Najvyšší súd
4 Co 4/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom v B., zastúpenej F., s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej koná D. F., advokát a konateľ, proti
povinnému J. K., bývajúcemu v H., o vymoženie 1 254,10 Eur s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16 Er 1030/2008, o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 29. novembra 2012 sp. zn. 8 CoE 164/2012, takto
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 29. novembra 2012 sp. zn. 8 CoE 164/2012
zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. podaný v odvolacom konaní, v rámci ktorého sa oprávnená domáhala, aby súd v zmysle čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodol o predložení prejudiciálnych otázok Súdnemu
dvoru Európskej únie v znení ňou navrhnutých týkajúcich sa výkladu smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len
„Smernica“); a zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Prievidza zo 16. augusta 2012 č.k.
16 Er 1030/2008-14, ktorým bola exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. R. K. pod
sp. zn. EX 3832/08 zastavená a súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznal;
a vec okresnému súdu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia na margo
zamietnutia návrhu na prerušenie konania súd zdôraznil existenciu § 251 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého ak osobitný predpis neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno ani prerušiť, ani
nemožno odpustiť zmeškanie lehôt v ňom stanovených a po skončení výkonu rozhodnutia
nemožno podať ani návrh na obnovu výkonu rozhodnutia. Návrh oprávnenej na položenie
prejudiciálnych otázok súd považoval za nedôvodný s poukazom na to, že Súdny dvor
Európskej únie už v obdobných veciach judikoval, že v rámci svojej právomoci môže síce
vykladať všeobecné kritériá používané normotvorcom Únie na definovanie pojmu nekalá podmienka, no nemôže sa vyjadriť k uplatňovaniu týchto všeobecných kritérií na osobitnú
podmienku, ktorá musí byť skúmaná v závislosti od okolností konkrétneho prípadu,
čo pripadá výlučne vnútroštátnemu súdu. Položené predbežné otázky sa týkajú posúdenia
nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky a ich posúdenie v zmysle uvedeného spadá
do výlučnej právomoci vnútroštátnych súdov. Odvolací súd preto uzavrel, že v predmetnom
konaní neexistuje žiaden dôvod na jeho prerušenie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a návrh
oprávnenej na prerušenie konania zamietol. V časti zrušujúceho výroku svojho rozhodnutia
krajský súd v odôvodnení uviedol, že záver súdu prvého stupňa o neprimeranom charaktere
rozhodcovskej doložky je predčasný a napadnuté rozhodnutie je v tejto časti
nepreskúmateľné, preto ho bolo potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátiť
súdu na ďalšie konanie.
Proti uzneseniu krajského súdu v časti zamietnutia návrhu na prerušenia konania
podala oprávnená odvolanie a žiadala rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti zrušiť
a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že jej postupom odvolacieho
súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. d/ O.s.p. [zrejme písm. f/ (pozn. odvolacieho súdu)], keď súd nerešpektoval jej
právo na rozhodnutie veci na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou
ktorého je aj právo Európskej únie. Oprávnená ďalej namietala nesprávne právne posúdenie
veci súdom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ktoré podľa nej spočíva v tom, že súd
nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Zmluvy
o fungovaní Európskej únie a tiež Exekučného poriadku, a napokon oprávnená súdu vytýkala,
že rozhodnutie v napadnutej časti je nepreskúmateľné pre nedostatok jeho dôvodov a pre
nesprávnosť v ňom uvedeného poučenia o nemožnosti podať proti napadnutému výroku
opravný prostriedok, pričom rozhodnutie ako celok je arbitrárne a svojvoľné a v konečnom
dôsledku porušuje právo účastníka podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal účastník konania -
subjekt oprávnený podať odvolanie, predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže o podanom odvolaní konať (§ 103 O.s.p.) a zistil, že tieto podmienky nie
sú splnené, preto napadnuté uznesenie nemožno vecne preskúmať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 (veta prvá) O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci
zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok,
ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 O.s.p.). Medzi takéto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona.
V prejednávanej veci odvolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský
súd v odvolacom konaní zamietol jej návrh na prerušenie konania.
Podľa § 201 (veta prvá) O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky je upravená tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach len vtedy, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa,
pričom tieto prípady sú zákonom taxatívne vymedzené (citovaný § 9 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania
vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto
nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Trenčíne z 29. novembra 2012 sp. zn. 8 CoE 164/2012, ktoré trpí takouto
vadou, zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) bez toho, aby bola
preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., pretože konanie bolo zastavené a nebol dôvod na použitie
odseku 2 tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2013
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková