Najvyšší súd  

4 Co 4/2013

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom v B., zastúpenej F., s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej koná D. F., advokát a konateľ, proti

povinnému J. K., bývajúcemu v H., o vymoženie 1 254,10 Eur s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16 Er 1030/2008, o odvolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 29. novembra 2012 sp. zn. 8 CoE 164/2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 29. novembra 2012 sp. zn. 8 CoE 164/2012

zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. podaný v odvolacom konaní, v rámci ktorého sa oprávnená domáhala, aby súd v zmysle čl. 267

Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodol o predložení prejudiciálnych otázok Súdnemu

dvoru Európskej únie v znení ňou navrhnutých týkajúcich sa výkladu smernice Rady

93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len

„Smernica“); a zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Prievidza zo 16. augusta 2012 č.k.

16 Er 1030/2008-14, ktorým bola exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. R. K. pod

sp. zn. EX 3832/08 zastavená a súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznal;

a vec okresnému súdu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia na margo

zamietnutia návrhu na prerušenie konania súd zdôraznil existenciu § 251 ods. 1 O.s.p., podľa

ktorého ak osobitný predpis neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno ani prerušiť, ani

nemožno odpustiť zmeškanie lehôt v ňom stanovených a po skončení výkonu rozhodnutia

nemožno podať ani návrh na obnovu výkonu rozhodnutia. Návrh oprávnenej na položenie

prejudiciálnych otázok súd považoval za nedôvodný s poukazom na to, že Súdny dvor

Európskej únie už v obdobných veciach judikoval, že v rámci svojej právomoci môže síce

vykladať všeobecné kritériá používané normotvorcom Únie na definovanie pojmu nekalá podmienka, no nemôže sa vyjadriť k uplatňovaniu týchto všeobecných kritérií na osobitnú

podmienku, ktorá musí byť skúmaná v závislosti od okolností konkrétneho prípadu,  

čo pripadá výlučne vnútroštátnemu súdu. Položené predbežné otázky sa týkajú posúdenia

nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky a ich posúdenie v zmysle uvedeného spadá  

do výlučnej právomoci vnútroštátnych súdov. Odvolací súd preto uzavrel, že v predmetnom

konaní neexistuje žiaden dôvod na jeho prerušenie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a návrh

oprávnenej na prerušenie konania zamietol. V časti zrušujúceho výroku svojho rozhodnutia

krajský súd v odôvodnení uviedol, že záver súdu prvého stupňa o neprimeranom charaktere

rozhodcovskej doložky je predčasný a napadnuté rozhodnutie je v tejto časti

nepreskúmateľné, preto ho bolo potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátiť

súdu na ďalšie konanie.

Proti uzneseniu krajského súdu v časti zamietnutia návrhu na prerušenia konania

podala oprávnená odvolanie a žiadala rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti zrušiť

a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že jej postupom odvolacieho

súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221

ods. 1 písm. d/ O.s.p. [zrejme písm. f/ (pozn. odvolacieho súdu)], keď súd nerešpektoval jej

právo na rozhodnutie veci na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou

ktorého je aj právo Európskej únie. Oprávnená ďalej namietala nesprávne právne posúdenie

veci súdom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ktoré podľa nej spočíva v tom, že súd

nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Zmluvy

o fungovaní Európskej únie a tiež Exekučného poriadku, a napokon oprávnená súdu vytýkala,

že rozhodnutie v napadnutej časti je nepreskúmateľné pre nedostatok jeho dôvodov a pre

nesprávnosť v ňom uvedeného poučenia o nemožnosti podať proti napadnutému výroku

opravný prostriedok, pričom rozhodnutie ako celok je arbitrárne a svojvoľné a v konečnom

dôsledku porušuje právo účastníka podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a ochrane ľudských práv

a základných slobôd.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal účastník konania -

subjekt oprávnený podať odvolanie, predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky,  

za ktorých môže o podanom odvolaní konať (§ 103 O.s.p.) a zistil, že tieto podmienky nie  

sú splnené, preto napadnuté uznesenie nemožno vecne preskúmať.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 (veta prvá) O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať  

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré

musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci  

zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma  

ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok,

ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 O.s.p.). Medzi takéto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona.  

V prejednávanej veci odvolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský

súd v odvolacom konaní zamietol jej návrh na prerušenie konania.

Podľa § 201 (veta prvá) O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom  

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky je upravená tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach len vtedy, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa,

pričom tieto prípady sú zákonom taxatívne vymedzené (citovaný § 9 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania

vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto

nie je daná.  

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 29. novembra 2012 sp. zn. 8 CoE 164/2012, ktoré trpí takouto

vadou, zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) bez toho, aby bola

preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., pretože konanie bolo zastavené a nebol dôvod na použitie

odseku 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom   hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2013

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková