Najvyšší súd  

4 Co 7/2012

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom v B., zastúpenej F., s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej koná D. F., advokát a konateľ, proti

povinnému J. K., bývajúcemu v O., o vymoženie 864,37 Eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4 Er 3990/2008, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2012 sp. zn. 41 CoE 192/2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 26. septembra 2012 sp. zn.  

41 CoE 192/2012 potvrdil uznesenie Okresného súdu Revúca z 30. apríla 2012 č.k.  

4 Er 3990/2008-10, ktorým bola exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. R. K. pod  

sp. zn. EX 9150/2008 vyhlásená za neprípustnú a zastavená, a súdnemu exekútorovi nebola

priznaná náhrada trov exekúcie, a zároveň zamietol návrhy oprávnenej na prerušenie konania

podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. podané v odvolacom konaní, v rámci ktorých sa oprávnená

domáhala predloženia veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky s návrhom na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 (veta prvá a druhá) Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 (veta

prvá) Ústavy Slovenskej republiky pre jeho rozpor s princípom právnej istoty a princípom

ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, rovnako ako sa domáhala, aby

súd v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodol o predložení prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie v znení ňou navrhnutých týkajúcich

sa výkladu smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach   v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“). Odvolací súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia na margo zamietnutia návrhov na prerušenie konania poukázal na ustanovenie  

§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie nemožno prerušiť

s výnimkou, ak osobitný zákon neustanovuje inak, pričom takýmto zákonom je len zákon  

č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorého použitie v danom prípade neprichádza

do úvahy. K navrhnutým otázkam určeným Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev

odvolací súd uviedol, že ich považuje za neopodstatnené a irelevantné vzhľadom  

ku skutočnosti, že súd v predmetnom konaní neaplikuje priamo ustanovenia Smernice, ale

aplikuje predovšetkým príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany

spotrebiteľov. Navyše, aj v prípade, ak by súd považoval oprávnenou položené otázky  

za relevantné, judikatúra Súdneho dvora Európskej únie upravuje výnimky z povinnosti

predložiť predbežnú otázku, a tými sú prípady, kedy existuje ustálená judikatúra Súdneho

dvora Európskej únie a výklad a správna aplikácia práva Európskej únie je súdu úplne zjavná.

Odvolací súd preto uzavrel, že v predmetnom konaní neexistuje žiaden z dôvodov na jeho

prerušenie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p. a oba návrhy oprávnenej na prerušenie

konania zamietol.  

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu v časti zamietnutia návrhov na prerušenia

konania podala oprávnená odvolanie a žiadala rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti

zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/

v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď súd nerešpektoval jej právo na rozhodnutie veci

na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj právo

Európskej únie, ďalej namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom podľa § 205 ods. 2

písm. f/ O.s.p., ktoré podľa nej spočíva v tom, že súd nesprávne interpretoval a aplikoval

ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Zmluvy o fungovaní Európskej únie a tiež

Exekučného poriadku, a napokon oprávnená súdu vytýkala nepreskúmateľnosť rozhodnutia

pre nedostatok jeho dôvodov.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal účastník konania -

subjekt oprávnený podať odvolanie, predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky,   za ktorých môže o podanom odvolaní konať (§ 103 O.s.p.) a zistil, že tieto podmienky nie  

sú splnené, preto napadnuté uznesenie nemožno vecne preskúmať.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať  

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré

musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci  

zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma  

ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok,

ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi takéto procesné

podmienky nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca  

zo zákona.  

V prejednávanej veci odvolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský

súd v odvolacom konaní zamietol jej návrhy na prerušenie konania.

Podľa § 201 (veta prvá) O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom  

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky je upravená tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach len

vtedy, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa,

pričom tieto prípady sú zákonom taxatívne vymedzené (citovaný § 9 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhov oprávnenej na prerušenie konania

vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto

nie je daná.  

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2012 sp. zn. 41 CoE 192/2012, ktoré trpí

takouto vadou, zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) bez toho, aby bola

preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., pretože konanie bolo zastavené a nebol dôvod na použitie

odseku 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2012

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková