4 Co 16/2013

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom v B., zastúpenej F.F., s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej koná doc. JUDr. B. F., PhD.,

advokát a konateľ, proti povinnej G. K., bývajúcej v H., o vymoženie 370,68 Eur  

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 11 Er 522/2004, o odvolaní

oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. augusta 2012 sp. zn.  

43 CoE 202/2012, v spojení s opravným uznesením tohto súdu z 19. decembra 2012 sp. zn.

43 CoE 202/2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici prvým výrokom označeného uznesenia (v spojení

s jeho opravným uznesením), v rámci konania o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

Okresného súdu Zvolen (ako exekučného súdu) z 23. júna 2011 č.k. 11 Er 522/2004-37,

zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania.

Proti tomuto výroku rozhodnutia odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie, v ktorom žiadala odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec

vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Oprávnená okrem iných skutočností uviedla, že súd

ju nesprávne poučil o nemožnosti napadnúť výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolaním.

Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých môže

konať v zmysle ustanovenia § 103 O.s.p. a dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.

I keď Občiansky súdny poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,

možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také podmienky týkajúce sa súdu

a účastníkov konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho

súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku

(v prvej hlave prvej časti). Na strane súdu k podmienkam konania patria tie, ktoré vymedzujú

jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto podmienkou  

je nepochybne aj funkčná príslušnosť, z úpravy ktorej vyplýva, ktorý súd je príslušný konať

a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie

určitej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

V prejednávanej veci odvolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský

súd v odvolacom konaní zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania.

Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie  

aj vedľajší účastník.

Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Citované zákonné ustanovenia upravujú funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach vtedy,  

ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa. Spôsobilým

predmetom odvolacieho konania sú teda len rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania

vydané v priebehu odvolacieho konania začatého na základe odvolania oprávnenej proti

uzneseniu exekučného súdu nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale

jedná sa o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu teda neobsahuje (neuvádza) chybné poučenie o neprípustnosti

odvolania proti tomuto rozhodnutiu.

Oprávnená napadla predmetné uznesenie krajského súdu odvolaním, avšak funkčná

príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodovanie o tomto opravnom

prostriedku nie je daná z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané krajským súdom

ako súdom prvého stupňa, ale ako súdom odvolacím.  

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví.

Keďže na prejednanie odvolania podaného oprávnenou proti uzneseniu odvolacieho

súdu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. V súlade s posledne citovaným

ustanovením bolo preto potrebné konanie o tomto opravnom prostriedku zastaviť bez toho,

aby sa preskúmala vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

§ 146 ods.1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo

zastavené.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. apríla 2013

  JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková