UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci podania W. B., bývajúceho vo O. XXX, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 14 C 2/2019, o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 16. januára 2020 č. k. 14 C 2/2019-87, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) uznesením zo 16. januára 2020 č. k. 14 C 2/2019-8 odmietol podanie W. B. z 15. októbra 2019 a rozhodol tiež o náhrade trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na § 127 ods. 1, § 129 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) uviedol, že 22. októbra 2019 bolo krajskému súdu doručené podanie W. B. z 15. októbra 2019 označené ako „Žaloba“, z ktorého nebolo zrejmé, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, preto bol W. B. uznesením krajského súdu z 5. novembra 2019 č. k. 14 C 2/2019-12 vyzvaný na doplnenie a opravu tohto podania a zároveň poučený, ako má opravu vykonať; ako aj o následkoch neopravenia podania, t. j. o možnosti odmietnutia jeho podania. Ako krajský súd ďalej uviedol, W. B. na predmetné uznesenie reagoval podaním zo 6. decembra 2019, v ktorom doplnil svoje identifikačné údaje, avšak nedoplnil, akej veci sa podanie týka a čo sa ním sleduje. Na základe uvedeného krajský súd po preskúmaní podania a zistení jeho vád, ktoré neboli ani dodatočne po výzve súdu odstránené, dospel k záveru, že podanie W. B. je neúplné, teda nie je z neho zrejmé, čo je jeho obsahom, či sa napáda nesprávny úradný postup, alebo ide o návrh na disciplinárne stíhanie sudcov, žalobu na obnovu konania alebo iným podaním. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie W. B. (ďalej aj „odvolateľ“), ktorý navrhol pokračovať v konaní na základe jeho podania. Namietal, že rozhodnutie krajského súdu nemá všetky náležitosti riadneho uznesenia, nakoľko je neúplné, zavádzajúce, pochybné a nepresné.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v prvom rade skúmal, či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.
4. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
5. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Medzi procesné podmienky patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci.
7. Podľa § 34 C.s.p. o odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Najvyšší súd je funkčne príslušný rozhodovať iba o dovolaní (§ 35 C.s.p.) s výnimkou uvedenou v § 31 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach je príslušný najvyšší súd.
9. Rozhodnutie krajského súdu, ktorým odmietol podanie W. B.K. z 15. októbra 2019, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvej inštancie, keďže nerozhodoval v konaní v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach (§ 31 ods. 1 C.s.p.), preto funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie podaného odvolania W. nie je daná.
10. Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Najvyšší súd preto konanie o odvolaní W. B. proti uzneseniu krajského súdu zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
11. O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.