UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného S., naposledy bývajúceho v C., v súčasnosti v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom v Hrnčiarovciach nad Parnou, priečinok č. 72, proti povinnému Mgr. S., bývajúcemu v S., C., zastúpenému JUDr. Milenou Štaudnerovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, o stiahnutie osvedčenia o európskom exekučnom titule, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1 Cudz 3/2012, o odvolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 25. apríla 2013 sp. zn. 1 Cudz 3/2012, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.
Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom uznesením z 25. apríla 2013, sp. zn. 1 Cudz 3/2012, vyslovil, že osvedčenie o európskom exekučnom titule z 5. februára 2010, vydané na základe notárskej zápisnice č. H., spísanej notárom JUDr. S., sa sťahuje, a že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Krajský súd tak rozhodol na základe podania povinného zo 6. apríla 2010, v ktorom tento požiadal o stiahnutie osvedčenia o európskom exekučnom titule vydaného Krajským súdom v Bratislave 5. februára 2010 na základe notárskej zápisnice spísanej 21. januára 2010 notárom JUDr. S. pod č. H., a to tlačivom podľa prílohy VI nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (ďalej len „nariadenie“), z dôvodu, že osvedčenie bolo evidentne nesprávne vydané. Súd vychádzal z ustanovenia článku 10 ods. 1 písm. b/ nariadenia, podľa ktorého osvedčenie o európskom exekučnom titule musí byť na žiadosť pôvodného súdu stiahnuté, ak je evidentné, že bolo nesprávne udelené so zreteľom na požiadavky uvedené v nariadení, keď mal za preukázané, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava II bol vydaný rozsudok z 10. novembra 2010, č.k. 12 C 40/2010-243, ktorým bol právny úkon - vyhlásenie povinnej osoby o uznaní dlhu, o ktorom bola spísaná predmetná notárska zápisnica, na základe ktorej bolo vydanéosvedčenie o európskom exekučnom titule, určený za neplatný, a rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 26. júla 2012, sp. zn. BB-3T 17/2012, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. januára 2013, sp. zn. 5 To 10/2012, bol oprávnený S. uznaný za vinného pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu do výroku o trovách konania podal povinný odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti nepriznanej náhrady trov konania zmenil a povinnému priznal trovy vo výške 760 Eur za 10 úkonov právnej pomoci. Podaním doručeným krajskému súdu 7. októbra 2013 povinný odvolanie doplnil o špecifikáciu úkonov právnej pomoci a celkovú výšku požadovanej náhrady trov zvýšil na sumu 1 374,53 Eur.
Oprávnený vo svojom vyjadrení k odvolaniu doručenom krajskému súdu 31. októbra 2013 uviedol, že nesúhlasí s priznaním trov konania povinnému, keďže ich nemá možnosť v prípade ich priznania uhradiť, pretože nevlastní žiaden majetok ani iné finančné prostriedky a príjem zo zamestnania v rámci výkonu trestu je nízky a nepostačuje ani na minimálne vreckové.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. (keďže krajský súd rozhodoval vo veci ako súd prvého stupňa podľa § 352b ods. 2 O.s.p. v spojení s § 62 písm. a/ zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania (povinným) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné.
Podľa čl. 7 ods. 2 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Podľa článku 10 ods. 1 písm. b/ nariadenia osvedčenie o európskom exekučnom titule musí byť na žiadosť pôvodného súdu stiahnuté, ak je evidentné, že bolo nesprávne udelené, so zreteľom na požiadavky stanovené v tomto nariadení. Na opravu alebo stiahnutie osvedčenia o európskom exekučnom titule sa uplatňujú právne predpisy členského štátu pôvodu (článok 10 ods. 2 nariadenia).
Podľa článku 4 ods. 4 nariadenia, členský štát pôvodu je členský štát, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, schválený alebo uzavretý súdny zmier alebo bola vypracovaná či zaregistrovaná verejná listina, ktoré majú byť osvedčené ako európsky exekučný titul. Podľa článku 4 ods. 6 nariadenia pôvodný súd je súd alebo tribunál, ktorý sa zaoberá konaním v čase splnenia podmienok stanovených v článku 3 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. je inštitútom v rámci rozhodovania o náhrade trov konania, ktorý predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásady úspechu) v konaní, zakotvenej v § 142 a nasl. O.s.p. V prípadoch predpokladaných týmto ustanovením (§ 146 ods. 1 písm. a/ až c/ O.s.p.), ktoré tvorí ich taxatívny výpočet, súd postupuje podľa tzv. záujmovej zásady, pre ktorú platí, že počas konania si každý účastník platí tie trovy, ktoré vznikajú osobne jemu alebo jeho zástupcovi. Do tejto kategórie spadá aj procesná situácia, keď sa konanie mohlo začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), pričom nezáleží na tom, či sa konanie začalo na návrh účastníka alebo bez neho, teda vydaním uznesenia súdu o začatí konania (§ 81 ods. 3 O.s.p.), ale stačí, ak bolo už len možné ho začať aj bez návrhu. V zásade ide o konania, ktoré sú vymenované v § 81 O.s.p., tento výpočet je však exemplifikatívny a možno ho rozšíriť o ďalšie prípady, kde to pripúšťa zákon (§ 81 ods. 1 in fine O.s.p.). Zákonom sa pritom rozumie nielen Občiansky súdny poriadok, ale akýkoľvek iný právny predpis rovnakej, prípadne vyššej právnej sily.
V prejednávanej veci krajský súd rozhodoval vo veci stiahnutia osvedčenia o európskom exekučnom titule podľa článku 10 ods. 1 písm. b/ nariadenia, ktoré konanie je možné začať aj bez návrhu (žiadosti) podaného zo strany účastníka, len na základe iniciatívy pôvodného súdu. Podmienkou je, že dotknuté osvedčenie bolo nesprávne vydané, čo zodpovedá aj situácii v prejednávanej veci. Súd po takomto zistení je aj bez výslovnej žiadosti účastníka ex offo povinný iniciovať stiahnutie vadného osvedčenia, o to zvlášť, ak sa v konaní preukázalo, že osvedčenie bolo vydané na základe exekučného titulu získaného v súvislosti s trestnou činnosťou tak, ako k tomu došlo v prejednávanej veci.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd ako súd prvého stupňa postupoval správne, keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, pretože konanie v zmysle vyššie citovaného nariadenia mohlo začať i bez návrhu. Odvolací súd preto uznesenie krajského súdu v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
V odvolacom konaní úspešnému oprávnenému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti povinnému, ktorý úspech nemal (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že v odvolacom konaní mu žiadne nevznikli a tento si ich ani neuplatňoval.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.