Najvyšší súd  

4 Co 1/2013

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom v B., zastúpenej F.F., s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej koná doc. JUDr. B. F., PhD.,

advokát a konateľ, proti povinnému R., s miestom podnikania vo Z., o vymoženie 594 Eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 22 Er 1284/2010, o odvolaní

oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. septembra 2012 sp. zn.

41 CoE 214/2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 19. septembra 2012 sp. zn.  

41 CoE 214/2012 potvrdil uznesenie Okresného súdu Zvolen z 5. januára 2012 č.k.  

22 Er 1284/2010-18, ktorým bola exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. R. K. pod sp.

zn. EX 16634/10 vyhlásená za neprípustnú a zastavená, a zároveň zamietol návrh oprávnenej

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. podaný v odvolacom konaní, v rámci

ktorého sa oprávnená domáhala predloženia veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky s návrhom na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 (veta prvá a druhá) Exekučného

poriadku s čl. 1 ods. 1 (veta prvá) Ústavy Slovenskej republiky pre jeho rozpor s princípom

právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na margo zamietnutia návrhu na prerušenie konania poukázal na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné

konanie nemožno prerušiť s výnimkou, ak osobitný zákon neustanovuje inak, pričom takýmto

zákonom je napríklad zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorého použitie

však v danom prípade neprichádza do úvahy. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že

v predmetnom konaní neexistuje dôvod na jeho prerušenie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/

O.s.p. a návrh oprávnenej zamietol.   Čo do potvrdzujúceho výroku svojho rozhodnutia  

sa krajský súd v podstatnej časti stotožnil s dôvodmi uvedenými okresným súdom

a jeho rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.  

Proti uzneseniu krajského súdu v časti zamietnutia návrhu na prerušenia konania

podala oprávnená odvolanie a žiadala rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti zrušiť

a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že jej postupom krajského

súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221

ods. 1 písm. d/ O.s.p. [zrejme písm. f/ (pozn. odvolacieho súdu)], keď súd nerešpektoval jej

právo na rozhodnutie veci na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou

ktorého je aj právo Európskej únie. Oprávnená ďalej namietala nesprávne právne posúdenie

veci súdom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ktoré podľa nej spočíva v tom, že súd

nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Zmluvy

o fungovaní Európskej únie a tiež Exekučného poriadku, a napokon oprávnená súdu vytýkala,

že rozhodnutie v napadnutej časti je nepreskúmateľné, arbitrárne a svojvoľné a v konečnom

dôsledku porušuje právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a ochrane ľudských práv a základných

slobôd.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal účastník konania -

subjekt oprávnený podať odvolanie, predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky,   za ktorých môže o podanom odvolaní konať (§ 103 O.s.p.) a zistil, že tieto podmienky nie  

sú splnené, preto napadnuté uznesenie nemožno vecne preskúmať.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať  

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré

musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci   zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma  

ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok,

ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi takéto procesné

podmienky nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca  

zo zákona.  

V prejednávanej veci odvolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský

súd v odvolacom konaní zamietol jej návrh na prerušenie konania.

Podľa § 201 (veta prvá) O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom  

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky je upravená tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach len vtedy, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa,

pričom tieto prípady sú zákonom taxatívne vymedzené (citovaný § 9 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania

vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto

nie je daná.  

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. septembra 2012 sp. zn. 41 CoE 214/2012, ktoré trpí

takouto vadou, zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) bez toho, aby bola

preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., pretože konanie bolo zastavené a nebol dôvod na použitie

odseku 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková