Najvyšší súd  

4 Co 6/2013

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom v B., zastúpenej F.F., s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej koná doc. JUDr. B. F., PhD.,

advokát a konateľ, proti povinnému A.. K., bývajúcemu v B., o vymoženie 653,25 Eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 37 Er 1586/2006, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 9. októbra 2012 sp. zn.

21 CoE 248/2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením z 9. októbra 2012 sp. zn. 21 CoE 248/2012

zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. podaný v odvolacom konaní, v rámci ktorého sa oprávnená domáhala, aby súd v zmysle čl. 267

Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodol o predložení prejudiciálnych otázok Súdnemu

dvoru Európskej únie v znení ňou navrhnutých týkajúcich sa predovšetkým výkladu čl. 17

a čl. 47 Charty základných práv EÚ (ďalej len „Charta“), smernice Rady 93/13/EHS  

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“)

a obsahu pojmu neprijateľná zmluvná podmienka; a zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu

Bratislava IV z 29. marca 2012 č.k. 37 Er 1586/2006-19, ktorým bola exekúcia vykonávaná

súdnym exekútorom JUDr. V. S. pod sp. zn. EX 069/2006 vyhlásená za neprípustnú  

a zastavená a návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora bol zamietnutý; a vec okresnému súdu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia na margo

zamietnutia návrhu na prerušenie konania súd poukázal na nález Ústavného súdu   z 12. mája 2011 sp. zn. IV. 181/2011, v ktorom nastolené otázky oprávnenej boli  

už s konečnou platnosťou vyriešené a v tejto súvislosti bolo skonštatované, že prípustnosť

exekúcie sa skúma v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a poukázal aj na obdobné

prípady vykonávania exekúcie na základe právoplatných rozhodnutí vydaných

rozhodcovskými súdmi, kde bola spochybnená rozhodcovská doložka z dôvodu, že

rozhodnutie obsahovalo tzv. neprijateľné podmienky. Návrh oprávnenej preto súd posúdil ako

nedôvodný a zamietol ho. Čo do rozhodnutia vo veci samej odvolací súd s poukazom  

na retroaktivitu zákona č. 230/2012 Z.z. a na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.

rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil z procesných dôvodov na ďalšie

konanie.

Proti uzneseniu krajského súdu v časti zamietnutia návrhu na prerušenia konania

podala oprávnená odvolanie a žiadala rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti zrušiť

a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že jej postupom odvolacieho

súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221

ods. 1 písm. d/ O.s.p. [zrejme písm. f/ (pozn. odvolacieho súdu)], keď súd nerešpektoval jej

právo na rozhodnutie veci na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou

ktorého je aj právo Európskej únie. Oprávnená ďalej namietala nesprávne právne posúdenie

veci súdom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ktoré podľa nej spočíva v tom, že súd

nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Zmluvy o fungovaní Európskej únie a tiež Exekučného poriadku, a napokon oprávnená súdu vytýkala,

že rozhodnutie v napadnutej časti je nepreskúmateľné pre nedostatok jeho dôvodov a pre

nesprávnosť v ňom uvedeného poučenia o nemožnosti podať proti napadnutému výroku

opravný prostriedok, pričom rozhodnutie ako celok je arbitrárne a svojvoľné a v konečnom

dôsledku porušuje právo účastníka podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a ochrane ľudských práv

a základných slobôd.  

Povinný sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal účastník konania -

subjekt oprávnený podať odvolanie, predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky,   za ktorých môže o podanom odvolaní konať (§ 103 O.s.p.) a zistil, že tieto podmienky nie  

sú splnené, preto napadnuté uznesenie nemožno vecne preskúmať.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 (veta prvá) O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať  

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré

musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci  

zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma  

ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok,

ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 O.s.p.). Medzi takéto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona.  

V prejednávanej veci odvolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský

súd v odvolacom konaní zamietol jej návrh na prerušenie konania.

Podľa § 201 (veta prvá) O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom  

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky je upravená tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach len

vtedy, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa,

pričom tieto prípady sú zákonom taxatívne vymedzené (citovaný § 9 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania

vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto

nie je daná.  

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 9. októbra 2012 sp. zn. 21 CoE 248/2012, ktoré trpí takouto

vadou, zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) bez toho, aby bola

preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., pretože konanie bolo zastavené a nebol dôvod na použitie

odseku 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom   hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. marca 2013

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková