o zastúpení, treba mať za to, že súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nebol daný. Návrh na prerušenie konania (§ 109   ods. 1 písm. c/ O.s.p.) odvolací súd zamietol s odôvodnením, že je neopodstatnený.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh   na prerušenie konania, napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie v potvrdzujúcej časti napadla aj dovolaním, ktoré odôvodnila tým, že súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237   písm. d/ O.s.p.), súdy oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), v konaní došlo k inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241   ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, a napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 4 CoE 36/2014 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolateľka žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade   s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a   ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde   pod sp. zn. 1 ECdo 38/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013,   2 CoE 110/2013, 3 ECdo 12/2014, 3 CoE 6/2014, 3 ECdo 305/2013, 3 CoE 118/2013,   3 ECdo 223/2013, 3 CoE 92/2013, 3 ECdo 164/2013, 3 CoE 30/2013, 3 ECdo 168/2013,   3 CoE 33/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 4 ECdo 59/2014, 4 CoE 32/2014,   4 ECdo 9/2014, 4 CoE 4/2014, 4 ECdo 67/2014, 4 CoE 22/2014, 4 ECdo 110/2014,   4 CoE 32/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013, 5 ECdo 100/2013, 6 ECdo 59/2014,   6 CoE 102/2014, 7 ECdo 314/2013, 7 CoE 117/2013, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b   ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146   ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

4 CoE 36/2014 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2015

  JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová