4 Co 2/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Mgr. E. V., bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. A. Ž., advokátom so sídlom v P., proti žalovanej Z. š., so
sídlom v P., zastúpenej Mgr. M. P., advokátom so sídlom v P., o určenie povinnosti,
vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 4 C 23/2006, o odvolaní žalobkyne
proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 25. februára 2010, sp. zn. 5 Co 15/2010, takto
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne, v rámci konania o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica z 28. septembra 2009, č.k. 4 C 23/2006-174, rozhodol o žiadosti žalobkyne o oslobodenie od platenia súdneho poplatku za odvolanie vo výške
364,50 Eur uznesením z 25. februára 2010, sp. zn. 5 Co 15/2010, tak, že žalobkyni
oslobodenie nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že výška príjmu
žalobkyne je na uhradenie súdneho poplatku dostatočná, nakoľko jej čistý mesačný príjem
predstavuje sumu 700,-- Eur, a poukázal i na skutočnosť, že žalobkyňa viac ako dva mesiace
pred vydaním rozhodnutia vedela o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, teda mala dlhší čas
na zabezpečenie finančných prostriedkov na jeho zaplatenie.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie, v ktorom uviedla, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
vrátane jeho poučenia o neprípustnosti riadneho opravného prostriedku proti nemu považuje
za nesprávne. Odvolanie odôvodnila vadami podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a ďalšími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/ d/ a f/ O.s.p., pričom podčiarkla absolútne nesprávne
vyhodnotenie dôkazov súdom, ktoré viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam
a k nesprávnemu právnemu posúdeniu danej veci. Rozhodnutie z uvedených dôvodov žiadala
zmeniť, prípadne zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.
Po predložení odvolania žalobkyne sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal
predovšetkým skúmaním procesných podmienok (podmienok konania), za ktorých môže
vo veci konať (§ 103 O.s.p.), a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nemožno vecne
preskúmať.
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci
zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo. Medzi základné procesné podmienky na strane súdu nepochybne patrí jeho
príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie veci, ktorá sa člení na vecnú (vecnú kauzálnu),
miestnu a funkčnú. Zo zákonnej úpravy funkčnej príslušnosti vyplýva, že táto určuje, ktorý
súd je príslušný konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe (§ 10 a § 10a O.s.p.),
pričom chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci predstavuje neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania.
V prejednávanej veci odvolanie žalobkyne smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský
súd v odvolacom konaní nevyhovel jej žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 O.s.p. krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a) v sporoch
o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila,
medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom
zabezpečení, b) v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia
a zamestnávateľom o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní
nemocenského poistenia, c) v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich
diplomatické imunity a výsady, ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej
republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je
(funkčne) príslušný rozhodovať o odvolaniach iba vtedy, ak odvolanie smeruje proti
rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa s tým, že zákon tieto prípady
rozhodovania krajského súdu ako súdu prvého stupňa stanovuje taxatívne (citované
ustanovenie § 9 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutie krajského súdu o nepriznaní oslobodenia
od súdnych poplatkov žalobkyni nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa,
ale jedná sa o rozhodnutie krajského súdu ako súdu odvolacieho, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
na rozhodovanie o tomto opravnom prostriedku preto nie je daná. Ak by Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo veci rozhodoval, konal by nielen v rozpore s Občianskym súdnym
poriadkom, ktorý neumožňuje podať odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu vydaného
v konaní o odvolaní a neupravuje preto ani funkčnú príslušnosť pre takéto konania, ale
i v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého štátne orgány môžu
konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.
Keďže na prejednanie odvolania podaného žalobkyňou proti uzneseniu odvolacieho
súdu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o tomto opravnom prostriedku zastavil bez toho, aby bola preskúmaná
vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa
§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. augusta 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová