4 Co 2/2010

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Mgr. E. V., bývajúcej   v   P.,   zastúpenej   JUDr.   A.   Ž., advokátom   so   sídlom   v   P.,   proti žalovanej Z. š.,   so

sídlom   v   P.,   zastúpenej   Mgr. M. P., advokátom so sídlom v P., o určenie povinnosti,

vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 4 C 23/2006, o odvolaní žalobkyne

proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 25. februára 2010, sp. zn. 5 Co 15/2010, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne, v rámci konania o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Považská Bystrica z 28. septembra 2009, č.k. 4 C 23/2006-174, rozhodol o žiadosti žalobkyne o oslobodenie od platenia súdneho poplatku za odvolanie vo výške

364,50 Eur uznesením z 25. februára 2010, sp. zn. 5 Co 15/2010, tak, že žalobkyni

oslobodenie nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že výška príjmu

žalobkyne je na uhradenie súdneho poplatku dostatočná, nakoľko jej čistý mesačný príjem

predstavuje sumu 700,-- Eur, a poukázal i na skutočnosť, že žalobkyňa viac ako dva mesiace

pred vydaním rozhodnutia vedela o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, teda mala dlhší čas  

na zabezpečenie finančných prostriedkov na jeho zaplatenie.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa prostredníctvom svojho

právneho zástupcu odvolanie, v ktorom uviedla, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

vrátane jeho poučenia o neprípustnosti riadneho opravného prostriedku proti nemu považuje

za nesprávne. Odvolanie odôvodnila vadami podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a ďalšími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/ d/ a f/ O.s.p., pričom podčiarkla absolútne nesprávne

vyhodnotenie   dôkazov   súdom,   ktoré   viedlo   k   nesprávnym   skutkovým   zisteniam

a k nesprávnemu právnemu posúdeniu danej veci. Rozhodnutie z uvedených dôvodov žiadala

zmeniť, prípadne zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.  

Po predložení odvolania žalobkyne sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal

predovšetkým skúmaním procesných podmienok (podmienok konania), za ktorých môže  

vo veci konať (§ 103 O.s.p.), a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nemožno vecne

preskúmať.

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať  

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré

musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci  

zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma  

ex offo. Medzi základné procesné podmienky na strane súdu nepochybne patrí jeho

príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie veci, ktorá sa člení na vecnú (vecnú kauzálnu),

miestnu a funkčnú. Zo zákonnej úpravy funkčnej príslušnosti vyplýva, že táto určuje, ktorý

súd je príslušný konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe (§ 10 a § 10a O.s.p.),

pričom chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci predstavuje neodstrániteľný

nedostatok podmienky konania.

V prejednávanej veci odvolanie žalobkyne smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský

súd v odvolacom konaní nevyhovel jej žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 O.s.p. krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a) v sporoch  

o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila,

medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom

zabezpečení, b) v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia  

a zamestnávateľom o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní

nemocenského poistenia, c) v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich

diplomatické imunity a výsady, ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej

republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je

(funkčne) príslušný rozhodovať o odvolaniach iba vtedy, ak odvolanie smeruje proti

rozhodnutiu   krajského   súdu   ako   súdu   prvého   stupňa   s   tým,   že   zákon   tieto   prípady

rozhodovania krajského súdu ako súdu prvého stupňa stanovuje taxatívne (citované

ustanovenie § 9 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutie krajského súdu o nepriznaní oslobodenia  

od súdnych poplatkov žalobkyni nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa,

ale jedná sa o rozhodnutie krajského súdu ako súdu odvolacieho, proti ktorému nie je

odvolanie prípustné. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  

na rozhodovanie o tomto opravnom prostriedku preto nie je daná. Ak by Najvyšší súd

Slovenskej republiky vo veci rozhodoval, konal by nielen v rozpore s Občianskym súdnym

poriadkom, ktorý neumožňuje podať odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu vydaného

v konaní o odvolaní a neupravuje preto ani funkčnú príslušnosť pre takéto konania, ale

i v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého štátne orgány môžu

konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.  

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví.

Keďže na prejednanie odvolania podaného žalobkyňou proti uzneseniu odvolacieho

súdu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o tomto opravnom prostriedku zastavil bez toho, aby bola preskúmaná

vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.  

O trovách odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa  

§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. augusta 2010  

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová