Najvyšší súd
4 Co 6/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom v B., zastúpenej F.F., s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej koná doc. JUDr. B. F., PhD.,
advokát a konateľ, proti povinnému A.. K., bývajúcemu v B., o vymoženie 653,25 Eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 37 Er 1586/2006, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 9. októbra 2012 sp. zn.
21 CoE 248/2012, takto
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave uznesením z 9. októbra 2012 sp. zn. 21 CoE 248/2012
zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. podaný v odvolacom konaní, v rámci ktorého sa oprávnená domáhala, aby súd v zmysle čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodol o predložení prejudiciálnych otázok Súdnemu
dvoru Európskej únie v znení ňou navrhnutých týkajúcich sa predovšetkým výkladu čl. 17
a čl. 47 Charty základných práv EÚ (ďalej len „Charta“), smernice Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“)
a obsahu pojmu neprijateľná zmluvná podmienka; a zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu
Bratislava IV z 29. marca 2012 č.k. 37 Er 1586/2006-19, ktorým bola exekúcia vykonávaná
súdnym exekútorom JUDr. V. S. pod sp. zn. EX 069/2006 vyhlásená za neprípustnú
a zastavená a návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora bol zamietnutý; a vec okresnému súdu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia na margo
zamietnutia návrhu na prerušenie konania súd poukázal na nález Ústavného súdu z 12. mája 2011 sp. zn. IV. 181/2011, v ktorom nastolené otázky oprávnenej boli
už s konečnou platnosťou vyriešené a v tejto súvislosti bolo skonštatované, že prípustnosť
exekúcie sa skúma v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a poukázal aj na obdobné
prípady vykonávania exekúcie na základe právoplatných rozhodnutí vydaných
rozhodcovskými súdmi, kde bola spochybnená rozhodcovská doložka z dôvodu, že
rozhodnutie obsahovalo tzv. neprijateľné podmienky. Návrh oprávnenej preto súd posúdil ako
nedôvodný a zamietol ho. Čo do rozhodnutia vo veci samej odvolací súd s poukazom
na retroaktivitu zákona č. 230/2012 Z.z. a na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil z procesných dôvodov na ďalšie
konanie.
Proti uzneseniu krajského súdu v časti zamietnutia návrhu na prerušenia konania
podala oprávnená odvolanie a žiadala rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti zrušiť
a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že jej postupom odvolacieho
súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. d/ O.s.p. [zrejme písm. f/ (pozn. odvolacieho súdu)], keď súd nerešpektoval jej
právo na rozhodnutie veci na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou
ktorého je aj právo Európskej únie. Oprávnená ďalej namietala nesprávne právne posúdenie
veci súdom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ktoré podľa nej spočíva v tom, že súd
nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Zmluvy o fungovaní Európskej únie a tiež Exekučného poriadku, a napokon oprávnená súdu vytýkala,
že rozhodnutie v napadnutej časti je nepreskúmateľné pre nedostatok jeho dôvodov a pre
nesprávnosť v ňom uvedeného poučenia o nemožnosti podať proti napadnutému výroku
opravný prostriedok, pričom rozhodnutie ako celok je arbitrárne a svojvoľné a v konečnom
dôsledku porušuje právo účastníka podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Povinný sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal účastník konania -
subjekt oprávnený podať odvolanie, predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o podanom odvolaní konať (§ 103 O.s.p.) a zistil, že tieto podmienky nie
sú splnené, preto napadnuté uznesenie nemožno vecne preskúmať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 (veta prvá) O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci
zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok,
ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 O.s.p.). Medzi takéto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona.
V prejednávanej veci odvolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský
súd v odvolacom konaní zamietol jej návrh na prerušenie konania.
Podľa § 201 (veta prvá) O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky je upravená tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach len
vtedy, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa,
pričom tieto prípady sú zákonom taxatívne vymedzené (citovaný § 9 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania
vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto
nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 9. októbra 2012 sp. zn. 21 CoE 248/2012, ktoré trpí takouto
vadou, zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) bez toho, aby bola
preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., pretože konanie bolo zastavené a nebol dôvod na použitie
odseku 2 tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. marca 2013
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková