Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 Cdo 931/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanej I.,
bývajúcej v Č., o zaplatenie 1,33 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10 Ro 208/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. júla 2014 sp. zn. 2 Co 276/2014, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Lučenec uznesením z 18. novembra 2013, č.k. 10 Ro 208/2013-12 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že v tejto veci podala
návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa ale odmietol jej podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných
prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 25. júla 2014 sp. zn. 2 Co 276/2014 napadnuté uznesenie potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Uviedol, že aby bolo možné vychádzať z toho, že konanie začalo už v roku 2006, bola žalobkyňa povinná preukázať, že návrh na č.l. 1 spisu je totožný s návrhom doručeným súdu v roku 2006. Žalobkyňa ale totožnosť týchto návrhov nepreukázala, preto ju súd prvého stupňa správne vyzval na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 € (položka č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.) a poučil, že ak poplatok nezaplatí v súdom určenej lehote, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Vzhľadom na to, že žalobkyňa ani po tom poplatok nezaplatila, súd prvého stupňa konanie správne zastavil.
Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade bolo potrebné
vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol podaný už v roku 2006, preto v roku 2013 už nebola povinná zaplatiť súdny poplatok za tento návrh. Ak súd napriek tomu konanie zastavil, odňal jej možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Vzhľadom na to žiadala napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky – porovnaj konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 331/2013, 3 Cdo 335/2013, 3 Cdo 336/2013, 3 Cdo 338/2013, 3 Cdo 340/2013, 3 Cdo 341/2013, 3 Cdo 350/2013, 3 Cdo 355/2013, 1 Cdo 294/2013, 4 Cdo 79/2014, 4 Cdo 80/2014, 4 Cdo 102/2014, 4 Cdo 103/2014, 4 Cdo 104/2014, 4 Cdo 106/2014, 4 Cdo 107/2014, 5 Cdo 416/2013, 5 Cdo 434/2013, 6 Cdo 38/2014, 7 Cdo 60/2014, 8 Cdo 98/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. januára 2016 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová