Najvyšší súd
4 Co 2/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ JUDr. Ing. D., bývajúceho v H., 2/ A., bývajúcej v B.B., obaja zastúpení JUDr. J., advokátom v B.B., proti
žalovaným 1/ JUDr. J., správcovi konkurznej podstaty úpadcu Ž., so sídlom v B.B., IČO: X.,
2/ I., bývajúcemu vo Z., 3/ Ing. V., bývajúcej vo Z., žalovaní 2/, 3/ zastúpení JUDr. O.,
advokátkou vo Z., 4/ Ing. M., bývajúcom v B., 5/ M., bývajúcej v B., o určenie vlastníckeho
práva, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 6 C 120/1998, o odvolaní žalobcov
proti opravnému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. apríla 2015 sp. zn. 15 Co
146/2012, takto
r o z h o d o l :
Konanie o odvolaní žalobcov proti opravnému uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 29. apríla 2015 sp. zn. 15 Co 146/2012, z a s t a v u j e.
Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici opravným uznesením z 29. apríla 2015 sp. zn.
15 Co 146/2012, opravil záhlavie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
15 Co 146/2012-1152 z 3. apríla 2013 v označení žalovaného 1/ tak, že namiesto „JUDr. J.,
správca konkurznej podstaty úpadcu Ž., IČO: X., B.B., so sídlom B.B.“ má byť správne
uvedený JUDr. J., Z., správca konkurznej podstaty úpadcu Ž., IČO: X., B.B.. Uviedol,
že opravné uznesenie bolo vydané na základe návrhu na opravu podanú správcom konkurznej
podstaty JUDr. J. z dôvodu, že v záhlaví uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15
Co 146/2012-1152 z 3. apríla 2013 bol uvedený ako žalovaný 1/ JUDr. J., správca konkurznej
podstaty úpadcu Ž., ktorý zomrel X.. Uznesením Krajského súdu Bratislava z 2. decembra
2011 č.k. 38 K 111/1995-5568 bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu Ž.,
JUDr. J.. Skutočnosť, že v záhlaví uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15 C 146/2012-1152, z 3. apríla 2013 bol ako správca konkurznej podstaty úpadcu uvedený JUDr.
J. a nie JUDr. J., je potrebné považovať za zrejmú nesprávnosť, o ktorej súd kedykoľvek vydá
podľa ustanovenia § 164 O.s.p. opravné uznesenie. Uviedol, že správca konkurznej podstaty
je úradne (súdom) poverená fyzická alebo právnická osoba zapísaná do zoznamu správcov.
Osoba poverená funkciou správcu konkurznej podstaty nie je nemenná, čo vyplývalo aj
z ustanovenia § 8 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a v súčasnosti
z ustanovenia § 42 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účastníkom súdneho konania je teda
správca konkurznej podstaty a osoba tam uvedená je osoba poverená touto funkciou, ktorá sa
môže aj v priebehu konania meniť, ak dôjde ku skutočnosti vyžadujúcej takúto zmenu. Pokiaľ
v predmetnej veci súd výrokom rozhodnutia priznal náhradu trov konania žalovanému 1/,
priznal ju správcovi konkurznej podstaty, pričom sa jedná o trovy konania, ktoré mu vznikli
v období od 31. októbra 2000 do 22. marca 2004. Nakoľko v uznesení Krajského súdu
v Banskej Bystrici vzhľadom na úmrtie pôvodného správcu konkurznej podstaty JUDr. J. bolo
jeho meno nesprávne uvedené, túto zrejmú nesprávnosť bolo potrebné opraviť s uvedením
aktuálneho správcu konkurznej podstaty úpadcu Ž., B., ktorým je JUDr. J..
Proti tomuto opravnému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podali
žalobcovia odvolanie, v ktorom navrhli, aby predseda senátu „sám“ opravil napadnuté
uznesenie č.k. 15 Co 146/2010-1260, alebo dodržal svoj sľub v tom, že odloží vykonateľnosť
tohto napadnutého rozhodnutia v zmysle § 164 veta druhá O.s.p. až do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o podanej sťažnosti z 20. mája 2015.
V odôvodnení svojho odvolania poukázal na to, že žalobca 1/ podal 15. júla 1998 žalobu iba
proti žalovanému JUDr. J., P.B., Správcovi konkurznej podstaty Ž., a JUDr. J. nie je a nikdy
nebude JUDr. J.. Namietal, že k zmene žalovaného 1/ mohlo dôjsť len na návrh podľa § 92
O.s.p., ide o návrhové konanie, o ktorom súd rozhoduje uznesením a je proti nemu vždy
prípustné odvolanie. Odvolací súd nemal právo meniť rozhodnutie, ktoré nadobudlo
právoplatnosť, v ktorom bol označený subjekt, ktorý už neexistoval, keď JUDr. J. smrťou
stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.
Žalovaní vyjadrenie k odvolaniu nepodali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním (§ 201 a nasl. O.s.p.).
I keď Občiansky súdny poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,
možno z neho vyvodiť, že za procesné podmienky považuje predpoklady, ktoré musia byť
v každom prípade dané na dosiahnutie cieľa občianskeho súdneho konania vyplývajúceho
zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (v prvej hlave prvej časti).
Na strane súdu k podmienkam konania patria predpoklady, ktoré vymedzujú jeho práva
a povinnosti ako orgánu štátu, ktorý má v tej – ktorej veci konať a rozhodnúť. Takým
predpokladom je bezpochyby aj funkčná príslušnosť súdu, z právnej úpravy ktorej
v Občianskom súdnom poriadku vyplýva, ktorý súd je príslušný konať a rozhodovať v určitej
veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie niektorej veci
predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
V preskúmavanej veci smeruje odvolanie žalobcov proti opravnému uzneseniu
krajského súdu, ktorým krajský súd postupom podľa § 164 O.s.p. opravil svoje uznesenie
o trovách konania.
Z ustanovenia § 201 O.s.p. vyplýva, že účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu
prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví (§ 104 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Právo rozhodovať o oprave podľa § 164 O.s.p. prináleží nielen súdu prvého stupňa,
ale pre odvolacie konanie aj odvolaciemu súdu. Napadnuté opravné uznesenie, ktorým
Krajský súd v Banskej Bystrici opravil svoje rozhodnutie, je rozhodnutím odvolacieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je preto funkčne príslušný na prejednanie odvolania
proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu ako súdu odvolacieho (obdobne por. napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júla 2010 sp. zn. 3 Co 3/2010
a uznesenie z 20. decembra 2011 sp. zn. 6 Cdo 86/2011, 6 Co 2/2011).
So zreteľom na to, že odvolanie žalobcov smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu,
na rozhodnutie o ktorom nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bolo konanie o tomto opravnom prostriedku v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p.
zastavené.
V konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky procesne úspešným žalovaným
vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcom, ktorí v tomto konaní úspech nemali
(§ 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal žalovaným náhradu trov
tohto konania, lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy daného konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. decembra 2015
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová